Zo života hmyzu, súkromné vydanie

8. března 2017 v 15:06 | © Créatio |  Útržky z rozpadnutého denníka
Prechádzala som si staré články tohto blogu. Akoby som sa prehrabávala v koši dávno vyhodených smetí. I vy to tak máte?

Tento blog existuje už 8 rokov, takže prehrabávať sa je v čom. No tie veci, ktoré som tam vyhrabala...
V poslednej dobe si často spomínam na to, ako som vyzerala, keď som bola malá. Kto a aká som bola, čo ma zaujímalo, ako vyzeralo moje detstvo. Keď som pred stužkovou (november minulého roka) otvorila svoj fotoalbum, aby som v ňom našla nejakú fotku na Kroniku triedy, veľmi som sa rozplakala. Sprvu bez racionálneho dôvodu. No po chvíli som si uvedomila, že mám pocit, akoby to šťastné dvojročné dieťa niekto vzal a možno až.. odstránil. Že bolo šťastné so svojimi rodičmi, drobné, blonďaté, s okuliarmi na nose, - že mu niekto ublížil.

Až sa mi dnes nastlala otázka, kto som. Či som to stále ešte vôbec ja.



Myslím, že ten okamih nad fotoalbom bola moja definitívna rozlúčka s detstvom. Pretože pred tou chvíľou a po nej mali udalosti a najmä moje vnímanie a naciťovanie vecí silný spád. Začala som naciťovať veci. To som predtým nerobila.

A teraz všetky tie veci opäť vyhrabávať a šmátrať sa v tom, spomínať... V stole mi ležia odložené zrkadlovky. Natrafila som na fotografie a článok, kde spomínam, že som fotografovala kamerou. Tá radosť, že vytváram fotky s rozostreným pzoadím, vďaka ktorému vyzerajú aspoň troška profesionálnejšie... Alebo článok, ako som sa prvýkrát dostala ku koňom, ako som prvýkrát jazdila. Pár ústrižkov z koncertov na našej ZUŠke, v poslednom polroku sa koncertovanie konečne stalo mojou súčasťou. Našla som i svoje prvé grafické diela v Gimpe (zázrak to program) či moje prvé digitálne kresby. Achjaj, ako len vyzerali! Neporovnateľne s dneškom. Moje prvé literárne diela, - k Životu tryskom sa už vyše dvoch rokov plánujem vrátiť a prepísať ho, keď dokončím Kroniky Anethylgry. Pričom sa jedná o námet, keď mi mohlo byť tak dvanásť rokov. Dokonca som i našla zopár básničiek. Koľko smútku som v nich odrazu cítila...

Niekedy sa mi stane, že sny mi predpovedajú to, čo sa mi udeje v nasledujúci deň. Dnes som mala sen, v ktorom som mohla byť tka šesťročná. Okolo našej bytovky, v ktorej sme kedysi dávno bývali, sa potulovalo veľa neznámych ľudí. Bála som sa, čakala, kedy sa vrátia rodičia domov, čo som ako malá tak často zvykla robievať. Vždy, keď neboli doma. Ten sen mal zápach vojny, - predpokladám, že toto bol výsledok čítania Zlodejky kníh pred spaním.

Akoby som sa s tou drobnou blonďatou bytôstkou nevedela rozlúčiť v dobrom. A zároveń, akoby som to ani nebola ja. A zároveň v mojej momentálnej existencií čosi na dne chýba. Akási omrvinka, ktorá nenašla svoje miesto.
Skrátka a stručne, nehrabte sa v starých haraburdách, do ktorých vás nič nie je.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .