Kroniky Anethylgry - 1. kapitola - III. časť

11. září 2012 v 22:43 | © Creatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
V diaľke na ceste, ktorú z lúčky zacláňali bazové kry, sa dvíhal oblak prachu.
Na podlesnej cestičke sa zjavilo asi desať jazdcov na koňoch. Odetí boli v kabátcoch a s parádnymi klobúkmi zdobenými perím. Každému sa pod odevom vydúvala rukoväť meča ukrytého v pošve a na druhej strane krížom cez prednú rázsochu sedla ležala pridržiavaná lovecká kuša. Od toľkej parády chlapcovi ovisla sánka. V popredí sa črtal vraný žrebec, čierny ako noc a za chrbtom jazdca sa vlnil jeradovský plášť pripomínajúci plamene. Princ! Chlapec sa rýchlo obzrel, hľadajúc v skupine rukolapný dôkaz svojej domienky - a skutočne, len pár krokov za skupinou sa objavila ďalšia, ktorú tvorila hŕstka kráľovskej gardy.
Keď medzi jazdiacimi preletela ďalšia vlna smiechu, jeden s úškrnom ukázal na lúku. Agar z celej duše prosil Matku prírodu, nech ho obídu, nechajú tak... Tá ho však nevyslyšala.
"Ale, koho to tu nevidím!" zvolal princ.


Boli to samí urodzení šľachtici a páni, ktorí v týchto letných dňoch zavítali zo svojich blízkych panstiev na priateľské stretnutie a poľovačku. Preto niektorí okrem klasických mečov niesli kuše. Agar sa nevdojak krivo usmial, veď diviaky a líšky ich pre toľkú parádu zbadajú z každého kopca!

Autor fotografie: Tomsumartin;

Keď vraníka od chlapca delilo asi desať konských krokov, kráľovič zosadol a pokračoval po vlastných vedľa koňa. Bola to presne tá istá elegantná chôdza s vystretými pleciami, vznešená a zároveň prirodzená, akú si chlapec pamätal. Nebyť klobúka s orlím pierkom.
"Teba som nedávno videl. Včera. Vyhrával si na svojej mandolíne uprostred trhoviska, bola to príjemná hudba."
Šľachtici sa blížili tiež, ostali však v sedlách, obklopili chlapca ako strážne veže a z výšky naňho posmešne hľadeli. Šachtic po jeho pravici sa ozval: "Ale hádam, Vaša jasnosť, šlo mu to lepšie než oháňanie sa konárikmi." Jeho grošák dýchal chlapcovi na krk.
"Taký človek ako vy by nemal urážať svojich ľudí." Odstúpil od sivých nozdier, no chrbtom vrazil do ďalších. Spomedzi prešľapujúcich teplokrvníkov už nebolo úniku. "Čudujem sa Vašej jasnosti, že s nimi trávi svoj čas." Hlavou kývol k jazdcom.
Vtom sa všetko zomlelo až príliš rýchlo. Nestíhol sa ani nadýchnuť, keď vojaci, ktorí sa doteraz držali v úzadí, sa predrali cez konské plecia do kruhu a nešetrne ho zložili na zem. Ktosi mu skrútil ruky za hlavu a on pod hrozbou kopije ostal ležať s tvárou zaborenou v hline. Po líci mu stiekla slza, opustila jeho líce a suchá zem ju pahltne vpila.
"Isteže nemal," začul hlas princa nad sebou, "ale poddaný voči tomu nič nezmôže." Zrejme pokynul vojakom. Tí okamžite vstali, jeden mu dokonca trocha neochotne pomohol vstať a ticho sa mu ospravedlnil.
"Ale no ták, drahý markíz, nechajte toho poníka. Nehodil by sa vám."
Markíz vo fialovom kabátci sa zvrtol, pripomínajúc vyhrešené dieťa a odstúpil od Daminola. Uklonil sa: "Prepáčte, drahý princ, máte pravdu. Takého biedneho koňa je hoden iba taký otrh-"
"Ale tá mandolína by nebola na škodu..."
"Páni!"
"Iste, Vaša iskrivosť," šľachtici sa s poklonami vzdialili. "Ale, ak dovolíte, Vaša jasnosť, ak by ste neboli proti... Ak o tohto chlapca, zakopne i Vaša ctená noha, určite nebude len potulný bard pochybných kvalít, čo piesňami uráža urodzenejších ľudí, než je sám. "Nože," markíz panovačne ukázal na mandolínu: "Hraj!"
Typická šľachta, iba zábavky pozná...
Jeden vojak podišiel k cúvajúcemu poníkovi, sňal mandolínu zo sedla a podal ju chlapcovi. Agar si dal poriadne načas, kým začal. A keď dotiahol posledný tón do konca a vstal kruh sa udivene rozostúpil. Medzi panstvom to zašumelo. Agar si však všimol, ako markíz zatína čeľuste. Nevedel zniesť porážku.
"Hra na mandolínu je lepšia činnosť než šerm. Ale iba pre takých, ako si ty."
Agar vycítil, že ho provokuje, ostal však pokojný. Až dokiaľ...
"Súhlasím," Athlysole otočil koňa na ruke, vysadol a chystal sa odísť.
Všetko by Agar rozdýchal, všetko. Ale toto nie. Prehovoril v ňom hlboko skrytý temperament, o ktorého prítomnosti zrejme ani samotný Agar netušil. Rozbehol sa proti konským pleciam a zrak mu zastieral hnev. Ostré pichnutia ostrôh mu ranili plecia a do chrbta vrážali špičky drahých čižiem. Agar chytil rukoväť meča jedného z najbližších šľachticov a vytiahol meč z parádnej pošvy.
Vtedy akoby zastal čas.
Na okamih ho prekvapilo, aký je meč ťažký. Nevhodný na priamy boj kvôli ornamentom na úkor pevnosti čepele.
"Bráň sa!" Prehodil si ho do pravej ruky a namieril na princa. "Bráň sa, ak sa ti neprieči urážať poddaných! Nie si o nič lepší než oni." Šľachtici sa urazene vystreli a napravili si klobúky. Kráľovská stráž hrozivo stála vôkol vraníka, stačilo jediné princovo gesto...
"Môj pane..."
Agar pevnejšie zovrel rukovať.
Jeho pohľad sa stretol s princovými tmavými očami. Vzpriamený vysoko nad chlapcom sa prstami pohrával s rukoväťou meča. Ticho hľadel do chlapcovej tváre a tá jeho ostala kamenná. Možno práve pre nečinnosť a tichý nesúhlas, skôr tušený než zrejmý, Agar zmĺkol.
Markíz vo fialovom kabátci mu silno zovrel plece, odtláčal ho. "Ty hlupák, čo si dovoľuješ? Princ je nedotknuteľný, to ti nenapadlo?!" Jeho červená tvár bola len na šírku dlane od jeho.
Princ zastal pred chlapcom a holou dlaňou odtisol jeho čepeľ. Pravou rukou zovrel rukoväť svojho meča. Pomaly ju začal vyťahovať.
Agar si pomyslel, že toto je jeho posledný okamih života. Na čelo mu vystúpil pot a dlane mu navlhli.
Meč so zlatavým nádychom bol prekvapivo jednoduchý. Pozlátená rukovať predstavovala orla s rozprestretými krídlami. Meč bol krátky, päť centimetrov od špičky sa rozširoval a odtiaľ pokračoval zužovaním až k rukoväti, pri ktorej bol neobyčajne hrubý. Na čepeli sa zablyslo slučkové písmo:

Za národ a česť. Vpred, Athlys´!

"Vyzývam ťa na súboj, Agar."
Šľachta neveriacky hvizdla. Kráľoviča zozadu obklopila stráž, pripravená okamžite zasiahnuť. Avšak keby princ porazil jeho, v ústrety by im vyšli tak akurát húsky s Daminolom na čele.

Začal pomalšie ako mal - na úvod spravil výpad nahor kĺzajúc vzduchom, pričom skúšal schopnosti meča, viac na úrovni podvedomej než uvedomelej. Philip sa naklonil nabok, aby sa vyhol chlapcovmu útoku a v tom istom okamihu mieril ďalším výpadom na jeho brucho, pričom sa ich čepele ani raz nestretli. Princov meč však svoj výpad neukončil, v polovici cesty vyletel nahor a chrbtom čepele odrazil horný chlapcov úder. Zdalo sa, že skúma chlapcove zručnosti.
Agara to odrazilo krok dozadu, stratil rovnováhu. Bojovať s konárikom bolo čosi úplne iné. Athlysole využil čas a ďalším úderom ho prinútil opäť cúvať. Agar ho odrazil snažiac sa spojiť odraz a výpad, tento nápad však stroskotal. Princ bol rýchlejší a mečom prudko zamieril na Agarov hrudník. Centimeter pred ním však zastal a nechal špičku hrozivo zavisieť vo vzduchu. Chlapcova hruď sa pod jej hrozbou rýchlo dvíhala a klesala.
"Už by si bol mŕtvy," prehovoril princ bezvýrazne a odtiahol meč. Prudko sa otočil a bez pohľadu či slova vysadol na vraníka. Šľachtici Agara častovali nadávkami a výchovnými poznámkami. Ten sa už pokorene hľadiac do zeme zberal na odchod, keď sa odrazu prekvapene zvrtol a pozrel na princa.
Zachytil slová, ktoré mal počuť iba on a keď sa obzrel, potvrdil ich krátky pohľad. Zračilo sa v ňom primnoho vecí naraz. Až sa odvrátil, jemne popchol koňa a o chvíľu mizol na zákrute jazdeckej cesty, s pätolízačmi v závese.
Zajtra večer pod bránou...
Chlapec sa obzrel po Daminolovi. Ten sa previnilo díval z druhej strany lúky a z papule mu trčali steblá trávy. Húsky boli v nedohľadne. Márna robota...

>> Čítať ďalej

2. kapitola, I. časť
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .