19. chvíľka hudobných postrehov

29. května 2015 v 23:59 | © Créatio |  Hudobné výstrelky
Zdá sa, že tieto chvíľky nebudú mať tak skoro konca, veď je to už devätnásta v spoločnosti čara klasickej hudby.

V poslednom článku osobného rázu som sa dosť zmieňovala o istých udalostiach týkajúcich sa môjho pohybu v divadle a pri klasickej hudbe. A možno ste si už čosi také povšimli - veď to je dosť patrné, - že tieto zoznamy skladieb sú subjektívne a v mojom prípade sa často emocionálne viažu na zážitky a skúsenosti či vkus. A moje vokálne (operné) zameranie sa nezaprelo dosiaľ ani raz.
No i tak mi bude úprimným potešením sprevádzať vás opäť hudbou mojim náhľadom. :)

Príjemne sa usaďte, opona sa dvíha!...


Árie a diela:


Mohli by sme začať milou áriou od Johanna Straussa "Mein Herr Marquis" z opery Netopier. Meno sopranistky Edity Gruberovej, pôvodom z Bratislavy-Rače, je a bolo po mnoho rokov celosvetovo známe a dodnes sa táto pani chápe ako kráľovná koloratúr (rýchlo spievaných behov a ozdôb). Túto áriu som vybrala v jej prevedení.
Viedenské skladby a valčíky vôbec sú plné pohody a priateľskej nálady, všimli ste si tot iež?


Od zákutí modrého Dunaja by sme mohli zablúdiť do vôd veristických opier. Ha, nebojte sa tohoto výrazu. S operami tohoto typu sme sa už okrajovo stretli, dokonca aj s touto jednou, s operou Sedliacka česť od Pietra Mascagniho. Pojem veristická opera označuje isté obdobie, ale lepšie vyjadrené typ spracovania diela, kedy dej opery je chápaný viac realisticky. Operné postavy sú ľudia a dej je ich život. Sú to často tragické opery so značným psychologickým rozpracovaním (čo však nie je pravidlom, aby toho nebolo málo).
V kocke? - Vypočujme si operu "Mamma, quel vino e generoso" z opery Sedliacka česť od P. Mascagniho. Táto ária sa nachádza na takmer samotnom konci opery, kedy sa syn, Turidu, lúči so svojou matkou, krátko na to umiera porazením v súboji. V interpretácií skvelého Jonasa Kaufmanna.
V hudbe už od začiatku ucítite istú naliehavosť... Niekedy k operám ani netreba vedieť preklad.


Od sopránu sme klesli k tenoristom a viete prečo? Pretože klesneme ešte nižšie. Je líbo bas?
Kedysi, dokonca nie dávno, možno tak trištvrte roka naspäť, som skutočne nemala príliš v ušiach basistov. Spočiatku - a načo aj? Veď byť v mužských hlasoch tenoristom, to akoby ste boli superstar. Keď skladateľ dostal nejaký krásny hudobný nápad, nejakú melódiu, napísal ju pre tenor. Sláva výnimkám, ktorých, samozrejme, tiež je dosť. No predsa, nie až toľko. Postupne som prišla na chuť barytónom, až len prednedávnom som seriózne klesla na dno. K basu. A viete čo? Taký krásny, plný, tmavý, zrnitý a predsa farebný bas je... lahoda. Ako horká čokoláda.

Ak vás moje omáčky okolo basistov neomrzia, možno sa vám zapáči táto iskrivá Mozartova ária z opery, singspielu, Únos zo Serailu pre bas. Spevná ária, pri ktorej si na dobrej interpretácií môžete poriadne zgustnúť, pretože - dokonca, ak sa nemýlim, práve tu sa nachádza dosiaľ najspodnejšia (najhlbšia) nota napísaná pre mužský hlas!
V interpretácií basistu Kurta Molla.


"Un foco insolito" od Gaetana Donizettiho, opäť z opery Don Pasquale, ako sme už počuli áriu v prevedení Pavarottiho. Teraz to bude Yevgeny Nesterenko, u ktorého sa, mimochodom, učil spevu i Štefán Kocán. Tak to už je - speváci sa učia o

A teraz ruku hore, kto si to všimol! - i táto ária je pre bas! No povedzte, vyrovná sa niečo basistom?


Tento duet (spev dvoch osôb - ária=spev jednej osoby) som si od istého predstavenia zamilovala, i keď jej téma je pre takéto favorizovanie ironická. Pochádza z Verdiho opery Rigoletto, kedy nájomný vrah ponúka zúfalému Rigolettovi svoje služby. Pre toto mám Verdiho čoraz radšej - už od začiatku cítite to napätie, tú tmavú farbu orchestra. Doslova, akoby ste sa ponevierali tmavou ulicou, kde striehne kadečo. Vyššie spomenuté postavy sa prvýkrát stretnú a vy v hudbe cítite ich psychické rozpoloženie. Spev prechádza znamenitými melódiami, až si odrazu uvedomíte, že graduje, až v istom momente vyvrcholí. Vtedy, ak by sme si preložili text (libreto) z taliančiny, by vám neuniklo, ako Verdi po celý ten čas dôvtipne hudbou nasleduje a kopíruje text.
Čo počujete v hudbe, to je v texte. Čo je v texte medzi riadkami, to počujete vo Verdiho hudbe.
Čo na tento duet poviete? Z Verdiho Rigoletta, "Quel vecchio maledivami." V interpretácií Talvelu (bas) a Milnesa (barytón).


Je mi plne jasné, ako vám tieto árie predkladám, bez dejového podkladu. Čo sa v každej árií deje (pretože sa zväčša niečo deje), naplno pochopíte priamo v divadle s titulkami. A to je ten moment, keď sedíte v hľadisku a vravíte si jedno slovo, napríklad "Doparoma!" ako zvyknem napríklad ja. Nech akokoľvek ma to teraz ťahá k rozobraniu tejto árie, nechcem vás ochudobniť o ten pocit pochopenia, ak sa niekedy na túto operu vyberiete.
No skúšku basového hlasu sme zvládli, čo poviete? :)

V Rigolettovi je veľmi veľa takýchto podobných miest, v každom výstupe nájdete minimálne jedno. Až vás na konci toto predstavenie posadí ešte hlbšie do sedadla.
Pri všetkej úcte k mnohým skvelým miestam, ja napokon pre dnešok vyberiem už iba jedno, čo je tercet spievaný Sparafucilom (nájomným vrahom, viď vyššie), jeho sestry a Rigolettovej dcéry, na ktorú sa pre sebeckú žiadosť Sparafucilovej sestry na tomto mieste zosnuje vražda. Úžasná dramatika a premyslenosť, striedanie napätia s uvolnením, ktoré vďaka tomu naberá ešte väčšie napätie.
A s obrazom tomu skôr porozumiete, podobne ako pri predošlej ukážke.


Verdiho Rigolettovi sme sa prizreli aj v 16. hudobnej chvíľke z 8. januára 2015.




Dobrú a hlbokú noc!
Créatio.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .