Říjen 2014

15. autorský denník - 26., 30., 31. októbra 2014

31. října 2014 v 18:56 | © Créatio |  Autorský denník

26. októbra 2014, 0:18

Výrazy pre hradnú architektúru (české, preložiteľné)

10:28

A zmena času vykonaná. Až rozmýšľam, či som včerajšie písanie skončila o 0:18 alebo 1:18. Fúhs, pravdepodobnejší je ten druhý čas. No teda, to by v tom prípade bol rekord! :D
Ale písala som. Môžu to potvrdiť tie dva odkazy vyššie, ktoré som si so zaspatými očami zaznačila. Bez poznámok preto, lebo už bolo dosť neskoro, chcela som siedmu časť siedmej kapitoly dopísať a hneď ísť spať. S písaním som však konečne opäť spokojná. Tá siedma časť by sa mi v podvedomí akoby delila na tri časti (aj keď je dokonca delená na tri obrazy, nestotožňujú sa), pretože som ju písala na dvakrát. So začiatkom som spokojná, zo stredom nie a zo záverom áno.

Kroniky Anethylgry - 8. kapitola II. časť

30. října 2014 v 21:29 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Tmavohnedý ťažný koník šibko kráčal po cestičke. Kolesá nákladného voza sa občas zadrhli, keď jeho mocné nohy zhľadúvali novú silu, aby vytiahli vozík s dvoma sediacimi na kopec. Hore a potom zasa dolu, do Furanovskej doliny a tam rovno pred dvere mestského čižmára z Furanoviec. Jeho nový účeň je už na ceste.
Horec sa pri tej myšlienke kyslo usmial. Na okamih odlepil svoj pohľad z konského chrbta a letmo fľochol na košikára. Ten sedel vedľa neho na drevenom kozlíku a nepohnute, rovnako ako jeho syn, hľadel pred seba. Len kedy-tedy natiahol ruku, aby usmernil zviera či aby ho bičom nebadateľne popohnal. Celú cestu neprehovorili ani čo by medzi nich nejaký murár vystavial stenu obľalôb a výčitiek. Košikár vedel, čo sa jeho chovanec dovtípil.

HV - Kukučka

29. října 2014 v 21:03 | © Créatio
Dlho som uvažovala, čo na túto tému napísať. Dokonca keď som si už za ňu sadla, stále som netušila, čo z toho vzíde. Až odrazu je z toho čosi pochmúrnejšej myšlienky...

"Myslel som, že som videl."
"Čo ste si mysleli?" oči za priveľkými sklíčkami okuliarov sa ešte väčšmi rozšírili. Ešte trochu a prerástli by rámy.
"Myslel som si, že som videl, pán doktor," starý dôchodca si upravil striešku na klobúku a nepokojne sa zahniezdil v hlbokom kresle. Sedel uprostred zatuchnutej ordinácie očného lekára, ktorý vlastne tiež neprekypoval životom. Končekmi prstov prechádzal po vrúbkovanom povrchu opierky. "Viete," teraz si roztržito škrabal strnisko, "také iskričky. Také drobné iskričky a potom svetlo. Tvary, farby a tak, ako keď spíte a ktosi z vás stiahne prikrývku. No potom len puk! - a bolo to preč."

Kroniky Anethylgry - 8. kapitola I. časť

26. října 2014 v 15:59 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Vôňa levandule. Pomalá hudba. Teplo a praskot horiacich polien. Čosi mäkké sa dotklo jeho tváre.
Otvoril oči.
Pozlátený drevený strop osvetľovala blikotavá žiara krbu. Kdesi napravo zavŕzgala stolička a on zbadal tvár lemovanú plavými vlasmi: "Preberáte sa už pol zvona, Vaša jasnosť."

Kroniky Anethylgry - 7. kapitola VII. časť

26. října 2014 v 0:57 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Mliečnik uchopil Melyngarove otiaže: "Stojte, princ."
Vraník spomalil cval až pozvoľne zastal. "Čo sa deje?" Sústredene pozorval veliteľov profil. Dupot koní za nimi utíchol.
"Jeleň."
Philip pozoroval smer veliteľovej ruky.
Od konečného cieľa cesty ich delili už len necelé dva údery zvonu a kraj, na ktorý sadala noc, teraz pomaly zahaľovala hmla. No ani jej narastajúca beloba a šero neukryli ďalekú siluetu statného zvieraťa uprostred poľa. Mohutné parožie pripomínalo konáre holého stromu, keď sa obzrel ich smerom. Princove ruky upokojene spočinuli na vraníkovom krku. Vojaci ticho pozorovali ladný jelení krok a čakali, kedy sa zver vzdiali, aby mohli pokračovať v ceste.
Z orechov na medzi spŕchlo lístie, keď im chladný vietor zavial do tvárí.
Jeleň sa zvrtol a niekoľkými skokmi bol preč.
Nevdojak sa obzreli. Čo ho vyplašilo? Nehybnosť okolia a rozpitý horizont nadobúdali strašidelný ráz.

14. autorský denník - 18. októbra 2014

20. října 2014 v 22:16 | © Créatio |  Autorský denník

18. októbra 2014, 14:29

Premýšľam nad šerm-majstrom Fagusom. V doterajšej verzií som mu venovala iba jeden obraz, keď Agar prvýkrát vošiel do kráľovskej šermiarne a bude to chcieť viac situácií. Vychádzajú mi najmenej dve.
o- V prvom obraze navyše by som vyobrazila už priamo hodinu šermu. Použiť informácie zo stránok.
o- V druhom obraze by som vykreslila ďalšiu z Fagusových porúch - náhly útek z neznámej príčiny.

Kroniky Anethylgry - 7. kapitola VI. časť

18. října 2014 v 0:09 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Videlo sa mu, akoby ani oči nezažmúril, keď ním ktosi jemne zatriasol. Slnko sa ako rozpitý žiarivý kruh vynímalo vysoko na zahmlenej oblohe a opar už ustúpil.
"Vstávaj, Agar. Ideme."
Čosi princovi odpovedal a zívajúc poskladal mokrý plášť, takmer si ani neuvedomujúc svoje pohyby. Iba vedel, že mu bolo chladno a poťahoval nosom. Ktosi mu v tej spleti osôb podal malú misku s bylinkovým čajom. Jej teplé okraje mu hriali dlane a para stúpala do tváre. Stihli aj drevo nazbierať, rozložiť oheň vo vlhkom vzduchu, nazbierať byliny a uvariť čaj z Lutnajových skorých šípok, ktoré nedávno nazberal a on sa ani vyspať nestihol.

13. autorský denník - 5., 8., 11. a 17. októbra 2014

17. října 2014 v 22:28 | © Créatio |  Autorský denník

5. októbra 2014, 14:32

Nedeľa. O tri hodiny sa poberám na internát. No i už dnes mám nejakú tú robotu za sebou. Jednotlivé časti kapitol od prológu až po včera dopísanú piatu časť siedmej kapitoly som poprepájala vzájomnými odkazmi "Čítať ďalej" a tiež som k jednotlivým častiam pridala odkazy na autorský denník, ktorý priamo s ktorou časťou súvisí.

HV - Dialóg po tme

11. října 2014 v 23:41 | © Créatio
"Buď svetlo!"
A svetlo zhaslo...

"Au!"
"Prepáč, nechcel som..."
"Čo? Vari mi chceš zlomiť rebrá. Kto si? Kde si? To ty si zhasol? A prečo mi šliapeš po nohách? Au!"
Ja len... chcem nájsť vypínač."
"Presne tak, múdro. A rozsvietiť, hádam."
"Nie, len to nie!"

HV - Narušiteľ

11. října 2014 v 21:07 | © Créatio

















.
Ako som rada, že čosi z tohoto vzišlo. Bála som sa tejto úlohy, pretože básne neskladám. Ale aspoň že toto tu má význam (teda, pre mňa :D Či je hmateteľný... :D)

Ktosi brnkol na ticho
Jeho struny praskli
Vyleteli do povetria
K modravej oblohe

Mávajú nadol
Z mraku nedôvery
Nechytím ich

Len polovica polovice
zotrvala.

A ostal hluk.



Kroniky Anethylgry - 7. kapitola V. časť

5. října 2014 v 0:32 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Ako rád sa vpíjal pohľadom do jej hnedých očí. Akoby boli z medu, v ktorom sa kúpali lúče slnka, teplé a láskavé. Zatiaľ čo bledá pleť bola, naopak, akoby nasiaknutá mesiacom. Tak veľmi jej chcel napraviť prameň zlatých vlasov, ktorý sa jej šmykol do tváre, keď pootočila hlavu.
Stáli uprostred sadu pod jabloňami plnými dozretých jabĺk. Patril Zoricinej rodine a oni si na ňom veľmi zakladali. Vzduch bol nasýtený vôňou jabĺk a marhúľ, ktoré rástli hneď vedľa, v usporiadaných radoch ako vojaci.

12. autorský denník - 3. a 4. októbra 2014

5. října 2014 v 0:30 | © Créatio |  Autorský denník

3. novembra 2014, 20:17

Dnešok bol až na isté osobné podrobnosti fajn. Veď som doma! :D Aj keď ma mrzí, že sluchovú analýzu a spev by som mohla cvičiť viac, takisto keby nepršalo tak by som mohla prevetrať bicykel. I tak som rada, podarilo sa mi zhliadnuť polovicu filmu Lagardére (2003) vo francúzskom jazyku. Ja mám ten film veľmi rada, skôr jeho prvú polovicu. Má také isté čaro, eleganciu, a tie postavy!... Mhm. :)

Tak som sa pustila do ďalšieho prepisovania, pracujem na druhej kapitole. A ako mám veľmi rada istý odstavec. No povedzte, nie je podarený? :D

11. autorský denník - 1. a 2. októbra 2014

2. října 2014 v 23:05 | © Créatio |  Autorský denník
A už je tu prvý október. Rýchlo to zbehlo? Mne ani nie. Zrejme treba rátať s tým, že to zbehne, a ono to potom ide primeraným tempom. :D

Ale, dnes je...

1. október 2014, 18:56

A som doma. Nemyslím metaforicky, ale skutočne. Chytila ma akási hnusná vyróza (skutočne ten tvrdý výraz preciťujem). Tak rodičia až museli rozhodnúť, že mám ísť domov, pretože ja som chcela napriek tomu ostať v škole. Ale myslím, že mali pravdu, asi by som tam nevydržala, aj keď ma to troška mrzí. Vymeškám minimálne jednu dvojhodinovku, na ktorú sa úprimne veľmi teším a zmeškám tiež aj koncert v štátnej filke. A domnievam sa, že tú chorobu som chytila kvôli minulému týždňu, ktorý bol skutočne taký hnusný ako samotná viróza. Nuž čo.

HV - Porcelánová baletka

1. října 2014 v 23:00 | © Créatio
Vrhám sa do písania druhej úlohy z Hrejivej výzvy. A hneď táto je bod, v ktorom si nie som stále istá, o čom budem písať. Teda, ani netuším. Mala som viacero námetov, ale z nich akoby ani jeden sa mi nevidel dostatočný. Totiž, ani neviem, či sa ten príbeh má zakladať na realite alebo má byť úplne vymyslený. A tiež mi napadá, či by nebola dobrá báseň z toho, ale tých sa bojím, pretože ich nepíšem. Tak já to zkusím! (Popelka, muhehe :D).
Hádam mi tú zimnú atmosféru odpustíte... :D

Tak. Možno by bolo pekné opísať príbeh porcelánovej sošky, ktorá mi sedí na poličke. Hádam z toho niečo hude.

Bol zimný podvečer, keď sa pred divadlom na Púpavovej ulici začali schádzať ľudia. Celí čierni ako havrany, odetí v nevkusných čiernych oblekoch, vločky sa na nich ostro vynímali. Aha, ako si ten pán oprášil plece. Ďalší traja sa pred nimi ukryli pod čiernym dáždnikom! Ale prečo?
Dvere divadla sa otvorili a zasnežený chodník ožiaril pás teplého svetla. Ľudia sa po pároch začali hrnúť cez dvojkrídlové dvere dovnútra. Každý na prahu krátko podupal, dokiaľ mu sneh nespadol z topánok. Fuj, to je nehanebné!

Kroniky Anethylgry - 7. kapitola IV. časť

1. října 2014 v 21:28 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Nestretali vojakov. Iba povozy plné slamy či v horšom prípade hnoja, panské kočiare s driemajúcimi kočišmi či ojedinelých sedliakov. No cítili, ako všetko navôkol nich pomaly strácalo istý nádych. Kočiare smutne vŕzgalo a lampáše rozvešané na konároch stromov žiarili akosi mdlejšie. Akoby celý svet navôkol nich žil novo a nekonečne smutne.
Vedeli všetci tí cestári, keď liezli z jedného stroma na druhý kontrolujúc lampáše, že Jeradovského kráľovstva už niet? A ak áno, tušili, že práve svietia na cestu najctihodnejšej osobe v ich domovine, kráľovi bez kráľovstva?

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .