Kristin Cashore - Ohnivá

11. října 2012 v 12:17 | © Creatio |  Recenzie
Za štyri dni som zhltla túto knižku. To sa mi často nestáva, takže sa pri nej trošku pozastavím.

Kniha Ohnivá je druhou knihou od autorky K. Cashore. Prvú knihu(pretože to vlastne nieje veľmi príbeh na pokračovanie) mám spolu aj s tretím dielom na poličke - čerstvo zapísaná v knižnici a odložená pre mňa :D To je taká česť až neviem, či si ju vôbec zaslúžim.

Príbeh, aj keď sa často radí ako pokračovanie prvej knihy, mi nepríde ako séria ale ako uzavreté dielo so začiatkom aj koncom. Sama som z týchto troch kníh(+Výnimčoná a Iskrivá) začala čítať túto ako prvú. Dej príbehu sa odohráva v historickej dobe s prvkami fantasy, na javisku predvojnového a vojnového obdobia s nádychom romantiky a podobných vzťahov. Doteraz som túto kombináciu skôr nevšímavo prehĺtala, teraz už akosi nie.


Knihu by som neodporúčala do primladých rúk, keďže sa v nej odrážajú náznaky klasickej romantiky, násilia a miestami aj drog - povrchne, nepriamo.



OPIS PRÍBEHU:
Vatra to v živote rozhodne nemala ľahké. Jej otec Cansrel zomrel pred niekoľkými rokmi a matku nikdy nepoznala. Žije na panstve spolu s milujúcim nevlastným otcom lordom Brockerom a jeho synom, jej najlepším priateľom Lukom. Čo je však horšie, Vatra je obluda. Nie však taká obluda, akú si pravdepodobne predstavujete. Jej pôvod z nej vytvoril najkrajšiu ľudskú bytosť v celej krajine, s vlasmi ohnivej farby a tvárou tak dokonalou, že mužov privádza do šialenstva a ženy do záchvatu žiarlivosti. Muži ju alebo milujú, alebo nenávidia za to, že ju nevedia prestať milovať. Okrem nadľudskej krásy, obludy majú ešte schopnosť manipulovať mysľou ľudí a prinútiť ich k čomukoľvek. Keď bol ešte jej otec (tiež obluda) nažive, učil ju využívať túto schopnosť na dosiahnutie nevídanej moci. On sám sa prebojoval až na kráľovský dvor, kde ľahko zmanipuloval myseľ vtedajšieho kráľa a ten sa stal len akousi bábkou v jeho rukách. Všetci skákali ako on pískal, okrem mladého princa Brigana, ktorého nepreniknuteľná bariéra v hlave bola pre Cansrela tou najväčšou prekážkou a výzvou zároveň. Rozhodol sa Brigana zabiť, no v jeho pláne mu zabránila jeho vlastná samovražda...
Vatra preto vyrastá pod dozorom lorda Brockera a v spoločnosti Luka, do ktorého sa, ako do chlapca z detstva, zamiluje.
O pár rokov neskôr sa Vatra pri návšteve kráľovnej Roen v jej vidieckom sídle stretáva s jej synmi, kráľom Nashom a princom Briganom. Zatiaľ čo Nash sa do Vatry zamiluje na prvý pohľad a stane sa z neho patetický úbožiak so zlomeným srdcom, Brigan so svojou uzatvorenou a prísne stráženou mysľou dokáže vo Vatre rozoznať potenciálnu hrozbu a navyše si na nej vybíja nenávisť ku Cansrelovi, ktorý mal podľa neho nepriamo na svedomí smrť jeho otca. Vatra je Briganom ohromená aj napriek jeho očividnej nenávisti. Akoby nie, keď Brigan v tých najneočakávanejších chvíľach dokazuje, aké má aj napriek všetkému dobré srdce?...
Keď je Vatra povolaná do kráľovského mesta, aby pomohla kráľovi odhaliť sprisahanie a pripravovanú vojnu, Brigan je ako veliteľ vojska nútený sprevádzať ju a ochraňovať na tejto ceste. Dokáže Vatra Brigana presvedčiť, že ona nie je Cansrel? Čo je však dôležitejšie, dokážu spoločnými silami pomôcť kráľovi udržať si trón v krvavej bitke o moc?
A navyše tu ešte máme zvláštneho chlapca s dvojfarebnými očami. Karty sa zamotajú...



Kniha ponúka naozaj pekné dobrodružstvo, aj keď musím povedať, že s pár vecami som sa s autorkou/hlavnou postavou nestotožnila. V hlavnej postave som sa našla ale aj nenašla. Niektoré veci sa mi nepáčili, ktoré hlavná postava robila, inokedy to zas bolo naopak. Jedným z problémov fantasy príbehov s hlavnou postavou ženou končí v nekonečne známom klišé Mary Sue, tu však o tom nemôže byť ani reči. Vývoj deja je logický a nadväzuje na seba. Vzťahy postáv sa vyvýjajú prirodzene, len mi trochu nepasovala taká ostrá premena princa Brigana z muža, ktorého opovrhuje ženou(nebolo to v tej dobe náhodou neprípustné? Aj keď sa to tu mohlo zmeniť) na priateľského a dôverujúceho človeka voči nej? To by musel byť asi poriadne naivný, predsa keď niekoho niekto upodozrieva z vraždy vlastného otca, aj po vysvetlení situácie predsa nejaký odstup pretrváva, ak viete, ako to myslím. Takisto mi veľmi nepasuje aj situácia, keď Vatra ukončila vzťah s Lukom. To sa mi zdalo dosť kruté, ak by som si to mala predstaviť v skutočnosti. Možno trepem nezmysly, ale domnievam sa, že keď sa Vatra javí ako také citlivé stvorenie, to, čo jej autorka hodila pod nohy, by mal byť pre ňu omnoho ťažší oriešok, než nakoniec bol. Lukov koniec bol už iba taká bezcitná bodka, teda skôr pre mňa. Na druhú stranu bolo aj dobré odpútanie pzoornosti od Luka a neskôr jeho "zostrelenie" šípom, čitateľ si aspoň jedno vreckovku môže odložiť na neskôr...

K princezne Clare a ostatným ženám, ktoré naraz a "za záhadných okolností" otehotneli Lukovou vinou a hlavne Vatrin postoj... Ja osobne by som také veci nepripustila...


Ále, aby som nebola taká depresívna - čo vážne niesom, - kniha bola príjemným čítaním. Možno sa k nej niekedy ešte vrátim, o rok, o dva. O tomto diele by sa dalo rečniť hodiny, toľko tam toho je. A potom, že čo je román. Moje Kroniky Anethylgry sa s týmto titulom môžu zahrabať do jedného z tunelov v Siedmich kráľovstvách... :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ssabka ssabka | Web | 15. října 2012 v 8:23 | Reagovat

To vypadá jako dobrá knížka. Děj je moc zajímavý.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .