Kroniky Anethylgry - 10. kapitola VIII. čas

11. srpna 2016 v 20:22 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Začul šušťanie zelenej látky, keď sa bielymi predlaktiami zaprela do opierok kresla a náhlivo vstala. Vnútorným zrakom pozoroval jej zapálenú tvár, jej bledomodré oči rozšírené strachom ako sa upínajú na kľuku dverí.
Isto počula kroky, ktoré mierili k jej komnatám.
Vedel, že má príliš málo času. Vedela to tiež.
Ako uštvaná laň blysla k oknu. Roztvorené okenice priam vzývali k nahliadnutiu na bledé kopce, ktoré sa pod žulovým bralom hradu rozpínali vo svojej šíri. Zapadajúce Slnko jej isto zaslepilo zrak, keď sa vyklonila.
Vykásala si zelené suknice po kolená, aby vystúpila a kľakla na parapet. Do líc sa jej oprel vietor.
Čiesi pevné ruky ju oblapili v páse.


"Odlietava mi môj vtáčik?"
Trhla sebou.
"No! Aká si divoká! Vieš, že takto sa mi ešte viac páčiš?" na krku asi zacítila dotyk ostrého strniska, lebo ju striaslo. "Porušila si môj príkaz, holubička." Mocnými rukami, ktoré dokážu pochrúmať rebrá, ju zložil z parapetu. Obrátil ju od obloka, no nepustil. "Mal som ťa z toho okna vyhodiť sám. Čo povieš, vzlietla by si?"
Jeho ruky začali sliediť po jej tele a tisnúť ho k sebe. Darmo sa vzpierala rukám, ktoré lačne trhali jej šat.
"Chcela si sa zabiť."
Videl, ako ju nečakane sotil. Ako spadla, ako sa nej krv tenkým pramienkom púšťala z bieleho ramena.
"Chcela si sa vykúpiť!" Kľakol si nad ňu. Predlaktiami sa zapieral o zem, držiac jej zvýjajúce sa telo pod sebou. "Ďalšiu príležitosť ti neposkytnem." Opieral sa o ľavú a prstami pravej ruky jej pohladil studom rozpálené líca: "Čo povieš na žalár? Tam nie sú okná, v ktorých by si vystavovala svoje sukne. V takom podobnom nedávno hnil tvoj otec... Nenamietaš!"
Z nemých pier nevyšiel hlások. No z jej dlaní vybehli iskry a ako horiace mravce sa rozpŕchli po podlahe.
Udrel ju. "Neskúšaj na mňa tie svoje ohňostroje, pekelnica! Obaja vieme, že mi nemôžeš ublížiť. Navyše, Verenza by mrzelo, keby si odmietla jeho pána. Tak nevďačná dcéruška!..."
Znova ju udrel. No akoby pritom striehol na výraz jej očí.
"Fascinuješ ma."
Videl, ako násilník sleduje pramene ohnivých vlasov; akoby plameňom bielu, rozžeravenú pokožku; ústa červené ani od ohňa vášne. Prešiel po nich prstom, sledoval ich tvar.
No ostali nemé. Zovreté.
S výdychom vstal. "Modli sa, aby tvoj otec splnil úlohu, ktorou som ho poveril, lebo akosi zlyháva." Stál k nej chrbtom, dívajúc sa oknom von. Keď sa otočil, jeho oči boli tmavé.
"Akú bolesť ti mám spôsobiť, aby to ucítil?"

S výkrikom sa prebudil.
Vôkol neho sadalo mliečne šero rána. Konármi ihličňanov prehvízdoval vietor a k oblohe, k posledným hviezdam ťažkej noci vzlietali vrany, ktoré vyplašil.
Zhrabol zo zeme za hrsť kamienkov. S preklínaním ich hodil a díval sa, ako s hrmotom padajú dolu strminou. A zasa.
Ubližuje jej!
Kamene skackali po hrubých konároch borovíc.
Veď on, Verenz, predsa vedel, že to takto dopadne. Na samom začiatku týchto záležitostí znal, že jeho vlastná zbabelosť zničí jeho jedinú dcéru... Nestihne to včas! Nemôže...
Kamene leteli dolu zrázom.
...Nemôže byť bez neho. Neochráni sa sama.
"Deje sa niečo?" Hmla sa rozkrojila a vedľa kľačiaceho Verenza sa zjavila silueta.
Vzhliadol: "Nič, Athlysole. iba sny mi motajú myseľ."
"Nočné mory?"
Prikývol. "Pokojne spíte. Ráno vás zobudím."
Kráľovič sa obzrel po hore. Pomaly naberala farieb. "Tuším už je ráno, Verenz. To nič. Donesiem vody z potoka, ktorý sme včera začuli." Už sa zohýnal po hlinený hrniec a zmizol v sivozelenom kroví.
Verenz sa za ním zamyslene díval.
Podľa príkazov má kráľovho syna priviesť svojmu pánovi na dosah.
'Pomôž mi a zbavíš sa toho prekliatia, raz a navždy,' tvrdil. V ten skorojarný večer sedeli za jednou z lavíc viničského hostinca. Páchlo to tam po starom pive a spotených telách. Na zapreté okenice dorážal prudký lejak a Verenz vtedy i desaťkrát ďakoval Matke Prírode, že nemokne kdesi vonku... Kiežby ju o to vtedy bol prosil!
Pán sa k nemu nakláňal, pohľadom sa akoby prehrabával vo Verenzovom mozgu. 'Nedovoľ, aby sa mu čokoľvek stalo, aby mu ktokoľvek ublížil, počuješ?'
'Nerozumiem,' odvetil. I teraz sa pamätal na onen pocit, ktorý mu nečakane stiahol žalúdok.
Jeho pán spokojne prikývol, biele pero na klobúku sa zatriaslo: 'Keď Jered vyhorí... Okamžite sa posaď, krivpoysk!' Verenz tak urobil. 'Keď vyhorí, on tam určite nebude. Prežije.'
'Ako si môžeš byť taký istý...'
'Keď ti to hovorím, tak to tak asi bude, darebák jeden! Rundolf to nedovolí, bodaj by sa mu tá koruna na hlave roztiekla. Keď bude po tom, staneš sa jeho ochrancom. Privedieš mi ho najneskôr pätnásteho októbra. Ak nie... Je tu tvoja dcéra. Vystrel sa. ´No čo, veverička? Môžem rátať s tvojou pomocou?´
'Zradiť svojho kráľa!...'
´Na začiatok by sa zišlo maličké vojsko, len hŕstka ľudí - zo dvesto jazdcov na vojenských koňoch, najlepší šermiari, lukostrelci....'
Verenz rázne vstal.
Začul jeho sykot. No to už za sebou zatváral dvere a tvár mu kropil dážď. No nestál tam dlho. Kiežby!...
Nemal sa vtedy vrátiť. Už nikdy sa k tomu černokňažníkovi nemal vrátiť! Ale to sa nedá...
Do pätnásteho októbra ostávali dva týždne. Príliš málo času.
Po cestičke, ktorou sem včera prišli, ktosi rezko kráčal.
"Prečo si nerozložil oheň, Verenz?" Athlysole si povzdychol a sám sa sklonil nad kamenný kruh so zvyškami pahreby uprostred.
Díval sa na jeho mocnú postavu, ako sa teraz hrbí nad ohniskom. Koľko tomu nedoživcovi trvalo, kým založil ohnisko? Koľkokrát to museli robiť iní miesto neho, pretože ho to na tých krásnych hradoch neučili? Bez jeho, plameňonosičovej pomoci by kráľovič sotva prežil dva dni.
Dohodnutý termín nestihne. No možno by si ešte mohol pomôcť...
"Nepomôžeš mi?"
"Iste," Verenz pomaly vstal a podišiel k ohnisku. Stačilo uchopiť zopár halúz a oheň sa sám začal chytať. Prebúdzať ako šteňa, ktoré roztváralo spánkom zlepené oči.
Stál tesne za ním. Stačilo ho sotiť, možno stačilo iba príkázať ohňu. Ako krvavo ten žiaril!... Bol by slobodný a jeho dcéra takisto. Najmä tá.
Stačilo ho zabiť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .