Kroniky Anethylgry - 11. kapitola, VI. časť

13. listopadu 2016 v 11:19 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Pár skokov od kráčajúcich zajatcov trholl uzdou, aby žrebec varovne zadupotal. Ženy vyľakane uskočili. "Máte za sebou dlhú cestu a ešte dlhšia nás čaká. Ponúkam vám však slobodu." Pohľadom prešiel po chmúriacich sa tvárach. Sedem mužov a štyri ženy; niektorí odetí v drahých odevoch, iní v skromných poplátaných šatách, no všetci vedno umazaní od hliny, ktorá vystrekovala spod konských kopýt. Žiadne deti. "Neodpovedáte?"

Tvár mu zasypalo drobné kamenie: "Zlez z koňa, fagan, až potom sa pozhovárame."
Stisol čeľusť. No prehodil nohu cez koňov chrbát a spustil sa na zem.
"Tak. Čo si to chcel?" Z davu vystúpil šedovlasý muž. Podľa výzoru ho Horec odhadoval na remeselníka, silné ramená možno prezrádzali zručného kováča. Každopádne musel v Hlinenom meste zaujímať dôležité miesto v spoločnosti, keď si ho mešťania zvolili za hovorcu.
"Ponúknuť vám slobodu," odvetil trpezlivo Horec. "Stačí jediným slovom uznať Darka Kukučieho-Athlysole z Ľadozeme za právoplatného kráľa Zlatej krajiny, zaviazať sa mu vernosťou a ste voľní."
Starec si odpľul: "To je drahá sloboda."
"Prečo?"
"Pravý kráľ nepotrebuje moje zvolenie k tomu, aby mohol panovať," starec sa otočil a mieril k svojim. "Odmietam."
"A čo vy?" Horec sa druhýkrát obzrel po mešťanoch. Ani jeden však neprehovoril. "V tom prípade musím vašich mužov požiadať, aby ma okamžite nasledovali do hôr." Ani jeden sa nezachvel.

"No tak?" vyštekol Patrij, keď sa k nemu Horec blížil. Sedel pri praskajúcom ohni s nohami v ťažkých čižmách natiahnutými pred sebou. Zvedavo nadvihol obočie.
"Zhodil som ich po jednom z horského brala, pane."
Dôstojníkovi sa rozšírili oči, vzápätí sa rozchcechtal: "Ty si diabol!"
"Traja ešte žili, keď som odchádzal, no je otázkou času, kedy ich nárekom odpovedia vlky."
"Skvelé! - Hej, Aplin, dones nám trochu ríbezľáku, nech tuto s tvojim veliteľom oslávime jeho prvý úspech. - A čo ženy?"
"Nariekajú, ani čo by chceli slzami potok vytopiť. No verte mi, pane, nepotrvá dlho a samé budú pri ňom vašim mužom košele drhnúť," povedal Horec a prijal od Aplina čašu po okraj plnú červeného moku.
"Na zdravie, Horec," poháre zvonivo štrngli. "Možno ti jednu z nich prepustím za ženu, ak si vyberieš. Na znak mojej spokojnosti."
"Chomút za vernosť, - ách, pane, ďakujem, radšej nie. Mne už iná počarovala." Horec do seba obrátil dno čaše a Patrij mu ihneď dolial. "Volala sa Zorica."
"Nebeské meno! Rozprávaj."
"Veru. Svieža, čistá a mladá ako jarné zore za chladného rána. Oči hnedé a také hlboké, že ak by ste sa do nich čo i len na chvíľočku dlhšie zahľadeli, utopili by ste sa v nich. A ten driek, pane, driek len pre jedného muža: akurát do dvoch dlaní. Jej hlas mi pripomínal spev škovránka za rána, keď je ešte obloha tmavá od noci. Voňala za fialkami... A takú mi už nenájdete."
"Len pi... Čaká ťa?"
"Zaplietla sa s iným gavalierom od nás z vyšších kruhov, nechcem to rozoberať... Ale čo vy, pán veliteľ?"
Patrij sa vystrel na zemi a ruky si založil pod hlavu. Hlasno odfŕkol: "Mne žiadna nepočarovala. V tvojom veku som sa od dievčeniec držal bokom a dobre som robil, lebo ženy sú falošné ako mačence. Daruj im srdce a nenájdeš ho, - už s ním utekajú dolu briežkom. Len nech raz im niekto podrží dvere, venuje pozornejší úsmev či podá upustenú vreckovku... Ak jej v niečom nevyhovieš, už tu budú ďalší traja. Vždy sa nájde niekto mladší, urastenejší, šetrnejší, lepší než ty, Horec... No, ešte si daj! Že je to vínko dobré?"
"Máte pravdu, pane."
"Netreba vešať hlavu, Horec. Verím, že toľko, koľko je mužov, toľko je i žien, - i pre teba sa isto nejaká nájde."
"Žiadna sa nevyrovná... rozkošnej Zorici, pane."
"Dovoľ mi vynadať ti do hlupákov, vojak. Na každej žene jest čo obdivovať."
Horec si tlmene odkašľal.
"Nu, ešte si nalej. A rozpovedz mi niečo o tvojich rodičoch. Nepochádzali zo šľachtických rodov?"
"Nikdy! Otec bol... biednym košikárom a mamka dcérou obyčajného sedliaka. Otcove košíky neoplývali peknotou... rovnako ako matkina tvár. Košikár sa však ku mne veľmi... neúctivo správal."
"No riekni, Horec, bol ti košikár vlastnÿm otcom?"
Horec sa na okamih úprimne poľakal: "Odkiaľ to viete, pane? Nikomu... som to nepovedal..."
"Len tak mi napadlo, nič si z toho nerob. Tvrdím, že ženy sú falošníce. Neprezradila ti matka niečo o tvojom pokrvnom otcovi?"
"Nie, pane... Boli to cudzí ľudia, kto mi otvorili oči," a krátko Patrijovi vyrozprával príhodu s čižmárom z mesta.
"A tvoja mama, - rovno si ber celú čašu a pi, Horec, - nebola tvoja matka niekedy v Jerade? Ženy chodia rady na výlety, obzrieť kus sveta."
Horecovi sa ten kus sveta práve točil pred očami. "Prečo, pane? Neviem... o tom."
"Aspoň raz, - na ples, kúpiť niečo na jeradskom trhu, navštíviť priateľky či rodinu..."
"Hovorím vám, že... o tom nemám... ani páru, pane!"
"Ešte si nalej, Horec."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .