Recenzie

Iveta Pačutová - Vykupiteľ duší

27. prosince 2016 v 13:00 | © Créatio
Posledná návšteva knižnice v mojom rodnom meste (do ktorej už vlastne chodím od svojich... štyroch rokov hádam? Vtedy mi ešte mamka po obedoch čítavala rozprávky) ma potešila tak, ako dávno už nie. Určite sa nakupovali nové knižky, pretože som medzi známymi titulmi objavila veľmi veľa nových. Mala som pocit, že si odtiaľ odnesiem celú poličku v regáli... No, ale nebudem preháňať.
Táto knižka bola prvá, vážne prvá, po ktorej som v ten deň v knižnici siahla. Konkrétne to bolo 22. decembra, dva dni pred sviatkami (žeby vianočný darček pre mňa osobne?). A bola to najlepšie, čo som si odtiaľ odniesla.

Nový Winnetou je späť!

26. prosince 2016 v 22:20 | © Créatio
Na Jednotke (RTVS) práve skončil prvý z troch filmov podľa legendárnych kníh Karla Maya o Winnetouovi a Old Shatterhandovi, prvá časť s názvom Nový svet... Dívali ste sa?

Ja áno. Popravde, viem si predstaviť narážky či odmietania, s ktorými sa tento film určite stretne. A sú pravdivé. Totiž, Winnetou je iba jeden. Ale pre mňa nie filmový, ale ten knižný, ten pre mňa asi navždy ostane najlepším originálom. Pretože v Mayových knihách je všetko to, čo vo filmoch nie je. Ani v tom prvom filme, ktorý som napriek fandeniu tomuto príbehu nikdy nezhliadla od začiatku do konca. Mne, ako neskoršej generácií, tam chýba výprava a vôbec štýl obrazu, na aký nás časom vývoj kinematografie privykol. Ja som na tomto filme nevyrastala, mňa iba zaujal knižný príbeh.
No i napriek tomu som starého Winnetoua videla. Z filmu som si možno obľúbila hlavných hrdinov, viac bárs čo.

Reign (2013)

25. července 2016 v 16:11 | © Créatio
Nečakajte objektívnu recenziu. Nepríde.

(Reign - 2013-????)

Už je, zdá sa, tomu tak, - Creatio si našla nový požierač času! Počuli ste niekedy o TV seriáli "Reign"? Tento totiž padol za obeť mojim anglicky-hovoriacim chúťkam.

Začalo to v podstate bežne, - v mojom okolí sa pohybovalo niekoľko ľudí, ktorí skvele ovládajú angličtinu a tvrdia, že za to môže pozeranie zahraničných seriálov v origináli s anglickými titulkami. No pri takých recenziách na sledovanie seriálov... nevyskúšajte to.

Daphne du Maurier: "Rebeka", "Hostinec Jamajka"

13. července 2016 v 0:05 | © Créatio
Poznáte mená tých spisovateľov, okolo ktorých kníh ste často prechádzali, možno ste si i matne pamätali ich mená, ale nikdy ste sa do ich kníh nepustili? V tomto prípade som rada, že ma na ne upozornila moja známa pokročilého veku a možno zo staršiej školy než ja. Čo je, povedala by som, úžasná vec! Toľko nových skúseností môžete získať len takým generačným rozdielom! I tí ľudia boli kedysi mladí ako my.
Skrátka, moja známa mi odporúčala istú knihu s názvom Rebeka od pekne znejúcej spisovateľky, stručne povedané.


A dobrodružstvo sa začalo!
Možno vás táto knižka tak nezaujme, ak na ňu raz natrafíte a pustíte sa do jej prvých strán (ktoré že sú vážne dobré!), pretože jej neskorší dej sa na dnešné pomery vlečie. Celkovo je písaná dosť obsiažnym štýlom a tempom, kedy sledujete myšlienky hlavnej postavy. (A jej rôzne strachy, s ktorými sa niekedy tak ľahko stotožniť!)

Román začína v až tragickej situácií dvoch manželov, o ktorej sa toho dozvieme len trochu. Pretože príbeh sa práve vtedy, keď podchytíte zopaŕ súvislostí, vracia na začiatok. Sleduje príbeh jedného mladého dievčaťa, ktoré začínalo službou u istej vychýrenej dámy, ktorá sa veľmi rada obracala v spoločnosti a nasilu nadväzovala kontakty s významnými osobnosťami. Raz sa tak stretli s istým pánom Winterom, ktorému sa mladé dievča zjavne zapáči. Veci majú rýchly spád a on si ju odrazu odvádza domov do svojho sídla.
Ona však netušila, čo ju čaká. Už počas cesty sa jej novomanžel zdal akýsi vzdialený. Až keď dorazia "domov", pochopí prečo. Dom je priam nasiaknutý atmosférou jeho bývalej ženy, Rebeky.

Ako je len tento konflikt vypracovaný. A najmä záver! Posledné stránky som priam hltala, lebo váš pohľad na vec sa na konci románu obráti o stoosemdesiat stupňov. Kniha Rebeka u mňa zabodovala.


Podobne by som rozprávala i o druhej knižke od tejto autorky, do ktorej som sa pustila hneď po Rebeke, o Hostinci Jamajka. Túto o poznanie užšiu knižku som si užila rovnako ako Rebeku. Miestami sa mi videla ešte autentickejšia než Rebeka, no možno tu fungovala väčšmi moja subjektivita, keďže, - toť vec pre mňa zaujímavá, - hlavná postava obávaného a surového hostinského Merlyna mi pripomínala skutočného človeka, z ktorého mám v podobnom zmysle strach. fantázia u mňa fungovala na plné obrátky.
Pri tomto románe sa mi tiež páčil námet, nevidí sa mi takým častým. A koniec sa zdal byť rovnako ako pri Rebeke obratom o stoosemdesiat stupňov, a veruže je, len ja som ho už akosi neuverila úplne. Ale fajn, kvitujem ho. Z tej knihy na mňa po celý čas čosi liezlo, i z hostinského brata, z ktorého sa vykľuje zaujímavo kladná postava. Nuž, to je tak, keď si k postavám vytvoríte jemný citový vzťah (najmä k zápornej, nech je to s ňou v mojom prípade akokoľvek; akosi začínam mať záľubu v záporákoch, ejha!).
Dokonca bola táto knižka i sfilmovaná, jedná sa o starší film... Ale viete čo? Kniha je neporovnateľne lepšia! :)


V najbližšiej dobe ma ešte čaká tretia knižka od tejto autorky - Kráľov generál. Tak uvidíme.


Pekný večer!
C.

Puškinovské reflexie / Eugen Onegin (A. S. Puškin)

19. června 2016 v 15:44 | © Créatio
Je to už dlhšiu dobu, možno mesiac späť, čo som dočítala posledný... verš tohto románu. Lebo, ak ste náhodou ešte nezablúdili ku klasike, k Oneginovi, vedzte, že vás prekvapí forma tohto románu, keďže bežne pod označením "román" očakávame súvislý text. Tento je veršovaný... Tak a teraz už nebudete za tak v skutočnosti nevzdelaných čitateľov akými som bola ja. Buď táto vec k dobru!

Túto knižku som sa odhodlávala prečítať možno i tri roky. Istý čas bola všade vôkol mňa. Ako inak, Čajkovského operu na tento Puškinov námet som si tak obľúbila, že patrí medzi mne najbližšie. A vôbec. Tak bolo len otázkou času, kedy sa k tejto knihe odhodlám. Ten čas prišiel. A bol veľmi príjemne strávený.
Veruže. Tá knižka, nech bola napísaná kedykoľvek, v sebe nesie takú atmosféru, ktorú pri čítaní akoby nielen cítite, ale akoby ste boli v nej. Tak citlivo a súcitne sú vykreslené obrazy Tatianinej neopätovanej lásky. Aký silný je moment Onegina a Lenského, keď sa vlastne úprimné priateľstvo obráti v boj na život a na smrť... A vôbec. Na písanie recenzií nie som dobrá, ale to ste si už isto všimli.
Veršovaný román bol pre mňa novinkou, keď som knihu otvorila. No v neveršovanej forme si Onegina neviem predstaviť. To by už nebol Onegin. Ani myšlienky, ktoré sa zavše mihnú textom, by nevyzneli tak, ako teraz.
Ak budete mať vôkol tejto knižny cestu... nebojte sa siahnuť.

A tie veršovánky dopadli tak, že teraz sa brodím vodami Goetheho Fausta. :D

I o tom vám niečo zvestujem. :)
Pekný deň!
C.

Claude Dufresne - Fryderyk Chopin

16. února 2016 v 0:34 | © Créatio
I vy ste si zvykli nachádzať v mestských knižniciach poklady? Tak dobre, poklady priam nie, no čím častejšie sa prehrabávam v ich regáloch a čím častejšie zablúdzam do iných oddelení, tým častejšie myslím na to, že knižnica snáď má odpovede na všetko! ... Tak dobre, skutočné zlaté poklady v nej nenájdete, možno ani neodpovie na väčšinu vašich otázok (kedy si nájdem poriadnu prácu?), ale ak hľadáte, máte možnosť objaviť skvosty.


Možno vás táto knižka nenadchne až natoľko, ako nadchla mňa, rovnako ako klavírna hudba tohto skladateľa. Dokonca i napriek tomu, že po dočítaní som nenašla presnú predstavu o Chopinovej osobnosti, mala som pocit, akoby som ho stretla kdesi na ulici, možno sa s ním i zhovárala. Presne tak, ako poznáte i ďalších ľudí, - poznáte ich, ale stále ostávajú tajomstvom pre vás. Rovnako ako Chopin. A tak to má byť.

Zbojníkova dcéra Ronja & Pýcha a predsudok (2005

17. srpna 2015 v 22:42 | © Créatio
Už je to tak. Creatio sa dala na pozeranie filmov a čuduj sa svete, v jej pomyselnej knižnici domiujú filmy prevažne z nie dnešnej doby. Najprv som odkiaľsi vyhrabala Ronju, zbojníkovu dcéru, pričom tento príbeh som kedysi pred rokmi dvakrát čítala. Bol to príjemný pocit opäť prežiť tie dobrodružstvá a vidieť, že film sa od knihy zodpovedne drží. A tie zbojnícke piesne (1. - hlavná téma, 2. - zbojnícka pieseň oboch družín) sú skvelé! Vyskytli sa vo fílme aj také miesta, ktoré som iba pretáčala, no keď si Mattis, zbojník a Ronjin otec, prišiel pre dcéru, vyhŕkli mi slzy, neviem po koľkých rokoch. Film sa vo všetkom drží knihy a vytvára ten príbeh veľmi autentickým. Bolo to presne tak, ako som si to pri čítaní knihy predstavovala a ten pocit je maický.

Druhým filmom, ktorý som zhliadla dnes, bol ten, ktorý môžete vidieť naľavo vedľa tohoto textu vyššie. Pýcha a predsudok, podľa knižnej predlohy. Stáva sa so mňa akosi romantická dušička - pche, akoby som ňou vôbec nebola už predtým. Nie som na tom tak tragicky, aby som vysela iba na romantických filmcoh, to isto nie. Jednoducho, tot bol film, ktorý má v sebe kus romantiky, ktorý mne sedí ako ušitý, skvelé zábery (predstavte si plynulý niekoľkominútový záber tancujúcich ľudí na plese, kamera prechádza z jednej strany na druhú, pričom stále sa pred ňou niečo deje, niekto vkročí, niekto sa presne v tú chvíľu pozrie tam kam má... a jednoznačne úžasná práca so slnkom) a popri tom všetkom sa vedľa hlavnej príbehvej línie drží aj vedľajšia, atmosférická, povedala by som. Aj keď, samozrejme, nechytí každého. Mňa už má (prekvapivo).
Filmy, ktoré majú aj niečo pod povrchom, mám veľmi rada.
Nájdenie tohoto filmu bol pekný darček dňa.

About Time (2013)

13. srpna 2015 v 20:39 | © Créatio
Rada by som vám predstavila jeden film, ktorý som dnes zhliadla. Je pravda, že iba dnes a bezprostredne hneď o ňom píšem, no je... skvelý.

Všetko začne vtedy, keď otec dospelému synovi prezradí, že muži v ich rodine majú schopnosť vracať sa v čase, do minulosti. To sa ukáže ako skvelá pomôcka. Keď sa vám niečo nevydarilo, stačilo zaliezť na tmavé miesto, zovrieť päste, predstaviť si, kde by ste sa chceli opäť vyskytnúť, a bolo to tam.
Isto, takáto vec nikomu neprejde bez nejakých komplikácií. No takýmto spôsobom sa napríklad hľadá aj celoživotný partner.
Až nakoniec sa vraciate v čase už len pre to, aby ste ešte raz prežili posledné chvíle s vašim otcom.

Po zhliadnutí tohto filmu som si naplno uvedomila dôležitosť okamihov. Celý život sa v podstate skladá z okamihov. Poskladaných v čase.

Tento film pridávam na pomyselný zoznam odporúčaných. :)

Pekný večer,
Créatio.

Marian Fiorato: Sklár z Murana

12. července 2015 v 23:38 | © Créatio
Rada by som vám opäť predstavila ďalšiu knižku, ktorú som mala... poviem to takto, ktorú som mala česť prečítať. A tentokrát vám tiež ponúkam o trochu viac informácií, než naposledy. Dočítala som ju práve teraz.

Dočítala som ju teraz a na jedenkrát. Často ma kniha neudrží, a ak áno, tak ju čítam epizodicky. Táto nebola tým prípadom, od prvej strany. Pretože tak, ako benátski sklári ovládajú svoje remeslo, dovolím si tvrdiť, že tak dobre ho ovláda aj autorka. Táto knižka bola pre mňa skvelým zážitkom.

Carlos Ruiz Zafón: Zajatec neba

7. července 2015 v 18:50 | © Créatio
Veľmi rada by som vám predstavila jednu knižku, ktorú som vyhrabala v našej knižnici. Nejedná sa však o starý titul. Zajatca neba (2012) som čítala pred niekoľkými mesiacmi, no dojmy z tejto knižky napriek tomu, že i pri najlepšej vôli už nie som schopná vyrozprávť jej dej na počkanie, keďže som ho vo väčšine zabudla, dojmy z tejto knižky však vo mne pretrvávajú dodnes.

Mrzí ma to, no pre informácie o príbehu musíte zablúdiť na iné stránky.

Ja však i napriek tejto absencií informácií, keďže moja pamäť vypovedala službu, túto knižku veľmi odporúčam. Zanechala vo mne silný dojem, keďže prostredie, postavy a ich charakteristika bola na veľmi vysokej úrovni, dokonca i sociálny extrém, v ktorom sa príbeh na určitú dobu ocitol.
Jedinou nevýhodou pre mňa bol koniec, ktorý sa mi videl patrne nedotiahnutý do konca, no mohol to byť aj autorský zámer.

Toľko, ak by ste na túto knižku niekedy natrafili. Recenzia chatrná, ale hádam tento článok na ňu trocha upozorní.

Antoin Zhoř: Sám proti osudu

10. ledna 2015 v 20:47 | © Créatio
Poznáte tú obálku, či aspoň tvár na nej? Isteže nie osobne, ale z historických malieb a portrétov. Táto tvár robí obraz už veľmi starej knihe, ktorú nájdete možno iba v knižniciach a antikvariátoch, ak vôbec. No predsa sa tá kniha stala pre mňa geniálnou.
A možno iba kvôli jej obsahu a téme - je to kniha o Ludovítovi van Beethovenovi.

Arnette Lamb: V erbu slunce

2. ledna 2015 v 14:12 | © Créatio
Môj predsilvestrovský lov na nové zákutia našej mestskej knižnice skončil úspešne, čo sa už dávno nestalo. Našla som novú policu na druhom poschodí, na ktoré kvôli svojej biednej orientácií nechodím. Je to oddelenie pre dospelých, kde vedľa starej (!) beletrie sídlia už vedecké či inak orientované knihy hodné predštátnicových študentov. No milá pani knihovníčka ma zaviedla práve tam. Výsledok? Celá natešená som zhliadla knihu Hra o trůny, o ktorej som toľko počula, že ju toľkí čítali a že je veľmi dobrá. Nebyť toho, samotný názov ma chytil. Dokonca som na ňu myslela, keď som sa v tej "zázračnej" polici prehrabávala - a odrazu ju máte pod rukami. Ale, smola, prvý diel, druhá časť. Dovidenia...
Ďalšie knihy sú od Dicka Francisa. Nie, detektívky nemusím, ale konské dostihy áno. Tiež som o tom toľko počula, tak uvidím. Ďalšia kniha má byť nejaký filozofický bestseller (ak poznáte "Posledné štyri istoty" či "Ľavá ruka Boha"... no, čo vám poviem, sama som na to zvedavá). A napokon tento kus.

Nie je to pekné vravieť o iných knihách...

Leil Lowndes:Jak mluvit s kýmkoli o čemkoli

30. prosince 2014 v 16:38 | © Créatio
Hneď na úvod - neviem vám povedať, či je si tu knihu dobré kúpiť alebo nie. Presne ako neviem, akým spôsobom sa mi dostala do rúk. Viem iba, že som si ju priložila ku druhej o emočnej inteligencií v regáli psychológie. Jedine vám môžem povedať, že som ju prečítala celú.

Avšak tento titul od Leil Lowndes vám ukáže istú zákonitosť. Totiž tú, že ak chcete byť v živote úspešní (čím myslím vyslovene úspešný v tom najvyššom slovazmysle, pretože tento význam nie je jediný dosiahnuteľný úspech, je mnoho iných a krajších), potrebujete k dosiahnutiu tohoto cieľa istú schopnosť - teda schopnosť komunikovať s ľuďmi. Od nich závisí váš kariérny rast, dohodnutý obchod či služba. Pretože každý človek potrebuje ľudí navôkol seba. Táto kniha ozrejmuje isté finty a spôsoby, ako sa k vidine úspešného človeka v očiach druhých ľudí priblížiť.

Juliette Benzoni: Krásna Catherine (1.)

2. listopadu 2014 v 21:13 | © Créatio
Keď som sa z knižnice nabalená siedmimi knihami, z toho dve šestostranové knihy o dejinách baroka, obchádzala som búdku s jednou známou. Zavolala ma na čaj a odrazu som odtiaľ odchádzala s ďalšou knihou v rukách - konečne bol ďalší lov na knihy úspešný, akoby mu predtým čosi chýbalo. A mala som pravdu, známa sa nemýlila. Tú 649 stranovú knihu som predsa zhltla za 4 dni.

A bola to geniálna kniha, už zaradená na pomyselnej poličke kníh so štítkom "Ja sa vrátim". Pretože sa po tomto čitateľskom zážitku musím takto zaviazať. Tá kniha bola... no proste, skvelá. Keď som s niektorými pasážami či spôsobom vývoja príbehu nebola spokojná, časom som sa utvrdila v myšlienkach, že predsa inak to nemôže byť. Pri osude Garina, ktorý mi sprvu prišiel neskutočne nepochopiteľný, som odrazu skoro plakala. Keď som spočiatku nie príliš rozumela nezáľubenosti Catherine voči vojvodovi Filipovi Dobrému, neskôr som pochopila, že to tak má byť.

Eona - posledná zaklínačka draka

3. září 2014 v 20:48 | © Créatio
Eon, Eona. Takto sa volajú dve časti príbehu o zaklínačke drakov od Alison Goodmanová, a takto sa volajú knihy, ktoré som čerstvo dočítala. A spokojnosť? Nadmerná.

Málokedy sa mi stáva, že by som v našej mestskej knižnici v oddelení pre mládež našla knihu, ktorá by bola dobrá a nečítala som ju. Ale, aká sláva, že zázraky sa dejú. A k tomu som túto knihu nenašla ja, ale moja kamarátka. Navrhla mi, či by som nechcela skúsiť prvý diel tejto dvojdielnej série. Keďže ma neskutočne chytila od prvej vety, prečo nie?

Pat Walsh - Crowfieldská kliatba

13. srpna 2014 v 10:31 | © Créatio
Zrejme by mi pred rokom nenapadlo, že nejaká takáto kniha by mohla skončiť v mojich rukách. Stalo sa tak, a predsa za to nezodpovedám. Potrebovala som odniesť staré knihy do knižnice, keďže som mala takmer po termíne, a keďže som nestíhala, kamarátka sa mi ponúkla, že tam zbehne. Rovno som ju poprosila, či by sa po nejakých knihách neobzrela, pretože sa blížil víkend a nemala by som čo čítať. Stalo sa. Táto kniha skončila u mňa na stolíku a zhodou okolností som si ju vybrala ako prvú na čítanie. Spokojnosť.

Autorkou knihy je Pat Walsh. Kniha má 239 strán. Informácie o knihe môžete nájsť napríklad aj na stránkach Martinus.sk.

Osobne sa o tématiku anjelov a podobných vecí im podobných nezaujímam, ale výnimky potvrdzujú pravidlá - táto kniha je celkom druhá, ktorú som s touto tématikou čítala. I preto nerada vravím, aké žánre mám najradšej. Iste, mám určité vyčlenené, ale nepochybujem, že aj medzi ostatnými poličkami by sa našli úžasné knihy. Táto je jedna z nich.

Alexander Dumas: Traja mušketieri + Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch

7. července 2013 v 13:27 | © Créatio
Niekto sa zahľadí, niekto sa začíta, ako napríklad ja. Medzi rebríček mojich obľúbených kníh patria aj tieto dve romány od A. Dumasa vraviace o osude troch alebo štyroch mšketieroch od začiatku až ku koncu. Sú to skrátka knihy obsahujúce veľmi presvedčivo podané dobrodružstvá chrániaca potrebné morálne hodnoty príznačné pre tú dobu, ktoré mi však dnes už akosi chýbajú. Je to príbeh o priateľstve, oddanosti a kope iných vecí sprevádzaných vtipom, napätím a ďalšou kopou iných vecí. Kniha je pre mňa taká príjemná aj kvôli obdobiu a vystupovaniu, na ktorom si rada zgustnem. Aj keď mi často zo začiatku prekážalo také množstvo politiky, aké sa tam objavuje, ale zvykla som si. No čo nespravím pre čosi také, ako sú Traja mušketieri, no nie? :)

Taká spomienka na prebrodenie sedemstvopäťdesiat stranovej knihy. Neľutujem :)

Christian Jacq: Ramzes (- Syn svetla)

19. března 2013 v 21:32 | © Créatio
Aj keď ma obal tejto knihy prekvapil a trochu odradil, do čítania som sa pustila. Pretože sme z neho mali v literatúre úryvok. Dosť dobrá návnada na čítanie, no nie? Moji spolužiaci knihy čítajú iba z tej učebnice. :D

Každopádne úryvok ma nesklamal. Prečítať si knihu z obdobia starého Egypta bola príjemná zmena. Akoby ste sa prerážali závejmi snehu ústrety mrazu a odrazu sa aj s kuframi ocitli na dovolenke, kde sa z vás pot leje.
Stará klasika nieje nadarmo dobrá a diela sa nie bezdôvodne dochovajú toľko rokov. Obdivujem autora tohoto viacdielneho románu, ktorý sa osudom egyptského faraóna zaoberal od jeho štrnástich rokov až po smrť. Situácie, ktoré sa v tejto knihe objavujú, sú veľmi uveriteľné. Či sa zhodujú s historickými poznatkami, to neviem posúdiť - moje vedomosti ta až nesiahajú,u iba sa v to domnievam.

Historické romány vôbec nemusia byť zlé - tento je naopak veľmi dobrý. Cítiť z neho Egypt. Tej knihe, spôsobu písania a rôznym situáciám nič nechýba, ako sa mi to často stáva.

Len taká technická poznámka - Iset a Neferiti mi liezli na nervy. :D

Sherlock (BBC)

4. února 2013 v 11:19 | © Créatio
Konečne som sa dočkala! Naše slovenské televízie ma nesklamali. Som sebec?... :D

Seriál Sherlock je natočený podľa kníh Arthura C. Doyla s úpravami.
Navzdory současným reáliím cyklus zůstává Doylově literární předloze v tom podstatném věrný. Tvůrci projektu, Steven Moffat a Mark Gatiss, napsali dokonale promyšlenou poctu oblíbenému spisovateli, která ctí základního ducha jeho díla a zároveň je jeho moderní interpretací. Doylův hrdina při pátrání využívá tehdejších nejnovějších vědeckých poznatků a udivuje encyklopedickými znalostmi. Současný Sherlock žije ve světě, kde jsou všechny informace přístupné během několika sekund v telefonu s internetem. Neustále esemeskuje, má vlastní internetovou stránku a místo neodmyslitelné lulky používá nikotinové náplasti. Živí se jako detektivní poradce, na kterého se policie obrací vždy, když je s rozumem v koncích. Jeho základním životním pocitem je nuda, ze které ho dokáže vysvobodit jen co možná nejspletitější záhada. Ideálního představitele titulního hrdiny tvůrci nalezli v dosud prakticky neznámém Benedictu Cumberbatchovi, který podává fantastický výkon. Jediným člověkem, který dokáže snést jeho olbřímí ego, je doktor John Watson (Martin Freeman).
(zdroj - http://www.sms.cz/serial/sherlock)


No kto by teraz nepoznal tento seriál. A niet sa čomu čudovať. Po dnešných rôznych sitkomoch a seriáloch našich televízií, rôznych reality show a neviem ešte čoho, ktorých účelom je nájsť hlupších ľudí aby sa na nich ostatní potom bavili, je Sherlock veľmi príjemná zmena. Kvalitné dobrodružstvo vychádzajúce z knižnej klasiky je veľmi dobrý oriešok. Spoločne s nezabudnuteľnými hláškami a... a s parádnou hudbou - no ako inak so mnou! :D

Nedá mi to.. :)

S nástupom Sherlocka na STV1 (každú stredu o 20:10) som začala príležitostne sledovať aj Slovenskú televíziu, s uvedením tohoto seriálu do programu majú u mňa veľké plus! :D

Nuž, vychádza mi z toho, že som už presýtená tých rôznych blbostí a chýbalo mi čosi "intelektuálne" :)


A čo vy? Sledujete tento seriál? :)

Hore / Vzhuru do oblak

10. prosince 2012 v 22:27 | © Créatio
Vcera sa mi podarilo zhliadnut tuto rozpravku na ceskom kanali v ceskom dabingu, ktory je inac celkom dobry. Pri zhliadnuti uputavky som si myslela, to ma asi bude nudit, kedze techniku letectva a pod. ... nieze nemam rada, ale pri citani si pozerani sa nudim, vid Vernovych Pat tyzdnov v balone, ktore boli sice dobre, ale. To je vsak moj problem :D Rozpravka ma vsak v tomto prekvapila.
Strucne...
Vzhůru do oblak je příběh o 78letém prodejci balónků Carlovi Fredricksenovi, který si na podnet jiz nezijucej manzelky konečně splní celoživotní sen o navsteve americkeho vodopadu, když na svůj domek přiváže tisíce balónků a odletí s ním do divočiny Jižní Ameriky. Až příliš pozdě ale zjistí, že se k němu potají připojil i původce jeho nejhorších nočních můr: nadšený osmiletý průzkumník divočiny jménem Russell. Jejich společná pouť do ztraceného světa.
Z http://www.csfd.cz

Spracovana je velmi pekne a jej dej je tiez dobry, ako sa da od dnesnych rozpravok casto vraviet. Velmi som si oblubila ps9ka Doga, ktory sa ku hlavnym postavam pripojil v Amerike. Tie jeho rozpravania boli roztomile, velmi mi pripominal nasu fenku zlateho retrivera.
No i napriek tomu ze rozpravka bola taka dobra, takmer taka polovica ma prekvapila. Nie v dobrom slovazmysle. Zakoncenie rozpravky tym, ze slavny vedec, ktory objavil tie vodopady mozno 70 rokov naspat pri tych vodopadoch zazracne zije, nieje schopny najst zviera ktore hlada a pridu nejaki novi dobrodruhovia a vtak prijde k nim sam. A aby toho nebolo malo, samotny vedec prenasleduje svojho obdivovatela a chce ho zavrazdit. A vobec, ako k tym vodopadom bol schopny domcek na balonikoch samotny trafit? No tak teda.
Prva cast rozpravky, resp. ta cast, kde sa ukazuje zivot Fredricksena a jeho manzelky od raneho detstva az po manzelkinu smrt mi prijde velmi stroha. To, ako si uz ako deti zaumienili, ze tie vodopady navstivia a zena sa toho nedozije je na rozpravku privelmi emotivne. Kedze je ta rozpravka, predpokladam, urcena pre deti, nieje to asi presne tak. Myslim si, ze take male hlavky by nepochopili vsetky dejove linie a rozpravka je napriek vsetkemu velmi smutna, az privelmi. Ja by som ju svojim detom asi nepustila...

Marja Holecyová: Mariotovi dediči 1# - Predurčenie

30. listopadu 2012 v 13:01 | © Créatio
Dnes ráno - skoro ráno - som ju dočítala. Je to kniha, resp. Mariotovi dediči je séria kníh napísaná slovenskou autorkou s trochu cudzokrajným menom. Tešila som si, že si zgustnem na origináli v Slovenčine, že všetky slová budú také, aké pôvodne aj boli, tešila som sa na nejaké slovenské slovné hračky. Veľa ich tam však nebolo, no to nieje podstatné. Ako teda táto kniha u mňa dopadla?

Mariotovi dediči je séria viacerých kníh, ktorých prvý diel má názov "Predurčenie".

* * *
Jeden deň, jedno stretnutie, jeden rozhovor prevrátia život štrnásťročnej Mije z Nitry naruby. Zistí, že čarovanie, lietanie a zaklínanie nie je len smiešny výmysel rozprávkarov.
Mija v sebe objavuje výnimočnú moc a učí sa ju ovládať, no najskôr sa musí naučiť ovládať samu seba... Púšťa sa do najväčšieho dobrodružstva svojho života a netuší, že tým otvára dvere ďalším vzrušujúcim udalostiam, pretože podľa veštby len Mariotovi dediči, medzi ktorých Mija patrí, dokážu zastaviť vojnu.
* * *

Keď som si zbežne prešla recenzie či diskusie týkajúce sa tejto knihy, reakcie čitateľov sú zmiešané. Buď knihu označujú ako úžasnú alebo ako kópiu. Ja som sa cítila tak v strede akurát s tým, že by som sa asi viac priklnonila k prvej skupine, aj keď si niesom istá, že by som tú knihu mala zožrať aj s obalom(nielen kvôli tomu, že ju nevlastním). Keďže je to fantasy zaoberajúca sa čarodejníkmi, v tejto oblasti sa toho veľa nedá vymyslieť nového, preto tvrdenia typu "Je to kópia Pottera" môžu byť oprávnené. No existuje vôbec fantasy s tématikou čarodejníkov, kde by sa nepoužívali prútiky a čary? Tým by som sa prehrýzla.

Asi najviac ma na knihe upútali Holecyovej postavy. Takmer všetky som si obľúbila aj keď sa mi zdalo, že bratia Rebelovci sú takí nie celkom vyfarbení, ich potenciál pováh sa dal využiť ešte viac. Tiež som veľmi nechápala vzťahu Mije(hlavnej postavy) k jej starému otcovi Metojovi, mne sa nevidel taký hrozný. Či to bol zámer alebo čo, to neviem. Rovnako ako aj vzťah Mije a Miseaga, dvoch dedičov - buď mladý Murso nevie, čo robí, alebo je priveľmi náladový, inak si náhlu zmenu na konci príbehu vysvetliť neviem.

Na tejto knihe ma trocha aj zamrzelo, že nič, vôbec nič sa tam nedialo len tak - všetko, úplne všetko má svoje dôvody a k takmer každému okamihu sa neskôr autorka vráti. Nič tam nieje navyše. To ma mrzelo.

Na začiatku tiež cítiť vplyv neskúsenej ruky - okrem štýlistických chýb, ktoré našťastie od druhje polovie knihy necítiť, mi niektoré priame reči prišli ako nemastné-neslané. Ak sa mám priznať, niektoré strany som až preskočila, netrápila ma akosi ani učiteľka Kalenčáková, nemala som ju rada. Mijinho škriatka mi bolo pre zmenu príliš ľúto, Mijinu mačku som na konci trocha nepochopila a zakočenie príbehu tým, že všetky opatrenia boli márne pretože Mijin zákerný otec o nej vedel už od jej narodenia mi prišlo zbytočné a trápne. Vtedy som si povzdychla - tak načo sa potom autorka snažila... A rovnako aj Annina veštba - pekný trapas(nie postavy).v


Dúfam, že vysvetlenie mi dá pokračovanie. :D

Cristin Cashore - Výnimočná

9. listopadu 2012 v 21:51 | © Créatio
Túto časť románu som prelustrovala už dávnejšie - možno jeden mesiac naspäť, pokúsim sa však zložiť svoje dojmy z tejto knižočky(že knižočky, veď je taká hrubá že až!...) do tohoto poznámkového článku.

Táto kniha je ako prvý diel k sérií, druhý diel je Ohnivá.

K tejto sérií troch kníh som sa dostala cez tip v knižnici - hrdím sa titulom jej prvý čitateľ :D, v poradí som ju čítala ako druhú, aj ked je to diel prvý. Všetky tri diely majú spoločnú jednu postavu - dvojfarebne okatého Lecka.

QUO VADIS - v prešovskom DJZ

13. října 2012 v 12:45 | © Creatio
Prešovské divadlo Jonáša Záborského malo opäť ako lákať divákov. A to prostredníctvom veľmi vydareného muzikálu Quo vadis. Včera som sa naňho bola pozrieť. Ako to vyzeralo? Asi na úvod toľko, že keďže som sedela v prvom rade, mala som dojem, akoby tvorcovia, režiséri, technici a herci mali v pláne divákov v prvom rade najprv zvalcovať tanečníkmi, ohlušiť hudbou, spevom a "sudovými" bubnami, udusiť dymom, neskôr opiecť na ohni a nakoniec nabodnúť na meč. Ehm, s tým mečom myslím iba seba.

Do Prešova sme došli hodinu pred začatím predstavenia. O 17:39 sme hrdo kráčali pre lístky. V duchu som až pištala od radosti, keď som počula jednu zo skladieb muzikálu - pravdepodobne na skúške pred predstavením. Oni mali skúšku! - no to mi úplne stačilo, aby ma tá atmosféra divadla pohltila a dostala do tranzu. A koľko málo k tomu stačí!

Kristin Cashore - Ohnivá

11. října 2012 v 12:17 | © Creatio
Za štyri dni som zhltla túto knižku. To sa mi často nestáva, takže sa pri nej trošku pozastavím.

Kniha Ohnivá je druhou knihou od autorky K. Cashore. Prvú knihu(pretože to vlastne nieje veľmi príbeh na pokračovanie) mám spolu aj s tretím dielom na poličke - čerstvo zapísaná v knižnici a odložená pre mňa :D To je taká česť až neviem, či si ju vôbec zaslúžim.

Príbeh, aj keď sa často radí ako pokračovanie prvej knihy, mi nepríde ako séria ale ako uzavreté dielo so začiatkom aj koncom. Sama som z týchto troch kníh(+Výnimčoná a Iskrivá) začala čítať túto ako prvú. Dej príbehu sa odohráva v historickej dobe s prvkami fantasy, na javisku predvojnového a vojnového obdobia s nádychom romantiky a podobných vzťahov. Doteraz som túto kombináciu skôr nevšímavo prehĺtala, teraz už akosi nie.

Thomas Brezina - Mačacie dievča, Dotyk anjela, Princezná Pia

26. září 2012 v 21:41 | © Creatio
Fľách, fľách, fľách, prekonala som svoju lenivosť a konečne sa pustila do vekého záznamu týchto troch prečítaných(DVOCH, pardon) kníh od Thomasa Brezinu. Tak by sme sa do toho mohli pustiť, nie? :)

Ku knihám som sa spočiatku nedostala úplne mimovoľne. Ku knihe Mačacie dievča áno, tie ostatné dve mi odporúčila knihovníčka na základe úplne inej knihy, akoby len medzi rečou. Ako sa to čítalo?
 
 

Reklama


---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .