Srpen 2012

22. augusta 2012 - II. fotografovanie koní - na pastvine a pod sedlom

23. srpna 2012 v 13:23 | © Creatio |  Keď foťáčik cvaká
V utorok som mala jazdu v kruhovke(kobylka podo mnou bola priveľmi lenivá, musela som ísť prvýkrát s bíčikom - tak som ju ľutovala...). Po jazde som sa pri dievčatách a koníkoch trochu zdržala, normálne ma tam už po jazde niet. Vopred som si overila, či na ďalší deň môžem prísť vyfotiť si nejaké predlohy na kreslenie. Že áno. Takže, samozrejme, na ďalší deň som tam podvečer o piatej bola znova - nie zriedka chodím raz za týždeň, dva, pretože nie vždy mi to vychádza, dva dni po sebe takmer vôbec :). Opäť som si overila, či môžem ísť - a aby aj o mne vedeli, že som tam šla, čo ak by si ma nejaký koník pomýlil s trávnikom, no... :) Kone sú na pastvine a že áno. No, to sa ma už koníky nestriasli.


Najprv som fotila kone na pastvine, zdržala som sa tam asi (IBA!) hodinu. Spoločnosť mi okrem stáda a múch robila aj búrka, ktorá krúžila nado mnou a ja som tŕpla, aby si to nezamierila ku mne, pretože cesta do stajne s foťákom v ruke je dosť riskantná hlavne pre foťák.
Prišla som na pastvinu, obzerám sa, obzerám - čo si zo mňa vystrelili alebo čo? Koní nikde... Prehliadla som si pastvinu hľadáčikom fotoaparátu a našla som ich na druhej strane. Prekotúľala som sa popod eletrický ohradník - druhý krát ma nekopol - a bola som tam. Poskladala som foťák a vybrala som sa prenasledovať kone.

Asi po hodine dievčatá prišli pre kone, fotenie na pastvine sa končilo. Zdvihol sa poriadny vietor, ktorý som na pastvine chránenej stromami necítila, no keď som tie stromy obišla, závan ma skoro odfúkol preč. Chvíľku som sa zdržala v stajni, keď tu odrazu vidím, že trojročná kobylka Cara Mia, ktorá sa obsadla toto leto, je vedená pod sedlom smerom na jazdiareň. Spýtala som sa, či môžem ísť aj ja s foťákom pozrieť sa na ňu. Jej obsadanie ma akosi obišlo aj keď asi pred rokom som si dala záväzok, že sa na to pozriem. Tak aspoň to. Mohla som.
Na jazdiarni už boli dve dievčatá - jedno od nás, druhé nie. Každej som sa spýtala, či im nebudm s foťákom prekážať a že nie - istota je istota a myslím si, že takto to je lepšie aj pre nich. :)

S fotením som celkovo bola spokojnejšia než naposledy. Myslím, že fotky mi vyšli ešte krajšie, čo ma, samozrejme, veľmi teší.

Fotenie a aj deň sa zakončili tým, že som dostala tri objednávky - jedna "mladá dáma" sediaca na Hillary, na ktorej mimoch. jazdím aj ja, si vypýtala zopár fotiek na koni. Páčili sa jej, tak jej ich mám dať na CDčko. Už tam sú, samozrejme :D Podľa fotografií mám nakresliť aj Andor a by toho nebolo málo, a na to sa teším najviac, v piatok idem opäť nafotiť naše koníky ale špecializovanejšie - v postoji a podobne. Zišli by sa im fotografie koní nielen kvôli predaju v postoji ale hlavne ja si zafotím a budem mať ďalšie predlohy na kreslenie. Teším sa, parádne. Lenže, je to už dosť veľká zodpovednosť... :)


Ale, čo tu rozprávam, poďme sa pozrieť na fotky! :)

Prvá fotografia z pastviny - nieje však úplne prvá. Tie skoršie mi nevyšli ostré alebo zaujímavé. Táto sa mi veľmi páči kvôli svetlu a má akoby taký červenkastý nádych. Čo ten foťák nevymyslí... :D

Alexander Sergejevič Puškin - Kapitánova dcéra

18. srpna 2012 v 21:57 | © Creatio |  Recenzie
Kapitánova dcéra. Pri výbere kníh som sa zarazila - čo mám od tej knižky čakať? Plavby po morách? S autorom knihy A. S. Puškinom mi to trochu nepasovalo, aj keď som jeho meno nepoznala - čo po prečítaní knihy vravím, že je teda poriadna škoda. Ani neviem, či sme ho na literatúre preberali, možno. Ale teraz k tomuto dielu. :)

Aj keď je dielo historické, nevyskytujú sa v ňom takmer žiadne učebnicové texty, iba tie najnevyhnutnejšie aj to zväčša vysvetlené ľahkou formou. Kniha rozpráva skôr o spoločenských vzťahoch, než o politických situáciách aj keď tam sú aj tie.

Obsah knihy pochádza zo zápiskov Petra Andrejeviča Griňova(druhá polovica 18. stor.), ktorého už od malička zapísali do pluku a musel ísť do vojenskej služby, keďže bol synom vyslužilého vojaka. Tak sa spoločne so svojim vychovávateľom Saveľjičom. Cestou vo fujavici zablúdia až ich späť na cestu privedie náhodný pocestný. Griňov mu za to daruje králičí kožúšok. Dostáva sa do tábora pod vedenie kapitána Mironova, spoznáva jeho rodinu a hlavne dcéru, Máriu Ivanovnu. Hrozný nájazd samozvaného Pugačova do tábora ich rozdelí, kapitána aj jeho manželku tragicky zavraždia, ako aj iných, ktorí sa nepridajú na Pugačovu stranu. Rad dôjde aj na Griňova, kebyže v ňom Pugačov nespozná darcu svojho kožucha, preto ho omilostí. Griňov sa opäť pripojí k vojsku až dokiaľ sa nedozvie, že jeho milej hrozí vydať sa za iného, ktorý ju k tomu núti. Preto sa vracia naspäť k nej, kde sa opäť stretne s Pugačovom. Ten keď sa to dozvie, pôjde s ním pre ňu. Griňov sa opäť vráti do služby a všetko vyzerá sľubne, kebyže ho nepredvolajú na súd za spreneveru kvôli Pugačovovej priazni. Ako to všetko dopadne sa dozviete v tejto knižke.



Príbeh ma nadchol svojím dejom a aj tým, že sa zakladá na pravdivých udalostiach. Je to veľmi pekný príbeh písaný ľahkou, chytľavou, zaujímavou, humornou...- formou. Puškin sa nzaprie. :)

Kroniky Anethylgry - 1. kapitola - II. časť

11. srpna 2012 v 22:41 | © Creatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Slnko ešte driemalo, keď sa chlapec prebudil. Príchod dňa hlásala iba modrajúca obloha a usínajúce hviezdy. no námestie zahalené tmou sa už prebúdzalo k životu. Posledné nočné lampáše dohorievali a v ich slabom svetle sa jasne črtali siluety skorých postáv bez spánku. Prví trhovníci vykladali svoj tovar z vozíkov, kraviari sa poberali na lúky za svojimi stádami, pekár s pomocníkmi sa ponáhľal do práce a pod bránou sa menili stráže.
Agar celé to dianie pozoroval zakaleným zrakom. Zakaždým to chvíľku trvalo, kým precitol. Námestie už nadobudlo jasnejšie tvary a farby, keď zbadal starého obchodníka, ako popod bránu tlačil vozík naplnený ovocím a zeleninou.

Arabský plnokrvník v trávine - digitálna kresba

11. srpna 2012 v 13:09 | © Creatio |  Digitálne kresby
Arabský plnokrvník je veľmi špecifické a pekné plemeno pcohádzajúce z Arábie, teda z púští. Digitálna kresba mi zabrala 7 hodín.

Pri kreslení som si veľmi pomohla mojimi fotografiami, čo sa týka tieňovania a dúfam, že sa mi to podarilo správne skombinovať. Skúsila som si iný spôsob kreslenia - najprv vykreslenie čiernobielo a neskoršie zafarbenie a myslím, že pre realistickú kresbu(dúfam, že táto sa ňou dá nazvať :D) je to lepší spôsob. Akurát budem ešte musieť popracovať na pozadiach aj keď viem, že pri minulej kresbe som sa prekonala, na tejto sa mi už do toho akosi nechcelo... :D

Pod perexom väčší náhľad.

Billie Touchstone Signer: Malý Orol

8. srpna 2012 v 17:35 | © Creatio |  Recenzie
"Túto knihu asi nebudeš chcieť, je to western.." "Och, vážne? Beriem!" - Takt to asi vyzeralo v knižnici asi pred... troma dňami? Túto knižku som pritom zhltla za dva. Na mňa to, nemilo sa obávam, zvykom nieje. Žiaľ. Ale tento príbeh si takej pocty zaslúžil. Aj keď je veľmi smutný.

Westernová knižka, v ktorej cowboyov asi nenájdete, respektíve sa na nich nepamätám. Indiáni však v nej sú, dokonca napoly aj v hlavnej postave - Will je totiž napoly indián a napoly holanďan. Kniha je z obdobia poslednej štvrtiny 18. storočia kedy Amerikou otriasali vojny, ktorá sa v príbehu aj opisuje a celkom slušne.

Dobrodružný westernový román ponúka pohľad na veľmi smutné časy studenej vojny. Príbeh vás je schopný pohltiť tak, až prítomnosť každej spriaznenej osoby pociťujete osobne, rovnako aj každú stratu. Nikdy by mi nenapadlo, že v takom malom zväzku sa toho dá toľko vyrozprávať... :)

Kniha je veľmi pekná, záživná, dramatická no pekná zároveň. Aj keď nieje čistý western... :)

Prvý kontakt so žriebäťom - digitálna kresba

7. srpna 2012 v 15:14 | © Creatio |  Digitálne kresby
S kreslením ľudí pokračujem, ako tak na to pozerám. No veď čo, aj to sa mi treba naučiť a nemôžem povedať, že by to bolo neužitočné. Aj keď je mi jasné, že na vysokú latku to asi nedotiahnem.

Medzi prvý kontakt medzi novonarodeným žriebäťom a člvoekom, ktorý ho potom bude sprevádzať takmer každý deň(v dobrom prípade) dochádza hneď po narodení, kedy nasleduje "inprinting" teda vtesnanie do interpersonálnej zóny. TO však nieje úplne postačujúce aj keď je nevyhnutné. Navykanie žriebäťa na človeka pokračuje ďalej. Napríklad aj tak, ako je to vyobrazené hore. Použila som na to žriebätko z tohoto obrázka. A dúfam, že ten človek na obrázku nevyzerá primlado, nebol to cieľ. Ak vyzerá, to aby som si šla skicovať ľudí v strednom veku - akoby mi to nebolo treba... Inak, nepripomína vám akosi podozrivo Sherlocka z BBC? ( :) )

Veľmi sa mi páčia chodby lemované arkádovými oblúkmi po jednej strane. Je to také staromódne a keď si predstavím pri nich bieleho piafujúceho lipicána, je to krásne historická myšlienka. Aj keď viem, že kebyže to nespomeniem, možno tie arkády na obrázku ani ako arkády nevyzerajú. V pozadí potom má byť kúsok stajní a čosi podobné. A čo to je za priestor obklopený arkádami? Pôvodne to mala byť jazdiareň(miesto, ktoré sa využíva k jazdeniu na koni) ale keďže je z nej možný okamžitý výstup cez spomínané arkády, ako jazdiareň by to nebolo praktické. Preto, čo to má byť... fakt neviem.

Nevadí, nevadí :D Poďme sa pozrieť na zväčšený náhľad :)


Zuzana Zemaníková: Lulukaj

6. srpna 2012 v 0:03 | © Creatio |  Recenzie
Táto knižka sa mi objavila v rukách po tom, čo mi ju podala jedna veľmi milá knihovníčka, pretože s výberom kníh je to u mňa ťažšie a neviem, čo by mi mohlo sadnúť. A na tejto knižke som si teda poriadne zgustla. Je to krásne dielo s predobdobia prvej Samovej ríše a rozpráva o samotnom kupcovi Samovi a chlapcovi Lulukajovi, ktorého Samo vykúpil z Avarskej ríše, v ktorej bol chlapec otrokom. Kniha vraví o období, kedy našu zem ohrozovali krvilační Avari a Slovieni im vzdorovali.

Kniha okrem smutného a hrozného správania Avarov rozpráva aj o osudoch postáv - Samo nebol ten, za koho sa vydával pred chlapcom ale za jeho správaním stoja iné veci, ktoré neohromia iba Lulukaja. Chlapec objaví svojich rodičov, od ktorých bol ešte ako maličký uzlík odobratý, vráti sa do kraja, v ktorom sa ako malý hral s rovesníkmi, zohrá veľkú úlohu a zachráni veľa životov, pričom mu pomáha veľa iných a zaujímavých postáv, ako aj hoci napríklad Vladykovia.

Neznie to klišovite? Ak áno náhodou, neobchádzajte okolo tejto knihy bez záujmu, je veľmi pekná a okrem samotného príbehu vedie aj k pochopeniu slovienskej histórie a zvykov. Slovienov si v tejto knihe určite obľúbite, mne sa tak už stalo :)

Návrat indiánskych dôb - digitálna kresba + postup

2. srpna 2012 v 22:29 | © Creatio |  Digitálne kresby
Prekonala som sa. Asi fakt. Podarilo sa mi vyčariť kresbu, ktorá mi trvala približne 11 hodín. Môj priemer sú približne tri-štyri hodiny. Ani sama neviem, ako som sa k tomu dostala... Ale asi to nejako muselo vzniknúť, no nie? :) Stále tomu akosi nemôžem uveriť, že som to nakreslila... Keď si to porovnám s prvými kresbami spred asi dvoch - úplne prvé až spred troch - rokov. Skrátka, akosi mi to nedochádza... :D

Ale ku kresbe - keď už existuje, som s tým iba spokojná :) - vyobrazuje indiána so svojím koňom v starej Amerike - v prérií. Asi to mám ako vyvrcholenie podnetov od Mayovho Winnetua, Synov Veľkej medvedice a aktuálne Malého Orla. Indiánov som si vďaka tým knihám obľúbila aj keď neviem, ako vyzerali a ako sa správali mimo týchto literárnych príkladov. No verím, že knihy nerozprávajú nezmysly.

Samotný lineart - teda čiary mi trvali štyri hodiny, pričom normálne ich mám za jednu hodinu. Asi to bolo študovaním anatómie a detailnejšieho spracovania celkovo. Všimla som si, že keď používam tenšie čiary, výsledok je omnoho podrobnejší. Po linearte nasledovali základné farby a tieňovanie. To tieňovanie opäť bolo dlhšie, pretože nepoužila som iba jednu farbu ako jeden tieň, ale všade dve. Potom nasledovalo pozadie a to bola tiež riadna fuška - osobne nerada kreslím pozadia, no tu mi to akosi nedalo.

Niekedy som pri kreslení zaváhala, bála som sa, aby som to neskazila :D Trochu smiešne obavy, skôr by som to "skazila", kebyže to nedokončím, myslím.


A, napokon - jupíí, ja viem kresliť ľudí - asi! :) To ma veľmi potešilo, nikdy mi nešli... Tak fajn, žeby to nebol posledný človek v digitálnom prevedení? Dúfam :)

Plus poznámka k figúram - kôň priateľsky pootočil hlavu k indiánovi, toho to mierne(nie však nepriateľsky) vyľakalo a snažil sa vzdialiť pričom by sa mal ospravedlňujúco tváriť. :)


Poďte sa však pozrieť na väčší náhľad. + krokovky nájdete pod perexom.


---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .