Kroniky Anethylgry - 9. kapitola, III. časť

13. července 2015 v 1:23 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Rýchly pohľad cez vysoké obloky Celyngarského hradu Philipovi Athlysole prezradil, že má málo času.
Stál uprostred výru odchádzajúcich markízov, grófov a vikomtov, z ktorých sa ani jeden netváril, že ho spoznáva. Čosi si ticho mrmlúc ho obchádzali a mizli v útrobách severného krídla, odteraz navždy rozhodnutí vypáliť jeho meno z hláv a kníh. Jediné, čo mu ostávalo, bolo hľadieť na ich päty ozbrojené ostrohami.
Aké chladné boli vtedy múry Celyngaru, vysvietené tisíckami ešte chladnejších sviec.
"Philip!"

Pomaly, akoby poloomráčený sa otočil. Chvíľu mu trvalo, kým spoznal krívajúceho človeka o drevenej barle, čo si predieral cestu v protismere a mieril k nemu. Jediná tvár medzi toľkými chrbtami, jediný, kto ho ešte spoznával. "Prehrali sme," hlesol Philip skleslo a keď posledný plášť zmizol za ohybom chodby, sily ho opustili.
Na Havrancovej tvári sa zračilo trpké porozumenie ešte predtým, než sa mu dostalo odpovede. Taktne odvrátil tvár od sĺz svojho pána. Cítil, že sú zrkadlom jeho samého: "Čo to znamená, princ?" Dostalo sa mu tej najčistejšej odpovede, ktorá prichádza osamote bez svedkov, medzi štyrmi stenami. Odpovede, ktorá zapĺňa nos a čistí dušu. Šermiarov meč jemne cinkol o kamennú podlahu, keď sa opatrne posadil vedľa, zložiac obviazanú nohu pred seba.
"Nie som princom."
Sedeli vedľa seba. Jeden zo zlomenou nohou, druhý so zlomeným srdcom tušili, že ich zranenia sa už nikdy úplne nezhoja.
Zbehlo sa to príliš rýchlo. Keď vyzval šľachticov k splneniu si svojich záväzkov, situácia sa mu vymkla spod kontroly. Aristokrati po jednom vstávali z miest, jeden druhého prekrikovali. Straňanský gróf, ktorý po celý ten čas nepríjemne zazeral jeho smerom, v tom hluku vyhlásil hlasovanie. Obyčajných jedenásť hlasov zo štrnástich ho zbavilo príslušnosti ku korune, všetkého: Nemožno súhlasiť s niečim, čo neexistuje! Akoby ešte stále počul ozvenu tých slov. Hlasovania sa zdržali iba jeho strýko, bratranec a - Mensile z Bledoúdolia!
Drobné kvapky dažďa mu stekali po tvári. Snažil sa prejsť nádvorím Celyngaru, ktoré sa teraz hemžilo šľachticmi, ich erdžiacimi koňmi a služobníctvom, no väčšmi sa tešil z ich odchodu než postupoval. Teplokrvníky prešľapujúce v blate; volania a nadávky koniarov krčiacich sa nad ich kopytami; pobehujúce slúžky s čepčekmi; či horko známa tvár odvracajúca sa skôr, než na ňu pozrel. Grófovia vysadali do sediel, pridržiavali si operené klobúky pred vetrom. Bruchá kobýl hrýzli zahrotené ostrohy. Philip sa musel zachytiť kamenného múru. Ako ho má nájsť? Čo ak tu už nie je?
Ryšavý valach mu pristúpil čižmu.
Ach nie - tam je. Pomedzi strážami pod bránou zazrel striebristý plášť prikrývajúci zadok koňa. Opojený novou vervou si lakťami naslepo rozrážal cestu. "Markíz!" Zdalo sa, že jazdec pod bránou ho nepočul.
A čo ak ho začul, ale ako ostatní ho nepovažuje za hodného pozornosti?"
"Mensile!" Vietor odnášal jeho hlas.
Okrúhla tvár sa obzrela. Keď markíz hľadal volajúceho v dave, zamrazilo ho. "Markíz z Bledoúdolia!" Náhlivo, ako malé dieťa, ktoré siaha za matkinou sukňou, potiahol striebristý plášť. Slzy na lícach sa vpíjali do dažďových kvapiek. "Pomôžte mi."
Markízova tvár bola opäť nečitateľná a belavá ako srieňový aragonit. Mĺkvo sa vypínal nad ním.
"Pomôžte mi, prosímvás!" Zúfalo zadržal oťaže bieleho koňa, ani čo by sa údolčan mohol každú chvíľu rozplynúť. Z rachotom sa otvorila brána a šľachtici na koňoch sa hrnuli povedľa nich.
"Nemôžem."
Princ vytušil jeho slová. Zneli mu ako umieračik. Ako rez studenej čepele. Pustil oťaže. "Iba vy ste sa mi neobrátili chrbtom, keď..." Nechal spievať dážď.
Philipovo plece zovrela ruka, keď sa Trieseň z Bledoúdolia sklonil v sedle. Jeho tvár bola blízko a on si uvedomil, že pleť na lícnych kostiach narúšajú taker nebadané trblietky.
"Budete vedieť, čo robiť. Vycítite to." Tú istú ruku priložil k svojej hrudi a potom k čelu. Gesto kráľa a kráľa.
Philip cúvol: "Kto ste?"
"Trieseň z Bledoúdolia." Tvár zasa skamenela. Jazdec sa vystrel, takmer nebadateľne pohnal beluša do klusu. Striebristý plášť zmizol medzi ostatnými.
* * *
Dážď sa zmenil na mliečny záves, ktorý halil krajinu navôkol. Konské kopytá sa zabárali do blata, ktoré so špľachotom vystrekovalo do výšky, keď dvaja strážnici celyngarskej brány smerovali k hranici Bielovodského panstva. Pohraničné stromy sa rozmazávali, no biely kôň s jazdcom sa javil dosť zreteľne. Sám, bez služobníctva či stráží.
"Spomaľuje!"
"Tak ho dožeň, nie? Tvoja mrcina nie je o nič pomalšia, veď vidíš, že ten belúš je ťažký!"
"A keď prejde cez hranicu?"
"Tak sa vrátime a povieš nášmu grófovi, že si toho jazdca nedohnal. Aby ho vzal parom!"
Z vojakov tieklo ako zo žriedla a hraby sa blížili len pomaly. Pred nimi sa cesta stáčala doľava a bežala povedľa stromov. No jazdec neodbočil. Hnal svojho koňa medzi stromy.
"Čo to robí?" K mužom doliehalo bublanie vody a strieborný jazdec ho musel počuť tiež. "Zastav koňa, Kapec! Stoj!"
Zastali len niekoľko dĺžok od najbližšieho hrabu. Práve tak ďaleko, aby cez závoj dažďa videli, čo sa stalo. Tesne pred zrázom koryta sa kôň v plnom trysku vzoprel. Jazdca vyhodilo zo sedla, preletel cez belúšov krk a zmizol v koryte speneného Bielovodu. "A je po ňom."
Kapec vnímal len spolovice. Stále mal ten obraz pred očami. Keď jeho starší spoluvojak zastal na tom istom mieste a cez prúd dažďa sa díval po toku rieky na západ, prišlo mu zosnulého ľúto. Chudák kôň.
"Kapec, prizri sa tomu koňovi," precitol, keď ho vojak potiahol za pätu. "Prizri sa mu, vidíš? Tá zlodejská chamraď sa potrestala sama. Tak mu treba, hlupákovi!"
Kapec sa so súcitom zahľadel na bieleho koňa. Dlhú hrivu mal zlepenú dažďom, nohy hnedé od blata a spenený pysk. Boky stiahnuté podbrušákom sa dvíhali a klesali. A keď sa Kapec prizrel lepšie, v zvierati spoznal jedného zo žrebcov jeho pána.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sasha Sasha | Web | 13. července 2015 v 6:33 | Reagovat

som rada že sa ti páči ako fotím, a musím - chcem! - vratit kompliment, že sa mi zas páči ako píšeš. som to čítala s výrazom že :O , ešteže som bola sama doma a nikto ma nevidel :D dakujem (za komentar a za všetko dalšie a aj za tvoje pekne članky :) )

2 Renda♥ Renda♥ | Web | 13. července 2015 v 9:23 | Reagovat

nádherná :)

3 Créatio Créatio | Web | 13. července 2015 v 12:56 | Reagovat

[1]: [2]: Vy ste to čítali? Ďakujem! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .