Sum-sumárum 2014

3. ledna 2015 v 0:13 | © Créatio |  Útržky z rozpadnutého denníka
Je pravda, že v kalendári sa už píše 3. januára, teda je to už tretí deň v novom roku, no zhrnutie toho starého sa hádam ešte zíde. Ak nie dnes, tak o pár rokov (desaťročí...?).

o- Tak, aký bol rok 2014? -o

Myslím, že tento rok bol slabší než jeho predošlý. Bol náročnejší a za akýmkoľvek úspechom stálo pre mňa mnoho námahy. Mnohé takéto udalosti sa dokonca prelínali s tými z minulého roka, čo ma veľmi prekvapilo. Mimochodom, opäť čakajte neskutočne dlhý článok od románopiscu :D.



Január
Nový rok som otvárala s rodinou, po príchode z Bratislavy z koncertu maestra A. Boccelliho a stretnutia. Pár dní na to sme merali cestu naspäť do Bratislavy, aby sme si vyzdvihli darované auto (Kia Picanto). Ešte stále sa občas nad týmito vecami zamýšľam, také zážitky ostanú dlho v pamäti...
...Až čas zapadol prachom príjemnej všednosti. Ako prváčka som sa vrátila naspäť do školy medzi spolužiakov, aby som zasa absolvovala polročné skúšky zo spevu. Vtedy som prežila asi najmocnejšiu trému, pretože počas spevu nič - no až kým som nevychádzala z triedy, doslovne sa mi podlomili kolená. :D Všetci sme, podľa tradície, dostali dvojku.
Taktiež celý január sa v mojom duševnom ponímaní niesol v znamení spracovávania tých šokov z decembra. Tie prvé dva vyššie, plus koncert s orchestrom. Trávila som to celý mesiac, skutočne. Až tak, že som stretla pána dirigenta a nepozdravila sa mu. Kebyže ma na to neupozornila moja kamarátka, ani o tom neviem. Nuž, ďalší trapas na svete.

Február
Tento zasa bol taký upršaný. Načala som ho účasťou na koncerte Filipa Tůmu (hneď dvakrát), kde sme niekoľkí speváci z konzervy vypomáhali v zbore. Ja napokon iba ako jediná z ročníka (dokopy nás tam bolo asi okolo 10, nepamätám sa presne), čo bola pre mňa veľká skúsenosť a uvedomenie si, že takéto veci som schopná zvládnuť plne aj sama. Predtým by som toho nebola schopná (sama? čo tam budem robiť?...).
Vo februári som žila operou a skladbami, s ktorými nás zoznámila profesorka na Fonetike hlasového aparátu. Prvé úplné informácie o hlasovom ústrojenstve, stretnutie s Puccinim a jeho Toscou, so starými áriami "antiqua". Okrem toho aj "viedenským" Straussom.
Ako divák som sa zúčastnila gitarovej súťaže, ktorú usporadúvala naša škola. Až som sa vypýtala z dvoch hodín, len aby som mohla ísť za poslucháča. Konečne niečo, čo mi zmenilo pohľad na gitarovú hudbu, dosiaľ ma neskutočne nudila. Aspoň viem, odkiaľ pochádza zvučka Nokie (Tárregov Veľký valčík pre gitaru).
Žila som aj Lcukou Poppovou a majstrami virtuozity - Paganninim, Lisztom, Chopinom. A Dvořákom - na opernom štúdiu sme začali riešiť jeho "Květiny bílé po cestě" z Rusalky...

Marec
Za to ma stretla istá nemilá udalosť v rodine, o ktorej som si nikdy nemyslela, že nastane. I keď to bude dosť "drsné" odfláknuť to jednou vetou, predsa to urobím, - teda, nič hrozné, iba silnné nezhody v rodine. Však také až, že som sa ráno prebúdzala s opuchnutými očami a prvýkrát v živote premýšľala, či sa domov vrátiť. Z toho vyplývalo, že na hlavnom speve to vôbec nešlo tak, ako má. Až to so mnou riešila profesorka (ona proste z človeka vytiahne aj to, o čom vravieť nechce, ak sa chce jej). Ospravedlnenie však padlo.
Tak som mesiac zakončila novým tabletom, ktorý (v porovnaní s Geniusom) funguje doteraz, bez jedinej vady. A je tu ešte Ed Sheeran, v tom čase ma neskutočne ohúrila jeho skladba I see fire (kroniky :D).
Prišiel do povedomia politický spor vo svete.
A začala som po polročnej prestávke opäť jazdiť.

Apríl
Tento mesiac bol biedny na články. Písala som kroniky, pracovala na digitálnej kresbe do "súťaže" HA-RPG na deviantArte. No tuším, že práve v apríli naše spevácke oddelenie zahájilo spoluprácu s pánom režisérom vďaka nášmu drahému pánovi profesorovi/zbormajstrovi divadla. Začalo sa riešiť naše vtedy ešte budúce predstavenie. Dostala som úlohu mníšky :D.
Tu som si aj odspievala ďalší polročný seminár, z ktorého som sa poučila, že na spoločenské predstavenia je neradno nosiť vysoké podpätky.
A zhruba v tomto mesiaci som úplne prišla na chuť našim mestským električkám. Minimálne raz do týždňa bol deň, kedy som sa previezla na konečnú a naspäť, nie zriedka hneď viacerými spojmi či som raz sadla na spoj do železiarní, ktorý trvá zhruba pol-trištvrte hodiny až mimo mesto. Rýchlotrať!

Máj
Máj začal v znamení fotografovania konských pretekov. Prvých v tomto roku som sa zúčastnila už v apríli, avšak fotky uzreli sveto sveta až v máji. Takisto som sa ako fotograf zúčastnila aj v našom meste. A to bol tiež čas, kedy som konečne nabrala odvahu zvládnuť kritickú časť kroník, na ktorých stojí dej.
Mesiac príprav na skúšky z klavíra a z hlavného. Z oboch jednotka.
V tomto mesiaci sa každý týždeň konali skúšky nášho predstavenia s pánom režisérom na skúšobnom javisku štátneho divadla. My prváci sme mali úplne vedľajšie úlohy hraničiace s "keřím", ako vravel náš český profesor/zbormajster. No i tak sa dá toľko vecí ohľadom hereckého prednesu pochytiť že až. A nasmiali sme sa ešte viac.
Takisto sme sa ako speváci zúčastnili workshopu s Bártom.

Jún
Tu som sa opäť zúčastnila pretekov, na ktoré ma zavolala istá jazdkyňa (ktorú som vtedy videla osobne druhýkrát v živote), že či nechcem ísť s nimi ako fotograf. Skutočne ma vyzdvihli a doviezli aj naspäť. Takisto som sa pasovala s úlohou web-programátora... :D
V tomto mesiaci sa situácia v škole rozpadala. Bola to vyslovene flákarina, takú som ešte nezažila. Veď, čo by ste chceli - po skúškach, známky skoro zaokrúhlené. Doslova dni voľna, až som nevedela, kam sa od tej nudy podieť... Toľko hodín odpadlo, že až. Naše predstavenie s pánom režisérom malo svoju premiéru na javisku. Až sa úprimne čudujem, že som o tom nenapísala článok. Stáť za oponou a počúvať, cítiť tras kolien pri každom potlesku či zakašľaní. A potom nástup na javisko, keď sa ľudia ako reakciu na nás začnú smiať. Tváriť sa za priblblú mníšku... I keď som po celý čas sedela bokom na deke podľa scenára, bola to bomba. :D
Až sa rok mohol šťastne ukončiť.
Skončila som s vyznamenaním.

Júl
Prázdniny sa začali a ja som tento mesiac strávila v kúpeľoch v Turčianskych tepliciach. Stretla som mnoho ľudí, z ktorých mi dve osôbky ostali v mysli. O mojich dojmoch sa môžete dočítať v nižšie uvedenom článku. A bol to mesiac, kedy som si uvedomila, ako veľmi mi chýba škola...
No okrem tohoto som si po školskom roku poriadne oddýchla. Prehodnotila svoje dosavadné smerovanie, aby som sa následne uistila v jeho správnosti. Tiež to pre mňa bola škola, ako vychádzať s ľuďmi. Opäť som sa vrátila k tradičnému kresleniu a žila som Suchoňom.
A v tomto júli nebolo jediného dňa, kedy by nepršalo. Skutočne.

August
Tu som dobrovoľne súhlasila s istým psychologickým procesom týkajúcim sa spomienok a emócií, Cesty (The Way). Nemala na mňa také účinky, aké sa od nej očakávajú, no prejavila sa trocha ináč - odvtedy som schopná sa hnevať. Predtým to bol iba smútok. A ďalšia vec - obnovila sa mi chuť do písania a v nasledujúcich dvoch mesiacoch som písala ako na pásme. Možno mala ešte viac účinkov, no to už neviem.
Avšak, od tohoto mesiaca som si pravidelne začala spisovať autorský denník. Jeho podnetom bola zakúpená kniha o písaní.
S písaním sa prosto roztrhlo vrece a ja som sa pomaly musela rozlúčiť s jazdeckým klubom. A tiež stretla som sa s Kandráčovcami a hneď niekoľkokrát. Nakreslila som ďalšie nové digitálne kresby. A tiež som si s úžasnou "digital artistkou" Naiou vyskúšala "art trade", "obchod s umením".
Zažila som prvý cval v živote aby som sa pri ďalšej lekcií dozvedela o plánovanom ukončení činnosti doterajšieho jazdeckého klubu. Skrátka koniec.


September
Začal školský rok. Plná šťastia som opäť prekročila prah mojej drahej školy a zasadla za svoju lavicu ako druháčka. Naši drahí speváci-piataci sú šiestaci, bývalých skvelých šiestakov už niet. Za to prišli noví žiaci. Konečne naspäť.
Pokračovala som v digitálnom kreslení, v muzikárčení a samozrejme v písaní. Pribudlo mnoho zápisníkov do denníka, mnoho častí a už aj kapitol románu. Zasa som prečítala mnoho kníh. Napríklad úžasnú Eonu. Opäť som kreslila a zasa som písala ako po daždi - zapojila som sa aj do Hrejivej výzvy.
Zažila som otvárací koncert našej filharmónie a počula naživo prvé tri diela zo SMetanovho cyklu "Má vlast".

Október
Ďalší mesiac, kedy som prišla na chuť čajom. Odrazu mi začali neskutočne chutiť, ale koľko cukru si doň dávam, to sa radšej nepýtajte (tri lyžičky a citrónová šťava. Bože, to je dobré!...). Opäť moja blonďatá osôbka nedala pokoja električkárom. Počas tohoto mesiaca som veľmi často prišla na to, že nemám dáždnik a pretrpela som si mnohé premoknutia (doslova na nitku, až som sa hanbila po škole chodiť v mokrých tričkách, premokli cez vetrovku). Až napokon som si to odniesla s jednou nádchou a... Zápalom krížov. Dodnes.
Mimo to sme na opernom štúdiu opäť čosi riešili - tentokrát tvorbu A. Aschnera. Nepoznáte? To nič, objavili ho pred niekoľkými rokmi, i keď tvoril už v baroku.
"Podarila" sa mi aj istá vec, a to uraziť istú osobu, čo som takisto trávila pekný čas.
A stále píšem a píšem, román, denník a občas aj výzvu.
Zúčastnila som sa mnohých krásnych predstavení v našom divadle.

November
November podobný októbru. Avšak už aspoň čosi kreslím. Prebehne ďalší z mnohých seminárov, na ktorom sa účastním aj ja, opäť. Výsledok bol prekvapivo dobrý, avšak s tou čerešničkou, že máme hluchú sálu a ja som sa postavila príliš dozadu, takže ma miestami nebolo dobre počuť. No je to už druhý mesiac, čo zodpovedne cvičím spev (a občas aj klavír) každý deň okrem soboty a nedele. Zažívam skvelé ovácie, keď našu školu začnú nechávať otvorenú do ôsmej večer a odchádzam z nej medzi poslednými. Do repertoáru mi pribudnú nové krásne piesne, často od slovenského "skladateľa" Mikuláša Schneidera-Trnavského, ktoré mi prinášajú nový pohľad na osobnú interpretáciu skladieb a najmä v súvislosti s výrazom. Mozartovu Korunovačnú omšu, ktorú riešime na tom nešťastnom zbore, i keď ho mám veľmi rada, viem už naspamäť, rovnako ako tvorbu Aschnera. Môj hlasový rozsah sa rozširuje po a2 v rozospievanom stave, niekedy až po be2, no v skladbách som schopná stále zaspievať iba g2, to v uvolnenom stave však. Mesiac kníh od Benzoni. Naživo som tiež videla operu Carmen a po predstavení osobne odchytila jedného sólistu, aby som sa mu poďakovala za predstavenie. Akurát čo som mu asi žrala čas, no ten milý úsmev stál za to. A tiež vedomie - "Preboha, veď on je čech!"...
Taktiež som sa už predčastne zúčastnila koncertu v (mne tak známom... ehm :D) Dome umenia, kde nás opäť zavolal pán zbormajster. Spievala K. Knechtová, zbor (s našou pani profesorkou z dejín hudby) a sólista z divadla. Ja vedľa detského speváckeho zboru z divadla, Detského operného štúdia. Opäť som mala príležitosť dešifrovať dirigovanie dirigenta a snažiť sa prespievať orchester, stretla som nevidiaceho klaviristu a rozprávala sa s jeho manželkou (boli Angličania! :D), a tiež som sa rozprávala aj so samotným sólistom a potom sa nemohla spamätať z verejnej generálky, kde spieval :D (Neberte to medzi riadkami, prosím.).
Dokonca ma už pozná aj pani vrátnička v divadle! :D

December
A tieto všetky mesiace len preto, aby prišiel december.
Obdobie nášho veľkolepého triedneho výletu do Viedne, pričom svoje dojmy som popísala v článku nižšie. Takisto som si prežila ďalšie skúšky z hlavného odboru, ktoré tiež vraj dopadli veľmi dobre. Ja neviem, profesorka snáď. A tie skúšky preto, aby sme hneď opäť niekoľkí šťastní vyštartovali na pozvanie na ďalšiu účasť na koncert Filipa Tůmu s divadelným orchestrom a pánom dirigentom. Aspoňže vystúpil aj sólista T. Juhás, bolo čo počúvať aj štúdijne. Opäť ďalšia skúsenosť, ďalší zážitok a ďalšie očko. A to preto, aby sme hneď na ďalší deň začali menšiu šnúru koncertov po ZUŠkách s vyššie spomínaným Aschnerom, celkom to bolo päť koncertov za sebou. To bolo zakončenie roka, keď vám osobne podáva ruku zbormajster divadla a ďakuje, že ste prišli...
Až prichádzajú Vianoce a nový rok. Aby mohol prísť ďalší.

A...
Aký bude
rok 2015?
Nevysmejte ma, prosím, no ja myslím, že skvelý. Často ma prenasleduje cárovná intuícia, ako už mnohokrát, a i keď sa často mieša s jej sestrou naivitou či bratom snom, niekedy sa vyplní. A často prekvapí. Žeby sa práve pri premýšľaní nad blízkou budúcnosťou prebrala? Už sa vidím, ako sa 31. decembra 2015 chichocem, div nespadnem zo stoličky, nad týmito riadkami... :D
No ale aspoň zhruba - vo februári nás v našom divadle čaká premiéra opery La Cenerentola od G. Rossiniho, i keď je pravda, že v skrátenej verzií, pre deti a v spolupráci s bábkoherným divadlom (no nič lepšie sme si nemohli priať... :/), predsa len sa na to teším. Na tú hudbu. Videla som už tie hrozné škrtance v zborových partoch, ale hádam... Hádam...
V januári ma čakajú skúšky z klavíra a opäť spev. Čaká ma aj koncert v Dome umenia (pri aktuálnej situácií s ním snáď), kde budeme spievať Mozartovu Korunovačnú. Pokúsim sa vyriešiť ten konflikt, ktorý som s tou osobou tak nešťastne mala, lebo mi svedomie nedá. A tiež nás čaká príprava podobného predstavenia, aké sme už riešili minulý školský rok, s pánom režisérom. Malo by to byť čosi o Mozartovi (zasa on! :D), tak som zvedavá, čo to bude.
Cez leto sa zasa chystám do kúpeľov...
A viac?
No treba sa nechať prekvapiť, nie? :)

Majte pekný nový rok!
Créatio.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vrania vrania | E-mail | Web | 3. ledna 2015 v 19:16 | Reagovat

No, ten tvoj rok vyzeral naozaj zaujímavo. Ja by som ten svoj nedokázala takto spísať. Okrem toho, že som maturovala a nastúpila na vysokú, si vlastne ani nič poriadne nepamätám. A ani sa nič poriadne nestalo.

Držím ti teda palce v tomto ´15. Snáď ťa intuícia neklame. Netuším, čo tento rok môže priniesť mne, obávam sa iba, že moje nervy budú na pokraji prasknutia. A nakoľko sa budú napínať, to zistím o mesiac a čosi a potom znovu v júni. "Už sa nemôžem dočkať"

2 vrania vrania | E-mail | Web | 3. ledna 2015 v 19:18 | Reagovat

Och, a zabudla som (vidíš, akú mám hroznú pamäť?).
Znovu ideš prepisovať kroniky? Tým myslím, ešte si ich nejak nedopísala a- teda, ja osobne nedokážem nejak robiť úpravy, keď sa snažím posúvať ďalej (u mňa je to buď, alebo). Tak som sa prekvapila...

3 vrania vrania | E-mail | Web | 3. ledna 2015 v 19:28 | Reagovat

Takže za to môžem ja? =D Nabudúce sa zatajím! =P Nuž, musím sa ale priznať, že to bude akási "choroba". Odkedy si mi napísala prvý komentár ohľadne môjho počinu, aj mňa prepadáva  nutkanie pustiť sa do toho zasa od začiatku, ale ako som spomínala vyššie, potom by som pravdepodobne zostala "stáť" s pridávaním nových kapitol. Takže si to musím ešte premyslieť =) (Na druhú stranu, v posledných dňoch, ktoré mám venovať učeniu, ma múza tak kope, že budem mať o chvíľu modriny =D A štve ma, že má pripomienky aj k už zverejnenému a tie nové vyžadujú veľa času.)

4 vrania vrania | E-mail | Web | 5. ledna 2015 v 20:19 | Reagovat

Pár rokov dozadu som štrikovala =D Ale okrem puzdierka na MP3 a slúchadlá v jednom a puzdierka na mobil som žiaden konkrétny výrobok neuštrikovala. Skončila som s úchylkou štrikovania štvorčekov o veľkosti asi 15x15 cm so vzorkami. Spomínam si, že poslednou vzorkou bola fakt šialená "osmička" a chvíľa, kedy som z ihlice zhodila posledné ukončené očko a výsledok nevykazoval žiadne väčšie chyby, jednou z mála v  mojom živote naplnenou spokojnosťou so svojou prácou =) Snívam o tom, že sa k tejto činnosti vrátim, ale asi to tak skoro nebude...

Stretnúť Mad? Nuž, občas som si to aj ja povedala, lenže, potvorka za mnou chodí do mojej hlavy, takže odo mňa sa to asi až tak neráta =D
Inak mám pocit, že v odpovediach na tie otázky pôsobí až príliš úžasne. V samotnom príbehu- No, odpovedám pravdivo, ona si tie veci "naozaj myslí", ale z príbehu taký skvelý pocit z nej nemám =D

5 vrania vrania | E-mail | Web | 9. ledna 2015 v 17:49 | Reagovat

No, hej - prvá veta, dlhí, neforemná... Raz sa chcem aj tie dlhšie naučiť písať =)
Čo sa tej ich dohody týka, bol zámer teraz nič neprezradiť. Ale akonáhle sa mi to bude hodiť, vrátim sa k tomuto páriku a všetko vysvetlím =) (Aj keď je to beztak pritiahnuté za vlasy - to vieš, výplod prebúdzajúceho sa mozgu).

Že je tá pesnička krásna! Ja som na nej frčala hádam mesiac. Nič iné mi ani nehralo =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .