Kroniky Anethylgry - 11. kapitola, III. časť

16. září 2016 v 22:51 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Brána s praskotom povolila pod náporom baranidla. Do okolia sa rozleteli jej trosky a zasypali brániacich sa mešťanov. V okamihu, keď sa porazenými krídlami vrútilo vojsko, sa rozpŕchli do ulíc ako myši.
"Všetkých pobiť!" hrmeli rozkazy nad tasiacimi mečmi. "Na zvuk rohu sa stratíte z dosahu, iba poverení zostanú na podpaľovanie." Horec videl svojho dôstojníka stáť na kope dreva vedľa mestských múrov. Zhora si každého premeriaval pohľadom, ako sa pod ním s bojachtivosťou v krvi hrnuli. "Neostane tu ani kameň na kameni!"

Námestie bolo prázdne, keď sa Horec ocitol v jeho strede s kamarátmi-vojakmi. V pästi rukoväť pripraveného meča.
"Poskrývali sa v domcoch, psi!" okolo Horeca sa prehnal dôstojník Jáger s vyhrnutými perami v červenej tvári. "Všetko prehľadať a nikoho nešetriť!"
"Áno, pane!"
Muži sa s vykasanými rukávmi roztrúsili do uličiek.

Toľko bohatstva po kope Horec nikdy nevidel. Poznal chudobu a na jej základe si blahobyt dokázal len predstaviť. Nábytok, misy, koberce, obrazy, príbory, drahé látky neboli odrazom chudoby. Toto muselo byť bohatstvo.
Vojaci prevracali armary a prestreté stoly, dýkami deravili a strhávali tapisérie zo stien, roztbíjali lesklé čaše na ostré črepy, vydrapovali baldachýn z postelí. Ani jedna skrinka neostala nevylomená, ani jedny dvere nevypáčené. Očiam jeho kamarátov neostalo nič neodhalené.
Až keď sa do vrecák nevmestilo viac benákov a šperkov, cez rozbité okná sa ozval štekot rohu. Horec pozbieral svoju korisť do náručia a nasledoval svojich druhov von.
Námestie bolo plné červenokabátnikov a Horec sa so svojim nákladom medzi nimi stratil. Okamžite si však všimol, že masa vojakov ho so sebou strhla nie na hlavné námestie, kde sa malo vojsko združiť, lež na vedľajšiu hlavnú ulicu. Tískali sa v tieni vyrabovaných meštianských domov. Horec sa ľahko dovtípil, prečo. Ponad čierne klobúky a červené plecia zahliadol drevené pódium. Z pozbíjaných trámov dovedna viseli povrazové slučky.
"Koridor pre pána správcu!" Dav sa tlačll k múrom. Smrdel potom a vzrušením. "Uvoľnite cestu!"
Horec sa podvihol na špičky.
K javisku pomedzi dav viedli zrelého muža v tmavomodrom kabáte mestskej hliadky. Na hrudi sa mu vedľa vrchného páru dvojradových gombíkov zaskvel Horecovi neznámy erb. Sácaný buchnátmi a slovami pomaly vystúpil po drevených schodíkoch šibenice.
"Dobre si obzrite tohto darebáka, muži moji! Vyše pol roka unikal spravodlivosti, totiž trestu za nepodvolenie sa vláde nášho pána Darka Kukučieho-Athoysole, pána Ľadozeme a nekonečnej Anethylgry!" V jednom z mužov, ktorí dovliekli muža k šibenici, Horec spoznal svojho veliteľa Patrija. "Tu vidíte Rekomta, samotného richtára Hlineného mesta a samozvoleného vodcu povstaleckej zberby z Čiernych vrchovín, známeho medzi odporcami aj ako Myší chvostík."
Obžalovaný vystavil tvár smejúcemu sa davu.
"No, nó!" Patrij ho pomalými krokmi obchádzal dookola. "Aby nik nemohol tento proces označiť za nespravodlivý, dám ti poslednú šancu." Zastal, ruky prekrížené na hrudi.
Zlatavé manžetové gombíky na rukávoch sa mdlo zaleskli. No pred špice dôstojníkových čižiem dopadla slina:
"Nestojím o vaše milosti, urodzený pane!" obžalovaný sa vzpieral dvom vojakom, ktorí ho držali pod pazuchami. "To sa radšej obesím sám!"
"Len uznaj slovom, kapitán Čiernej vrchoviny, len uznaj za svojho pána pravého kráľa." I zo svojho stanovišťa Horec videl, ako jeden druhého prepaľujú pohľadmi. "Len niekoľko slov."
"A po zvyšok života tančiť pod škripcom tvojho diabla. Nikdy, vojak."
Vietor nadvihoval okraje Patrijovho plášťa, keď ten s pohrdlivým výrazom odstúpil od Rekomta a otočil sa k davu: "Nech si ho vaše oči poriadne obzrú, vojaci moji, pretože týmto obžalovaného odsudzujem k smrti v mene svojho pána Darka Kukučieho-Athlysole..."
O Horecovu nohu sa čosi obtrelo:
"Otecko!"
Drobné chlapča v ľanovej košieľke si hľadalo cestu masou ostrohaných čižiem a chladných čepelí obnažených mečov. Jeho hnedé kučery poskakovali na pleciach, keď šplhalo na javisko.
"Čo to má byť?"
"Rekomtov syn, pane." odvetil jeden z vojakov držiacich obžalovaného, zatiaľčo sa dieťa zakvačilo otcovi okolo pása.
Patrij si zamyslene hladil bradu zarastenú strniskom: "Takže dva hady jedným šľapom... Na čo čakáte? Obeste ho!"
Na dôstojníkov príkaz sa dvaja vojaci chopili dieťaťa. I z tej diaľky Horec videl, ako sa po čele obžalovaného pustili kropaje potu, ako nespúšťal zo syna zrak. Akoby ani nevnímal slučku, ktorá pomaly kĺzala k jeho ohryzku.
Patrij naňho šibol pohľadom:
"Stojte!"
"Áno, pane?" Vojaci ustrnuli.
"Najprv dieťa. Nech sa otecko pokochá."
Ulica zaviazla v bezdychom tichu.
"Vari sa vzpierate mojim príkazom!"
"Pane, je to len dieťa. Nemôžem..."
"Prikazujem ti-!"
"Ja to urobím!"
Oči všetkých prítomných sa naňho upreli. Vojaci ustúpili z cesty, keď Horec z Včeľova vykročil k šibenici: "Ja to urobím," zopakoval, vyšiel tromi schodíkmi a zrazil opätky pred svojim dôstojníkom. Z davu sa ozýval mrmlot.
"Výborne, vojak!" na Horecovo plece dopadla Patrijova ruka a zovrela ho. "Burinu treba vykynožiť od zárodku. Náš pán sa ti odvďačí." Hlavou kývol bokom: "Chop sa ho."
"Ujdi, synak!"
Červené kabáty sa na okamih zachveli pred jeho zrakom... Prečo i on nemá tak ľúbiaceho otca?
"Chop sa toho šteňaťa, vojak!"
A on sa chopil.

Dym Hlineného mesta stúpal prevysoko ešte hodnú chvíľu po tom, čo ich posledný kôň obložený nákladom vykročil z tieňa mestskej brány a opustil mesto. No plamene neusnuli ani po polnoci. Pekelnou žiarou osvecovali kupolu mračien nad mestom ani pranier. Darmo sa Horec nádejal, že spolu s domcami spopolnie i jeho svedomie. No dym mesta akoby čmudil i jeho dušu a usádzal sa na hrudi ako ťaživý balvan.
Najmä, keď musel vedľa dupotu koní a kašľu mužov načúvať i náreku niekoľkých zajatých mešťanov, ktorí v hlúčiku kráčali za kavalériou.
Po Horecovej pravici sa z čista-jasna zjavil kôň. Niekoľko úderov nočného zvona síce nevidel nič iného než konské zadky, za ktorými ako jediný bez koňa kráčal, keďže sa opäť posúvali k ďalšiej dedine. No tento doňho temer vrážal plecom.
Vyzrel hore.
"Potácaš sa na tej ceste ako korheľ. Ešte stále nemáš koňa?"
"Nie, pane."
Dôstojník Patrij zastavil koňa a dvihol ruku. Kavaléria na povel zrástla do zeme, zastala.
"Ty!"
Najbližší jazdec sa obzrel. Nočná tma bola ťažko preniknuteľná zrakom, no Horec v ňom i tak spoznal kamaráta: Aplina, vojaka z Nížin, s ktorým v ešte regrútskom tábore pred pol rokom zdieľal stan.
"Dosť si už jazdil. Dáš svojho koňa Horecovi."
Aplin iba na okamih zaváhal. Jeho silueta sa rezko zvrtla na konskom chrbte, čižmy s tlmeným buchotom dopadli na zem. Hodil po Horecovi oťaže a stratil sa medzi koňmi. I keď Aplinovi nevidel do tváre, vedel, že kamaráta stratil.
"No čo? Vysadaj, nech s tebou hovorím ako s rovným."
Horec prehltol námietku; krátko pohladil konský nos. Obišiel ho, vložil ľavú nohu do strmeňa a vyhupol sa hore. Sedlo tíško zavŕzgalo, keď sa v ňom usádzal. Vyložil si kolená nad sedlové opierky a povolil strmeňové remene na oboch stranách. Až keď sa kavaléria v prítmí noci pohla, pocítil, ako si jeho telo odvyklo od jazdenia. Jemne pohýbal prstami, - žrebec sa okamžite poddal: prežul udidlo a sklonil hlavu. "Ďakujem vám, pane."
Cítil, že z neho dôstojník nespúšťa zrak: "Na pešiaka sa zdáš byť príliš dobrým jazdcom... ako sa to voláš?"
"Horec z Včeľova."
"Isteže, pamätám si ťa."
"Mal som dobrého koňa, pane. Pred polrokom ešte niesol jedného z vašich dôstojníkov." Horec by dal ruku do ohňa za to, že ostatným sa dobre uši nepovykrúcali, čo tak načúvali.
"Dopočul som sa o tom, že si nám zachránil kone pred vlkmi."
"To nestojí za reč, pane. Veľa času odvtedy uplynulo."
"Ako dobre narábaš s mečom?"
Mimovoľne pohladil rukoväť meča ukrytého pod plášťom. "Na to sa musíte opýtať šerm-majstra, pane."
Patrij sa nečakane rozosmial. Jeho ruka v tvrdej rukavici dopadla na Horecovo plece: "Toľká skromnosť!... Zajtra za denného svetla s tebou skrížim meče. Uvidíme, či šermuješ tak dobre ako dohováraš zveri."
"Bude mi cťou, pane."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Fredy Fredy | Web | 17. září 2016 v 10:45 | Reagovat

zajímavé :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .