Kroniky Anethylgry - 4. kapitola I. časť

22. února 2014 v 21:53 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
"Čo sa teda stalo?"
Philip sa rukou oprel o kmeň stromu, aby uľavil zotavujúcemu sa telu a vyhol skúmavému pohľadu Agarových očí. "Netuším." Odvetil a po druhýkrát sám sebe vynadal. Bolo od neho naivné myslieť si, že sa ukryje za sud s dažďovou vodou vedľa Fagusovej šermiarne.
No, korunný princ, malý umelec je šikovnejší než ty.
Spoznal ho až v poslednej chvíli, než sa Agar rozbehol k nemu a objal ho. Zarazený kráľovič chcel chlapca jemne odtisnúť, pretože okrem matky a pestúnky sa ho sotvakto dotýkal. Keď odrazu na jeho pravom pleci čosi zacítil. Chlapcova košieľka ukrývala hrubý pás tkaninového obväzu. Odtiahol ruku.

Aký len bol sebec, po celý čas sa utápal v sebaľútosti. Ten chlapec prežil väčší strach než on. Zranenia v ráne života bolia dvakrát tak, veď on to vedel až pridobre. Od dosiaľ nevysvetleného napadnutia ubehol skoro mesiac. Kľakol si pred chlapca a čosi ho prinútilo zotrieť slzičku z líca. "Ako sa máš?" opatrne ho chytil za ľavé rameno, aby vykročili hlbšie do záhrad Jeradu.
Teraz kráčali popri brečtanom obrastených hradbách a nezdalo sa, že by Agarovv záujem bol povrchný.
"Tak dobre teda." Sivé oči sa rozšírili úžasom, keď chlapec zaklonil hlavu, aby naňho videl. "Určite vieš, že naša krajina bola za čias našich predkov plná hojnosti a mieru. Posledné boje sa uvádzajú v hrubých zväzkoch Kroniky Anethylgry, Zlatej krajiny, za života Dubovca V. Udatného, Dubofiera Athlysole. Kraľoval v rokoch deväťdesiattri až šesťdesiaťdeväť Strieborného veku."
Agar zamrkal.
"Poznáme roky pred a po Prelomovom roku, Medenom. Všetky roky pred týmto označujeme všeobecne ako Strieborný vek, roky neskôr ako Zlatý. Teraz teda žijeme v Zlatom veku a máme rok stopäťdesiatštyri."
"Už rozumiem."
"Hm, v poriadku. Tento kráľ umrel vo vojne o územie Krasohvozdu, ktoré sa vtedy už ako posledné považovalo za územie mimo kráľovstva. Dubovec V. Jeradovský toto územie získal, avšak pri návrate do Jeradu ho istý šľachtic zasiahol šípom. Na vládu nastupuje jeho syn Jelenin I., Jeleníno Athlysole. Toho už považujeme za prvého kráľa dnešného územia Jeradovského kráľovstva, teda Zlatej krajiny."
"Ale ako to súvisí s nami?"
"Dostaneme sa k tomu. Postavenie šľachticov ako vladárov menších území zaniklo, ich územný majetok prepadol v prospech koruny, zachovali si iba zámky a prázdny titul. Kráľovské vojsko sa časom zmenšilo na zanedbateľné počty. Bežní sedliaci ich dodnes môžu vidieť hliadkovať v uliciach, čo často tiež nie je potrebné, keďže mier a hojnosť tvaruje ľudí k tomu, aby nebrali životy iným, nerobili nič nesprávne... Nevravím, že občas sa nevyskytli malé vzbury a nezhody, keď si niekto vplyvný alebo kto sa nazdával, že ním je, robil zálusk na ovládnutie územia, opierajúc sa o staré majetnícke listiny, ktorých platnosť sa zrušila pred mnohými rokmi. Avšak snahy boli veľmi chabé, králi žijúci v tej dobe sa o to dostatočne postarali." Princ si objal kolená.
"Ľudí mier vychovával k rešpektu a v akúsi vieru v istotu, v kráľa. Bol samozrejmosťou, zákonom, neotrasiteľnou časťou ich života. Bol tu pre nich. Preto takmer nikomu nenapadlo niečo na tom meniť.
Naše kráľovstvo má pevné hranice - z troch svetových strán - Agar, nemrkaj toľko, prosím ťa, vravel som ti už o tom. Z troch svetových strán našu krajinu obmýva Nekonečná voda, na ktorú ešte nevkročila ľudská noha a ktorej koniec žiaden človek neuzrel. Tú štvrtú stranu ohraničujú vysoké Skalné hory, ktoré ešte nikto nezdolal. Sú pristrmé a nedajú sa obísť.
A práve spoza tých hôr k nám po neznámych cestách prichádzajú cudzinci. Z kroník a Záznamov o obyvateľstve pozorujeme, že nie prvýkrát. Avšak tentoraz to je čosi iné. Cudzinci získavajú vplyv u šľachticov vďaka obchodu. Keď sa obchod začne miešať s politikou a proti nej, nezíde z toho nič dobré.
Toto si myslím ja, Agar.
Ten, kto je za to vinný, po sebe zahladil všetky stopy. Neboli to vojaci, pretože jediných vojakov má pod vedením len môj otec. Neboli to ani šľachtici, pretože by sme ich poznali."
I tak otázkou je, kto za tým stál, pomyslel si Agar. "Mrzí ma to."
Philipiero odrazu zastal. Vydesil ho. V chlapcovej chôdzi, v spôsobe, akým sa odrazu hýbal, videl seba samého a to jeho zamrzelo ešte väčšmi. Vzdychol. "Ľútosť je neúrodným koncom cesty, Agar." No tvrdil to sebe.

* * *

Bolo to pár týždňov po tom, čo zotavený syn jeho korunovaného pána opäť blúdil hradom, keď Ho Vrabič v pánovom mene prijal. Kiežby to nikdy neurobil
"Vojdite, kráľ vás očakáva." Lokaj Vrabič sa s protichodnými myšlienkami v hlave uklonil pred nízkym poslom. Dobre že mu ten nedorastenec nepošliapal päty, keď ho cez dlhé chodby nasledoval do Trónnej sály v doprovode niekoľkých vojakov. Neznámy posol sem dorazil ešte za tmy a čakať, kým sa kráľ prebudí, ho zjavne veľmi otravovalo. Lokaj sa mu nečudoval, panovník Zlatej krajiny si na rannú prípravu zvyčajne vyhradzoval celé predpoludnie, no i tak sa mu jeho prístup nepáčil. Nepáčil sa mu ani spôsob, akým s nim rozprával, nepáčil sa mu jeho výzor. Celý ten človek sa mu nepáčil. Ale stráže pred nimi otvárali každé dvere, vrátane krídel príjmacej sály. Svet sa vari postavil naruby? Veď za oknami sa eštelen brieždilo!
Rundolf Druhý postával v jednom z okenných výklenkov, keď vošli do príjmacej sály, a rozospato sa díval von. Čerstvé ranné lúče dopadali vôkol neho ako aurora. Posol pokľakol: "Vaša milosť," vystrel k nemu ruku.
Trvalo chvíľu, kým mu kráľ venoval svoju pozornosť a otočil sa. S nedôverou vzal podávaný rol pergamenu a prezeral si ho: "Kto ťa posiela?" Vlasy sa mu lepili na preliačenom čele.
Posol mlčal.
"Kto ťa posiela!"
Rozpačito si odkašľal a opäť sa uklonil: "Nemôžem prehovoriť, Vaša jasnosť."
Kráľ mu hodil list. Obišiel kľačiaceho a mieril k dverám.
"Nie. Vaše veličenstvo! Musíte si to prečítať!"
"Pečať je slepá. Neviem, kto ťa posiela."
"Považuje sa za trestné vravieť Vášmu veličenstvu niečo, čo nie je zrejmé." Opäť sa k nemu natiahla ruka s pergamenom, ako ruka žobráka prosiaca o almužnu. Matka príroda, bdi nad týmto činom! Kráľ vzal rol do rúk.
Sekret bol zavesený na tuhom pergamenovom prúžku a držal zvitok. Žiadne znaky, žiadne rodové symboly, iniciály. Nič. Vosk bol tmavý ako najtemnejšia jeradská ulička.
Napokon, ohmatávajúc rol, opatrne prelomil voskový sekret.
Pergamen sa šeptajúc rozvinul. Ktosi nepomenovaný ho písal úhľadným, šikmým písmom. Posol pomaly dvíhol hlavu a nespúšťal oči z čítajúceho kráľa. Ten pri poslednom slove zaváhal a čítal celý list ešte raz. Pravá ruk sa mu mierne zachvela. Presne ako posol predpokladal.
Konečne sa pergamen zvinul: "To je všetko, čo si mi chcel povedať?
"Áno, Vaše veličenstvo."
"Ale nie je to všetko, čo vieš. Mám pravdu?"
Posol pozoroval jednu zo zlatých nití na koberci a melancholicky rátal svoje nádychy.
"Prehovoríš teda?!" Vrabič a stráž stojaca pri dverách sa strhli, keď kráľov barytón naplnil sálu.
Posol rozpačito pokrútil hlavou
"Mám ťa k tomu prinútiť?"
Nepostrehli Jeho rozšírené zrenice: "Možno... Možno k tomu nebudete mať príležitosť, Vaše veličenstvo."
Odrazu muž siahol do vnútorného vrecka kabáta a uchopil čosi. "Pane!" vykríkol Vrabič. Kráľ tušiac okamžite pokynul strážam, no kým tie pribehli doprostred, už len podopreli mŕtveho. Na mužovom krku bola jasná červená čiara. Neskoro.
"Šialenec," zaklial Rundolf. V jeho trónnej sále! Odvrátil sa a nechal stráže vykonávať svoju prácu. Pohľad na podrezaného mu bol nepríjemný. Keď si odrazu uvedomil, že v rukách stále drží zrolovaný pergamen.
Pochopil jeho význam a zakrútil sa s ním svet.
"Okamžite pošlite pre princa!"
Jeho uši počuli nejestvujúce slová, vnútorný zrak videl neželaný obraz. Strop sa točil a točil, ktosi ho podoprel, no on ho odstrčil. Už vedel, kto ten list napísal.
"Nie je tu," ozval sa Vrabič od dverí. "Odišiel, Vaša výsosť. Pred chvíľou opustil hrad."

>> Čítať ďalej

4. kapitola, II. časť
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .