Listopad 2012

Marja Holecyová: Mariotovi dediči 1# - Predurčenie

30. listopadu 2012 v 13:01 | © Créatio |  Recenzie
Dnes ráno - skoro ráno - som ju dočítala. Je to kniha, resp. Mariotovi dediči je séria kníh napísaná slovenskou autorkou s trochu cudzokrajným menom. Tešila som si, že si zgustnem na origináli v Slovenčine, že všetky slová budú také, aké pôvodne aj boli, tešila som sa na nejaké slovenské slovné hračky. Veľa ich tam však nebolo, no to nieje podstatné. Ako teda táto kniha u mňa dopadla?

Mariotovi dediči je séria viacerých kníh, ktorých prvý diel má názov "Predurčenie".

* * *
Jeden deň, jedno stretnutie, jeden rozhovor prevrátia život štrnásťročnej Mije z Nitry naruby. Zistí, že čarovanie, lietanie a zaklínanie nie je len smiešny výmysel rozprávkarov.
Mija v sebe objavuje výnimočnú moc a učí sa ju ovládať, no najskôr sa musí naučiť ovládať samu seba... Púšťa sa do najväčšieho dobrodružstva svojho života a netuší, že tým otvára dvere ďalším vzrušujúcim udalostiam, pretože podľa veštby len Mariotovi dediči, medzi ktorých Mija patrí, dokážu zastaviť vojnu.
* * *

Keď som si zbežne prešla recenzie či diskusie týkajúce sa tejto knihy, reakcie čitateľov sú zmiešané. Buď knihu označujú ako úžasnú alebo ako kópiu. Ja som sa cítila tak v strede akurát s tým, že by som sa asi viac priklnonila k prvej skupine, aj keď si niesom istá, že by som tú knihu mala zožrať aj s obalom(nielen kvôli tomu, že ju nevlastním). Keďže je to fantasy zaoberajúca sa čarodejníkmi, v tejto oblasti sa toho veľa nedá vymyslieť nového, preto tvrdenia typu "Je to kópia Pottera" môžu byť oprávnené. No existuje vôbec fantasy s tématikou čarodejníkov, kde by sa nepoužívali prútiky a čary? Tým by som sa prehrýzla.

Asi najviac ma na knihe upútali Holecyovej postavy. Takmer všetky som si obľúbila aj keď sa mi zdalo, že bratia Rebelovci sú takí nie celkom vyfarbení, ich potenciál pováh sa dal využiť ešte viac. Tiež som veľmi nechápala vzťahu Mije(hlavnej postavy) k jej starému otcovi Metojovi, mne sa nevidel taký hrozný. Či to bol zámer alebo čo, to neviem. Rovnako ako aj vzťah Mije a Miseaga, dvoch dedičov - buď mladý Murso nevie, čo robí, alebo je priveľmi náladový, inak si náhlu zmenu na konci príbehu vysvetliť neviem.

Na tejto knihe ma trocha aj zamrzelo, že nič, vôbec nič sa tam nedialo len tak - všetko, úplne všetko má svoje dôvody a k takmer každému okamihu sa neskôr autorka vráti. Nič tam nieje navyše. To ma mrzelo.

Na začiatku tiež cítiť vplyv neskúsenej ruky - okrem štýlistických chýb, ktoré našťastie od druhje polovie knihy necítiť, mi niektoré priame reči prišli ako nemastné-neslané. Ak sa mám priznať, niektoré strany som až preskočila, netrápila ma akosi ani učiteľka Kalenčáková, nemala som ju rada. Mijinho škriatka mi bolo pre zmenu príliš ľúto, Mijinu mačku som na konci trocha nepochopila a zakočenie príbehu tým, že všetky opatrenia boli márne pretože Mijin zákerný otec o nej vedel už od jej narodenia mi prišlo zbytočné a trápne. Vtedy som si povzdychla - tak načo sa potom autorka snažila... A rovnako aj Annina veštba - pekný trapas(nie postavy).v


Dúfam, že vysvetlenie mi dá pokračovanie. :D

Predvčerajšia Pucciniho opera Turandot

27. listopadu 2012 v 18:59 | © Créatio |  Digitálne kresby
Prostredníctvom stránky Opera Slovakia som sa dozvedela o možnosti online zhliadnutia opery Turandot v Bavorskom štátnom opernom divadle zadarmo. Patrične som to využila a dojmy to vo mne zanechalo také, až som podľa tejto opery detinsky pomenovala digitálnu kresbu koňa na ktorej som v tom období pracovala.

Aj keď je kresba farebne dosť jednotvárna, som s ňou - až na pozadie, tradične - spokojná. Páči sa vám? :)

Jesenné šantenie so psíkmi a loptičkami... a foťografiami

23. listopadu 2012 v 17:03 | © Créatio |  Keď foťáčik cvaká
Pred siedmimi dňami sme s rodinou mali taký výlet do prírody a ja aj pre fotky. Vstali sme hneď ráno, vzali veci, naložili ich aj seba do auta vrátane psíkov a šlo sa k blízkej vodnej nádrži, kde sa však nefotilo - iba v jej blízkosti asi takých päťdesiat metrov od nej - zázrak, že psíkovia nám k nej neušli, normálne majú veľmi radi vodu.

Portrét arabského plnokrvníka

22. listopadu 2012 v 12:33 | © Créatio |  Digitálne kresby
Toto ďalšie dielo vzniklo za počúvania hudby - ako inak. Písanie tohoto sprievodného textu som musela až prerušiť, aby som sa vyspievala na protichodne obľúbenej skladbe Son lo spirito che nega spievanú Rameyom. Možnože mi to aj škodí, pretože kresba nieje taká kvalitná... dodbre, detailná, ako som chcela. Ani som si to pri kreslení nevšimla :D Ale ku kresbe... :)

Kreslenie a hlavne zafarbenie jednotlivých častí obrázku bolo trochu komplikované, za čo si však môžem nedopatrením sama. Nebolo to vyfarbené tradične, ale obkľukami, ale na výslekdu to našľastie nevidno. No to by tak bolo! :D Niekde dávno som videla kombináciu hnedého koňa na vínovo červenom pozadí, veľmi sa mi tá kombinácia zapáčila pretože túto farbu s nejakou inou zladenou mám rada. Akurát mi vyšla menej sýta.

A ešte :) - Arabský kôň je plemeno pochádzajúce z Arábie, Egypta. Je to veľmi špecifické plemeno svojim vzhľadom, o čistokrvných nevraviac. Takmer vždy mám problémy s ich nakreslením, dúfam, že dnes to aspoň vyšlo :)

Dúfam, že sa vám to bude páčiť.

Umenie hudobného umenia a zvládania

16. listopadu 2012 v 21:56 | © Créatio |  Útržky z rozpadnutého denníka
Už je to pár mesiacov naspäť (ich číslo sa podozrivo zhoduje s počtom mesiacov povinnej dochádzky školskej v tomto roku) čo sa zmietam medzi hŕstkou mlynných kameňov. Tlak zo strany školy a úvahy nad ďalšou študíjnou budúcnosťou, ktorá je v podstate jasná aj keď s niekoľkými drobnosťami - ako sa na ňu pripraviť, ako ju vyštudovať a čo robiť po jej vyštudovaní a hlavne - ktorá škola to že bude?

Napriek tejto kamennej pôde sa často stretávam s vecami či udalosťami, ktoré ma v mojom rozhodnutí pokračovať v štúdiu ako človek zaoberajúci sa hudbou utvrdzujú - že som sa asi predsa len rozhodla správne. Hudba a hlavne tá klasická má v mojom predstredoškolskom živote už veľkú úlohu a obávam sa, že keby som ju stratila, stratila by som kus zo seba. To sú niekedy také dôvody, prečo sa človek nieje schopný tak ľahko s niečim rozlúčiť - navykol si na to, pripomína mu to čosi, skrátka sa s tým niečim zžil. Ja by som takto asi dlho nevydržala bez určitých činností - zdieľať domácnosť so psíkmi, chodiť ku koňom a jazdiť, venovať sa opernému spevu a pracovať na sebe, počúvať opery, klavírne etudy, čítať knihy a odborné časopisy... Je toho! A že sa vraj niekedy nudím...

V súvislosti s touto hudobnou polematikou... pred takými troma rokmi, kedy som si začala črtať určité plány o mojej strednej škole s hudobným zameraním som presne nemala načrtnutú aj predstavu aká je tá hudba... krehká, zložitá, skoro ako matematika. Dnes som toho bola svedkom na skúške skladby na vianočný koncert(všade sú už tie Vianoce, akoby mali byť už za týždeň).


Je to skladba Alžbetínska serenáda, ktorú nás spieva asi pätnásť (s týmto počtom príliš nesúhlasím a ako vyšlo najavo, nesúhlasia s tým veľmi ani ostatní, viď ďalej). Doprovod ku spevu tvoria dve zobcové flauy, jedna klavírna štvorručka a basgitara, na ktorých posledne menovaných hrajú ako jediní učitelia. A konkrétne učiteľ basgitary zložil tento doprovod podľa originálu a prispôsobil ho pre tieto nástroje. Aj preto som si na tejto skúške skladby spoločne s hudobnými nástrojmi radostne zgustla.

Cvičili sme v hudobne hluchej miestnosti, to teda znamenalo, že skladba v každom rohu znela ináč. Druhá doprovodná časť klavírnej štvorručky sa hrala na klavírnom "šmejde", ako sa kosi vyjadril. Raz speváci (boli sme iba tri!) prekričali flauty, inokedy tak učinila druhá štvorručka, nakoniec sa tá pravdepodone aj vyradí, a možno aj nie, ktohovie. Pár minút zabrala z pohľadu nezasväteného malicherná a komická hádka na jednom tóne, ktorý tam harmonicky nesedel a podobne. Bolo to také podrobné špekulovanie, až by sa mohlo javiť ako únavné, no malo svoje opodstatnenie.

A to je to hudobné umenie. Akokoľvek sa zmení hoci jeden tón, celá harmónia skladby sa úplne zmení. Na jednom mieste znie tak, inde úplne inak, všetko je ináč ozvučené a má úplne inú atmosféru... Mágia toť! :D

Cristin Cashore - Výnimočná

9. listopadu 2012 v 21:51 | © Créatio |  Recenzie
Túto časť románu som prelustrovala už dávnejšie - možno jeden mesiac naspäť, pokúsim sa však zložiť svoje dojmy z tejto knižočky(že knižočky, veď je taká hrubá že až!...) do tohoto poznámkového článku.

Táto kniha je ako prvý diel k sérií, druhý diel je Ohnivá.

K tejto sérií troch kníh som sa dostala cez tip v knižnici - hrdím sa titulom jej prvý čitateľ :D, v poradí som ju čítala ako druhú, aj ked je to diel prvý. Všetky tri diely majú spoločnú jednu postavu - dvojfarebne okatého Lecka.

Kroniky Anethylgry - 2. kapitola III. časť

4. listopadu 2012 v 22:31 | © Créatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
"Všimol som si, že nemáš meč," Philip podal chlapcovi jednu z dvoch pošiev.
Agar chytil zbraň za úzku rukoväť a na okamih ho oslepil záblesk lúčov na čepeli, keď ho vytiahol. "Je skutočný?"
"Isteže!"
Bolo dopoludnie ďalšieho dňa. Stáli uprostred zelenej lúky pod hradom, ktorú z troch strán chránili stromy Aragonitovho lesa. Trošku bokom sa vedno popásali ich kone, malý hnedý Daminol vedľa vysokého Melyngara, čierneho ako noc. Poník mu ledva siahal do polovice pliec. A ešte viac bokom, roztrúsene postávali kráľovskí vojaci, odetí v modrých kabátcoch, - kráľovičova osobná stráž.

Digitálna kresba F. Chopina - oneskorený postup

3. listopadu 2012 v 21:53 | © Créatio |  Digitálne kresby
Bola by som aj na to možno zabudla, keby som obrázky nemala vystavené na ploche. A aj tak som na to v podstate pozabudla, pretože - asi preto, lebo chcem, neviem... - som postup k tejto kresbe, ktorá tu už bola uverejnená skôr, musela uverejňovať v samostatnom článku. Postup je pre mňa trochu netradičný, preto som ho aj nevyhodila do koša. Ale aj preto, lebo postupov tu mám celkovo málo.

Tak, dáme si rekapité? Review? :D Poďte sa pozrieť na postup pod perexom. :)



Veselý Halloween - digitálna kresba

1. listopadu 2012 v 10:41 | © Creatio |  Digitálne kresby
Ách, zaspala som na vavrínoch... Nuž, asi sa tam muselo dobre spať, keď sa tak stalo :D Ale nie, mám menšie komplikácie s počítačom a tomu, že táto kresba vľavo existuje, vďačím svojej nadčasovosti. Nieje nejako bohato vyzdobená, tekvíc tam mohlo byť kľudne viac, ale čo už, nechcelo sa mi to akosi robiť. Takže, ešte raz - veselý halloween! :)


Pod perexom nájdete väčší náhľad.

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .