16. autorský denník - 3., 11. októbra 2014

11. listopadu 2014 v 22:01 | © Créatio |  Autorský denník
Ja si na písanie asi musím nájsť skoršiu hodinku, pretože naše drahé Wifi vypínajú o hodinu a pol... A to je predsa tak skoro... No čo, niekto virtuálne komunikuje s kamarátmi, niekto so svojimi obrazotvornosťami :D...

Edit: tento autorský denník je vedený formou osobného denníka, nie spisovateľského.


3. októbra 2014, 21:30

Dnešok bol... nebárs. Bolo toho veľa, od nultej hodiny, kde som z písomky dostala 2 (ani som si nepamätala, čo som to spísala do nej, lebo látku z istých dôvodov, o ktorých profesorka vie (nie je to flákanie, objektívny problém...), neviem a nemá sa to ako poriešiť. No ale dobre, dokiaľ na druhej hodine nezistím, že z taliančiny mám opäť trojku (vždy mi podozrivo jeden bod chýba do dvojky) a k tomu mi profesorka neuznala práce navyše. Aspoňže na tretej hodine, na sluchovej, nás neskúšali. Zato na hlavnom som si to troška odniesla, lebo sa mi cez sviatky podarilo dva dni nespievať. Na hudobných formách nám zasa šlo hlavy rozhodiť, lebo je to skutočne veľmi zložitá látka na pochopenie, a k tomu nás ešte profesor viac-menej "zjedol", pretože sme si nevytlačili noty Beethovenových sonát, ktoré nám poslal. A potom prišiel zbor. Katastrofa... Prečo som si zasa ja, trúba, sadla úplne pod klavír?... No povedzte, prečo!
Hneď po zbore o piatej som šla na internát a ja že si troška zdriemnem do večere a potom pôjdem do školy cvičiť. Ha, sotva! Keď som raz zaspala, budík som si musela posunúť o hodinu neskôr a zmieriť sa s tým, že dnes škole už nepričuchnem. Tak som sa aspoň po akom-takom precítení prebrala a šla aspoň cvičiť klavír, keď zo spevu zasa nič nebude. A odrazu prídem na to, že som minulú stredu v jednej triede zabudla noty a nemám ich-
No môže mať niekto lepší deň?...

Včera sa mi aspoň trocha podarilo písať, pár dlhých odstavcov tretej časti ôsmej kapitoly už je na svete. A zároveň s písaním sa musím opäť vrátiť k predošlým kapitolám, pretože sa obávam, že okrem neprepísanej (ehm, spontánnej :D) zámeny srsti koňa tam bude viac chýb... :D

Tak, idem na to.
Jáj, ľudia drahí, držte si bránice, pretože tá moja sa čoskoro rozpoltí! :D Čo sa nepritrafí!...
Ešte v tú noc sa hŕstka celyngarských bojovníkov vrátila na ono smutné miesto pre telo nebohého veliteľa, aby sa hneď na druhý deň pochovali.
Tretia časť ôsmej kapitoly,
obraz veliteľovho pohrebu.
A nebuďte spisovateľom, keď to je také úžasné povolanie! :D

11. októbra 2014

Ako sa to píše... Vari som už aj zabudla. Opäť trpím na stav dlhodobej absencie. Niet času na písanie a ak by sa aj nejaký našiel, tak potom niet energie, motivácie, inšpriácie či ja už neviem čoho! :D Také staré známe no, čo vám poviem. Veď vidíte tie dátumy, predposledný zápisník spred týždňa.
Nemám doma zriadený počítač a tu na intráku sa mi dvakrát do toho nechce, radšej idem spať :D

Minulý týždeň bol taký všeliaký. V podstate mal podobný nádych ako ten v pondelok. Až som musela zavítať ku mne drahej osobe, aby sa mi uľavilo :D A pomohlo to, ešteže ju mám. Včera sme mali zbor. Ľudia, to bola... bomba, no.
Mozartova Korunovačná omša je krásne dielo a keď je niečo krásne, zhrozne ľahko sa to učí. Celú omšu už viem naspamäť, no som jediná, kto už nesleduje noty. Samozrejme že to je vidieť, až mám niekedy sto chutí ukryť sa za ne pred pánom profesorom :D Pre soprán je to často vysoká pozícia a nezriedka sa mi stáva, že hrdlo mi "spadne" (ak je taký výraz možný pri vysokých tónoch :D) do kŕča a ťahá sa vkuse vždy, dokonca aj keď nespievam ostane v napätí. Nie je to dobré a ani to dobre nezneje. To sa mi však stáva pri delených skúškach - kedy si profesor berie do vedľajšej triedy tenor a bas a my, soprán a alt, ostávame cvičiť party s jeho študentom dirigovania. Vtedy ak nás v sopráne spieva šesť dievčat z možno dvadsiatich je to až priveľa, o alte nevraviac. A ja som akosi už od predchádzajúceho zboru navyknutá akoby "viesť hlas". Tak, aby ma bolo počuť, no aby ostala farba a plnosť hlasu. Teda to znamená, že ak trocha poľavím, tak čo soprán nespieva, ak mi čosi ujde či neozve sa tak zasa že či to nevieme alebo čo. :D A ja trúba som si ešte sadala ku klavíru, veď ako som písala vyššie, no. :D
No a včera, keď sa nám delená skúška skončila a po prestávke sme sa všetci zišli, začalo sa skúšanie celého zboru a takmer celej omše (okrem posledných častí Benedictus a Agnus Dei). Konečne, konečne som sa včera spamätala a sadla si do druhého radu. Aj keď spočiatku hneď vedľa altu, ale konečne! Lepšie sa počujem, pretože hlas sa mi odráža od chrbtov dievčat predo mnou teda ako ozvena sa vracia a napokon, ak sa stiahnem, zjavne to i tak rezonuje ("No tak, soprán, hlasnejšie, je vás tam dosť!") ale nie priveľmi. A ešte keď sa tenoristi a niekoľkí zblúdilí basisti pousádzali na miesta (tenoristi dokonca priamo za nás) a všetko sa začalo.. To bolo čosi. Akoby ste stáli uprostred organizovaného hluku, podotýkam - organizovaného. Každý spieva svoj part, až ste odrazu s tenorom v unisone a zaasa ste preč - podopierate bas, míňate sa s altom, odpovedáte na tenorovú narážku, tu zasa tvoríte nad celým zborom striešku, držíte hlavnú melódiu ktorí ostatní ozdobujú... Ale toľko rozličných hlasov počuť bezprostredne vedľa seba, vnímať snaženie každého jedného...
Až napokon, keď sa vedľa vás posadí, snažiac sa ingorujúc vás, onen študent dirigovania, ktorého sa mi istou poznámkou určenou pre inú osobu vzal osobne a vám sa tak dobre spieva... Rozumiete.

Dnes som hnusná a nie len teraz, keď to píšem. Nevpustila som do triedy cvičiť spolužiačku. :D

Ale no, aby som nesnívala o krásnych časoch minulých, čo bolo dnes... Totiž, bol seminár. A spievala som.
Boli to dve ľudove skladby od M. Schneidera-Trnavského - Kukučka a V našom dvore, zo zbierky Zo srdca. Skvele sa mi spievalo i napriek mesačným výkyvom - vtedy je nie len nálada rozladená ale najmä aj hlasivky. Len ma nebolo počuť, pretože ja trúba som zasa zaliezla kamsi dozadu na javisku - konkrétnejšie som šla ku klavíru. A keďže my konzervatoristi máme takú úžasnú koncertku, výsledok je taký.
Ale až som bola sama so seba prekvapená, ako tie skladby zo mňa šli. Asi posledné štyri dni sú to naspäť, čo som ich presne pochopila a dokonca medzi nimi našla súvislosť. Veď pozrite sa na to: (aj keď bez hudby, ale pozor - dá sa dohľadať na Youtube):

M. Schneider-Trnavský, Kukučka:

Sedí kukuk na javore, kuku.
Díva sa jak šuhaj orie, kuku.
Orie, orie, obzerá sa,
kde je milá, jeho krása.
Čo kde robí, kým on plúži,
či naň myslí, za ním túží.
Kuku (3x).

Sedí kukuk na jelšine, kuku.
Prihovára sa dievčine, kuku.
Hotuj dievča partu veniec,
švárny čaká ťa mládenec!
Orie roľu blízko hory,
za tebou mu srdce horí.
Kuku (3x).

krátka medzihra

Sadol kukuk na vrch lipy, kuku.
Radosťou mu srdce kypí, kuku.
Roľu starý dooráva,
šuhaj dievča nahovára.
Prisahá sa, že ju ľúbi,
bozkom zlatým lásku sľúbi.
Kuku (3x).
M. Schneider Trnavský - V našom dvore

V našom dvore na javore lístie vädne.
Keď raz zvädne, dolu spadne, dolu spadne.
//: Už môj milý pod ten javor
viac nesadne (2x). ://

Nedaj milá na javore lístiu vädnúť.
Nedaj vädnúť, dolu padnúť, dolu padnúť,
//: aby som si podeň mohol
s tebou sadnúť (2x) ://

Už som milý každý lístok uviazala.
Uviazala, pobozkala (2x).
Abys´ vedel, (2x)
abys´ vedel, ako som ťa rada mala.


Vypisujem to tu, pretože tie texty sú krásne. A totiž, ja som dokonca pri svojej vynaliezavosti našla medzi nimi subjektívne silnú súvislosť. Chcela som ich zaspievať presne v tomto poradí, najprv Kukučku a potom V našom dvore. Kukučku ako zárodok čohosi nového a V našom dvore ako zánik, veď v tej skladbe akoby aj lístie padalo. A potom na koniec veta ako zhrnutie celého výstupu: "Abys´ vedel, ako som ťa rada mala", čo jej už radí Kukučka. Veď do takého šuhaja z Kukučky nie je ťažké sa zaľúbiť :D
A konečne - prvá skladba začína javorom a druhá o ňom vraví. Javor ako svädok celého dejstva.
No nie. Profesorka ich nakázala spievať v opačnom poradí a celý "kvázy" príbeh je fuč. Nuž, tak.
A predsa sú to dve rozdielne skladby, len z rovnakej zbierky a od rovnakého autora. No krśa žiť! :D

Takže toť vsjo. Dnešný zápisník si nevšímajte, to je iba taký záblud do nedávnej minulosti so silným podtónom subjektivity a osobnej potreby. Ako sa na týchto veciach (najmä o zbore) budem rehliť o pár rokov (a možno už o pár týždňo). Takže asi tak. :D



No ale aby ten autorský denník vystihoval svoje meno, pár autorských poznámok.

Vraní, dostávaš sa k neprepísanej časti, peto tie chyby! :) A že ich bude...
No podstata ostáva. :)


Majte pekný večer (krajší ako ja! :D)
Créatio.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vrania vrania | E-mail | Web | 12. listopadu 2014 v 22:35 | Reagovat

Ani nevieš, ako ma vždy rozosmejú odkazy =D Celkovo bol tento zápisník zaujímavým čítaním (pochovali sa =D).
V uplynulých dňoch som nemala čas dlhšie sa pristaviť, kde by som chcela, ale cez víkend sa v čítaní hodlám zasa posunúť =) Čo sa chýb týka, s nimi treba vždy rátať. Mne osobne vždy pomohlo, keď mi ktosi hodil pod nos, čo sa mu nezdá, občas navrhol možné spôsoby úpravy - fajn to rozhýbalo mozgové bunky =D
Texty piesní sú pekné, na youtube som si ich nehľadala, snáď, keď budem mať viac času si spomeniem =)
Držím palčeky v škole i v písaní ;)
(Ja som sa už dva týždne (týždeň určite) nepohla ani o slovo ďalej.)

2 vrania vrania | E-mail | Web | 17. listopadu 2014 v 18:10 | Reagovat

Och, ďakujem, za pekné komentáre.

Čo sa Túlania týka, ja to dajako dobojujem =D Potrvá to, ale dúfam, že jedného dňa naposledy ťuknem do klávesy s bodkou - naposledy pre Túlanie =)

Mňa je čoraz ťažšie nakopnúť. Až sa čudujem, že to múza ešte nevzdala a občas sa predsa zastaví. Asi zo zvyku.

Och, a, žiaľ, príbeh sa neodohráva vo Vranovej. Tá je tam iba spomínaná a tak. Aj keď nejakú scénu som zvažovala zasadiť do tohto mestečka, neviem. Bola by to viac-menej slepá ulička. Ale možno v závere by sa niečo dalo... Hmmm =D

3 vrania vrania | E-mail | Web | 17. listopadu 2014 v 19:17 | Reagovat

No počkaj, nakoniec to dopadne tak, že v tomto vymyslenm svete sa budú diať aj iné príbehy, než len tie okolo Maddy =D
(Teoreticky by sa to dalo využiť aj na pár mojich ďalších nápadov =D)

4 Kika Kika | E-mail | 12. února 2015 v 19:08 | Reagovat

Ahoj prosím ťa vedela by si mi poslať na môj e-mail noty k tej Kukučke od Trnavského? Tu je môj e-mail:
www.kristinamichlova2002@centrum.sk
Ďakujem :-)  8-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .