Kroniky Anethylgry - 11. kapitola IV. časť

2. října 2016 v 22:15 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Agar sa úspešne začleňoval do dedinského života. Na mnoho vecí sa pamätal z detstva, pretože sa dodnes nezmenili. Vždy musel niekto ráno vstať a podojiť kravu, pozbierať vajíčka spod sliepok. Narúbať dreva v kôlni, aby bolo nad čím variť obed... No Denar v jednej veci predsa nemal pravdu, - našiel si dievča. Nie nevestu, leží dcéru od tretích susedov, ktorá mu chodila upratovať a pomáhať s inými vecami: oprať v potoku, napiecť chleba, zametať, niekedy i navariť, ak mala dobrú náladu; za drobnú plácu. Motala sa po dome ani včela a Agar ju v prvé dni rád pozoroval a zhováral sa s ňou. Robil jej spoločnosť skoro celé dni, keďže Denar prichádzal domov až na večer. Zvyčajne po dedine rozvážal uhlie, sťahoval drevo z hory, odvážal susedom hnoj. Domov vždy priniesol zopaŕ mincí, ktorými vyplatil dievča a zo zvyšku na druhý deň jej nakázal kúpiť, čo bolo treba.
Od prvého dňa sa Agar s dievčaťom skamarátil.

"Povedz, ako sa majú brašnárove deti?"
"Malá Ajka umrela pred rokom. Ale Kosinar a Emivar sa tešia zdraviu. Otec im chce zaplatiť školy."
Keď sa Agarovi na tvári vykúzlil úsmev pri spomienkach, teraz patrne bledol: "Do škôl? Veď tam chodia len panské deti! Odkiaľ by na to nabral benákov?"
Konvalína odložila metlu do kúta a rozbehla sa k hrncu s vriacou vodou: "Rozhodol sa rozpredať majetok a nechal si len dom a jedno pole. Vraj deti sú mu prednejšie. Z Emivara chce mať kronikára a pre Kosina vraj postačí, ak si nájde poriadne bohatú ženu... Pomôžeš mi očistiť mrkvu?"
"Daj to sem." Dobre sa Agar pamätal na svojich kamarátov z detstva. No vedel, že dnes by ich už nespoznal. "Nevieš, čo v tých školách robia?"
"Vraj sa učia čítať a písať, hovoriť starou Anethylgričtinou, jazdiť na koni, šermovať, tancovať, dejiny..."
Pri Philipovi teda vychodil ešte lepšiu školu, pomyslel si Agar, pretože on okrem tohto sa vedel orientovať i v prírode, dokonca zvládol i vystopovať zver a naplniť prázdny žalúdok. To takí akademickí učenci mohli sotva zvládnuť.
"Na dievča máš príliš rozžiarené oči, keď o tom hovoríš."
"Prečo by ma to nemohlo zaujímať?" vyhŕkla a udrela nožíkom o stolík, až mrkva i Agar poskočili. "Keby si tak čítal staré knihy. Romány, básne, od tých najlepších autorov... Tancovať, šermovať, jazdiť..." Vstala, rozpäla ruky a drobnými krokmi hopsala po miestnosti. "Vieš vôbec čítať?"
Agarovi sa plecia triasli od potláčaného chichotu: "Neviem. Ale jazdiť a bojovať s mečom som sa naučil."
"Však ma v tom vycvičíš!"
Ten pohľad mu roztopil srdce... "Šermovať nie, na to potrebuješ meč." Agar radšej pomlčal o tom, ako sa sám kedysi oháňal konárikmi na jeradských lúkach. "A jazdenie... Musíš sa opýtať môjho grošáka, či ťa to naučí."
Utierka mu so svišťaním vrazila do tváre.

Do jej hustých čiernych vlasov padali drobné vločky. Agar nevedel odhadnúť, či tá tvár, ktorú si pamätal z čias detských liet, ružovela zimou alebo studom, keď kôň pod ňou odmietal vykročiť. Konvalinka... Zabudol, aké krásne meno jej matka dala. Veru, to dievča kvitlo do krásy. Driek chudučký ani stonka, plecia prikryté vlasmi ani krehké lupene. A tá tvár, sladká sťa medový peľ pocukrený mrazom.
"Mocnejšie ho stisni holeňami! Akoby si si ho celého chcela podbrať." Agar len tak-tak zadržiaval smiech. Jeho grošák lenivo rozhrabával sneh a ani si nevšimol dievča sediace na svojom chrbte. "Ešte silnejšie!"
Agar uznal, že lúka za domami bude vhodným miestom pre jazdecké začiatky dievčaťa. Sneh tu nebol hlboký a na rovine pod svojou vrstvou neukrýval diery, na ktorých by si žrebec mohol polámať nohy.
"Zakaždým - ho takto - kopeš?"
"Kdeže. On vie, koho má na chrbte. Mňa poslúcha."
"Mám sa uraziť?"
"Ak chceš..."
Takto nadurdená bola rozkošná. A k tomu ešte odetá v jeho nohaviciach, pretože jej sukne boli sotva vhodné na koňa, kde trebalo sedieť obkročmo.
Zmierlivo stisol jej ruku položenú na grošákovom kohútiku: "Nič si z toho nerob. Trvalo mi týždeň, kým som s Amurínom našiel spoločnú nôtu." Keď sa prestal báť toho, že z vysokého žrebca spadne, dostal strach, či ho tátoš zo seba nezhodí, čo sa tak začal vzpierať chlapcovej ruke. Až po čase Agar pochopil, čo mu koník chcel naznačiť, totiž že ho nesprávne ovláda; že ak chce odbočiť doľava, k ľavej ruke má použiť pravú holeň, nie ľavú. Tak bol učený Daminol, ktorého to tak zas naučil Kastar. Poníka mladšiemu bratovi obsadol dokonale, iba tejto jednej chyby sa dopustil. Agar si bol istý, že o tom jeho nebohý brat nevedel.
"Ty si ho pomenoval po rieke!"
Amurín začal švihať chvostom. "Opatrne, hnevá sa."
"A ja sa nemám?"
Podišiel k nej. "Zlez dolu."
"Veď som ešte nejazdila!"
Objal ju okolo pása a ignorujúc päste, ktorými ho začala búšiť kam len dočiahla, ju zložil z konského chrbta na zem. "Keď sedíš na koni, musíš byť sebaistá s jasnou predstavou, čo od svojho koňa chceš. Ty si vodca, ty udávaš smer. Kôň len kráča."
"Hovoríte ako starý učenec, pán Agar!"
"Ak kôň nekráča tak, ako ty chceš, robíš niečo zle a on ti nerozumie, alebo mu v poslúchnutí niečo bráni. Alebo od nebo požaduješ niečo, čo nevie." Tíšivo hladil grošáka po nose. "Ibažeby ťa neposlúchol preto, lebo ti nedôveruje."
Hľadel žrebcovi do očí, snažiac sa niečo z nich vyčítať. No kôň si svoje tajomstvá nechával pre seba.
Vložil jej kožené otiaže do ruky. "Podrž mi to. Nemôžem ho teraz odviesť do stajne, keď nesplnil to, o čo som ho žiadal." Vyložil nohu do strmeňa, odrazil sa od zeme a pružným švihom sa ocitol v sedle. Na ten najjemnejší dotyk žrebec vykročil a dal sa dolu stráňou.
"Vidíš?" zakričal za seba.
Konvalina pokrčila plecami, no už len mohla sledovať sivého koňa s jazdcom na chrbte, ako cválajúc miznú pod kopcom.
O chvíľu sa znova zjavili. Grošák mocnými kopytami rozhadzoval sneh a červenolícemu jazdcovi, pevne zakvačenému v sedle, šľahala do tváre jeho biela hriva, keď radostný pohadzoval hlavou a zavše vykopol zadnými nohami. Amurín ešte poklusával, keď Agar so širokánskym úsmevom skĺzol z jeho chrbta. Vedúc koňa za sebou podišiel k dievčine:
"Je ti chladno, objímaš si ramená." Skôr si všimol jej zreničky, ktoré sa nepatrne rozšírili, keď zastal blízko nej.
"To nič," riekla. No to si už Agar sťahoval ťažký kožuch z pliec a podával jej ho. "Mali by sme ísť domov, začína sa zmrákať."
"Ešte si sa nenaučila jazdiť."
"Za jeden deň sa to ani nedá."
Videl, ako zamyslene pohladila žrebca po nose a ako sa jej prsty mierne zachveli, keď ich zohrial konský dych. "Tak si aspoň vysadni. Odveziem ťa domov."
Jej očká sa rozžiarili ako jarný lúč, ktorý roztápa ľady.

Na dedinu ľahalo šero, keď k nej dorazili. Ťažkými čižmami vyšliapaná cesta sa kľukatila k prvým domcom. Z ich striech viseli cencúle, no za zapretými oblokmi blikotali prvé sviece vedľa tanierov s večerami. Sneh pod Agarovými nohami tíško vŕzgal, pomedzi konáre jelší nad ich hlavami vískal vietor. Aké ticho panovalo tomuto kraju dediny, - zvyčajný štebot potoka umlčila vrstva ľadu.
Obzrel sa za seba: "Ako sa ti sedí?"
"Už je to lepšie," pod jeho pohľadom si rozpačito prehrabla vlasy a Agar sa odvrátil. Nebolo jeho zámerom znepokojovať ju svojou pozornosťou.
Netrvalo dlho a ocitli sa pred bránkou Agarovho rodného domu. Bol neveľký, prízemný, ťahajúci sa dozadu po sad, z ľavej strany lemovaný priečelím a stonkami zimujúceho viniča. Vzadu za domom, trochu do kopca, stála skromná maštaľ, chlievec a prístrešok pre valy sena; vedľa so schodišťom do pivnice.
Agar zastavil žrebca uprostred dvora vedľa predzáhradky. Odtisol bokom fúrik a pomohol dievčaťu zosadnúť. "Pozor!" keby ho včas nezachytil, spadlo by.
"Prepáč... Stŕpli mi členky..."
"To sa stáva." Pocit vysilenia, kedy si človek po zosadnutí necíti nohy a nedokáže spojiť kolená k sebe, bol Agarovi známy. Opierala sa mu v náručí, chlácholivo ju hladil po chrbte: "Zajtra čakaj svalovicu... Môžeš chodiť?"
Čosi zamrmlala do jeho pleca.
"Neboj sa, nie je to natrvalo." Pustil grošákove otiaže na zem. Potom sa sklonil, podložil ruku pod jej kolená a na rukách ju odniesol dnu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fredy Fredy | Web | 3. října 2016 v 9:32 | Reagovat

pěkný blog :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .