Kroniky Anethylgry - prológ

19. července 2012 v 15:22 | © Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Prajem vám príjemné čítanie.

Créatio, 2015.


Nikto ani len netušil, prečo by sa nejaký cudzinec na tak parádnom koni zaujímal o dedinu, na ktorú zabudol i jej vlastný kráľ. No predsa sa zdalo, že to myslí vážne.
Na západnej jazdeckej ceste sa dvíhalo mračno prachu.
Grošované zviera šibko prepletalo nohami až onedlho k prvým domom doliehal dupot kopýt, pleskot jazdcovho sivého plášťa, ktorý ho chránil pred zimou a cvengot meča po jeho boku.

Kôň spomalil do klusu a skláňajúc hlavu opatrne prešiel popri strmom riečisku. Na vlnách rieky sa ešte plavili zvyšky ľadu, tohtoročná zima bola tuhá. Už sa zdalo, že jazdec s koňom zmizne za záhybom cesty, že dedinu predsa len obíde, keď sa žrebec s fŕkaním odrazu zvrtol a šibko preskočil holé chrastie. Zjavila sa pred nimi stará, neudržiavaná skratka.
Akoby tento kraj veľmi dobre poznali...
Stočil koňa k drevenej bráne na kraji dedinky a vošiel do dvora Viničského hostinca. A vtedy akoby na kraj sadol tieň.
"Pomôžem vám, pane?" Z tmy sa nečakane vynoril mladý chlapec, no keď sa jeho pohľad stretol s cudzincovým, prekvapene cúvol: "Kto ste? Nikdy som vás nevidel..." Mohol byť starý len štrnásť liet.
Doliehal k nim pijanský krik a štrngot čiaš.
"Chceš tým povedať, že mi neobriadiš koňa?" Jeho hlas zaznel varovne.
Chlapcov pohľad prešiel cez neho, akoby sa díval na jeho tieň: "Nie, pane. Ja len... Okrem kráľových vyberačov daní do tejto vsi nik nevkročí. Nevyzeráte ako vyberač daní, pane."
"Škoda," jazdec sa bez ďalšieho záujmu odvrátil od chlapca, ostrohy na jeho vysokých čižmách zazvonili.
V cvengu podkov odvádzaného koňa si zarazil klobúk hlbšie do tváre, stlačil ošúchanú kľučku a vošiel.
Ihneď ho omráčil hluk a ťažký vzduch plný pivných výparov. V ľavom rohu pukotal oheň a napĺňal miestnosť teplom. Nepovšimnute sa usadil na lavicu vedľa dverí a znehybnel. Dúfal, že ten chalan nakŕmi jeho koňa senom a nie senážou.
"Určite by ste neuhádli, čo sa mi včera poobede prihodilo," rečnil starý sedliak o dva stoly ďalej, obklopený zaujatými poslucháčmi. O jeho pitnom apetíte preriekla červeň v tvári a vzdialený pohľad.
"Nenapínaj nás," naliehali ostatní.
Starec sa rozhliadol vôkol seba a nechával poslucháčov v napätí. Na jeho tvári sa zjavili všetky možné úškľabky. Napokon udrel ďalšieho starca po chrbte a zvolal: "Ušli mi kone!"
Hostinec mu odpovedal bujarým smiechom.
"Aká tragédia!" vybuchol o čosi mladší dôchodca, "Nášmu pánu Kalapovi z Kapustovej ulice sa to stáva dvakrát týždenne a neprekáža mu to," nasledovala ďalšia salva smiechu.
"Pamätáte sa, ako mladému pánovi Kalapovi, čo býva vedľa Javorovcov, ušla najrýchlejšia kobyla, favoritka na tohtoročné Jesenné preteky? Taká rýchla bola, že ju celý mesiac chytali!"
Chatrným hostincom otriasol ďalší hlukový nápor. Starec sa zahanbene stiahol, pretože mu žart nevyšiel a ako prvý si všimol prichodiaceho.
Cudzinec si ho nevšímal. Neprítomne hľadel na prežraté drevo stola. Čo ak jeho plán nevýjde, čo ak ho ten kuryplach vodil za nos? Čo ak dva týždne meral cestu sem celkom zbytočne?
Z dumania ho vyrušil guľatučký hostinský, ktorý sa pri ňom bez varovania pristavil. V ťažkých rukách žuhval handričku neurčitej farby a zazeral.
"Vítam ťa v hostinci Pod dvoma dubmi. Čo ti môžem ponúknuť?"
Tvár pod klobúkom sa zmraštila nespokojnosťou. Taký priateľský spôsob reči neznámemu zjavne nebol príjemný: "Postačí mi pohár čistej vody," prehovoril odmerane.
"Pohár - čistej - vody vravíš?" hostinskému ovisla dvojitá brada. "Čistá voda, čistá voda... Vidíš tu snáď niekoho s pohárom čistej vody?" Širokým gestom obsiahol spoločnosť šenku, ktorá k nim otočila tváre. Keď niektorí s bojovým pokrikom dvihli nad hlavy svoje poháre, obaja - hostinský i cudzinec - mohli vidieť, že niet chlapa bez nápoja s podozrivým červeným nádychom.
"Pánovi sa zachcelo čistej vody, mám pravdu? Nech si pán ide pre čistú vodu hentam, dolu - k potoku. A ešte k tomu ju bude mať aj za deravý benák, ak mu nie je ľúto koňa preháňať, mám pravdu?" Muži sa hurónsky rozrehotali. Cudzinec si uvedomil, že jeho príchod nebol až taký nepovšimnutý. Bolo to iba jedno veľké dedinské divadlo, ktoré je tak obľúbené v každej jednej vsi.
Spod klobúka s bielym perím, ktoré značilo šľachtickú hodnosť, sa neozvala žiadna odpoveď. Obchodník sa otočil a zadúšajúc sa smiechom odišiel kamsi dozadu a muži sa pomaly obracali k pohárom.
Cudzinec si pohľadom prezeral okolitú spoločnosť. Jedna polovica sa združila pri stole naproti dverám s rozloženou partiou kariet, zrejme o peniaze. Ich siluety vykresľovalo kmitavé svetlo sviečok lampášov.. Práve sa ozývalo jemné klopanie dažďových kvapiek na drevených okeniciach. Marec bol na dážď bohatý.
Odrazu mu niekto zovrel plece. Vyskočil a uchopil rukoväť meča ukrytého pod plášťom. Spoločnosť akoby švihnutím prútika utíchla.
Zanadával a posadil sa.
Stál pred ním hostinský s tácňou, divo gúľal očami a pery sa mu nepríčetne chveli. "Hneď som vedel, že si sem neprišiel len tak, na prechádzku, môj pekný. Starého Krhličku neoklameš." Rázne položil pohár vody pred jazdca: "Jeden pohár a vypadneš, rozumel si? My v našej dedine žiadneho cudzinca nechceme vidieť, odkáž to každému svojmu fajnovému kamarátovi! Štyria cudzinci za rok, štyria!..."
Štyria...
Neznámy sa vystrel. Vari ten koniarčík klamal? Vari jeho plán skutočne stroskotá? Uchlipol si z pohára a pohľadom nepokojne krájal hostinec na kusy. Akoby niekoho hľadal.
Od pripitých kartárov, ktorí sa náhle pustili do bitky, sa oddelil nápadný muž v čiernom plášti a zamieril k nemu. Jednou rukou si ľahko zložil kapucňu z hlavy, na chrbát mu vybehli kučery ohnivých vlasov a uchopil operadlo stoličky naproti cudzincovi.
"Koho to tu nevidím?" prehovoril ryšavý naoko bezstarostne.
Spod opereného klobúka zaihrali iskry poznania v očiach. "Koho a koľkých vo svojom stave tu vidíš, to vážne netuším. A koho vidieť chceš mi je jedno."
Ryšavec sa na okamih obzrel za chrbát, akoby v popíjajúcom národe chcel nájsť ochranu. Na ruke, ktorou zvieral operadlo, mu vybehli žilky, čo tak zatínal päste. Nakoniec zo seba zadýchane dostal:
"Nemyslel som, že ťa tu stretnem..." Dlaň mu mimovoľne vyletela nahor k prívesku v tvare jeho rodu, starostlivo ukrytom pod golierom plášťa.
"Ach, Verenz. Keby som sa objavoval iba tam, kde by ma očakávali, mohlo by to uškodiť mojej existencií, nemyslíš?"
Tohto ryšavca poznal už pekne dlho. Bolo to asi päť zím naspäť, keď sa hrdo prechádzal po bojisku pri Červenej planine na ďalekom západe krajiny, ktorú jeho armáda úspešne dobila. Nik okrem porazených o tejto vojne netušil, najmä nie samotný kráľ. I napriek tomu, že dve tretiny jeho vojakov ležali v prachu, veď druhá strana v ňom predsa ležala celá. Teda, až na dvoch vyplašených generálov, ktorí pobehovali hore-dolu a vydesene zízali na telá svojich mŕtvych druhov, akoby im tak chceli prinavrátiť život. Vtedy sa jeden zvrtol, zbadal ho a s výrazom šialenca sa hnal k nemu. Vlajúce červené vlasy mu lemovali tvár ako plamene. No on naňho namieril čepeľ meča a keby ryšavec nezletel pod jeho nohy, napichol by sa.
Verenz sa bolestivo uškľabil: "Dobre. Videl som ťa, to mi bohato stačí. Teší ma, že žiješ," prehodil a zvrtol sa na odchod.
"Kam? Prepustil som ťa snáď?"
Verenz sa otrávene obrátil k neznámemu. Posadil sa a protestne odul spodnú peru: "No čo je?"
"Nevybral som sa na túto cestu, o ktorej nikdy nevieš, kedy ti zlomí väzy, preto, že sa mi zachcelo. Šiel som sem pol roka, Verenz!" Podvihol hlavu no len natoľko, aby spod jeho klobúka zažiarili jeho oči. "Ber to napoly ako prosbu a napoly ako rozkaz." Kútikom oka odrazu zbadal okrúhlu, nápadne bledú tvár s čiernymi vlasmi padajúcimi do tváre, zdala sa mu povedomá. "Kto je henten?"
"Mesiac," odvetil Verenz s úškrnom, ktorý by mu on pri všetkej chladnokrvnosti najradšej zoškriabal z tváre.
"Do vašich hier na krycie mená ma neťahaj, veverička." Či skôr potkan. Odpil z pohára a s buchotom ho položil na stôl. "Moja záležitosť sa týka istej osoby, ktorú veľmi dobre poznáš."
Dosť zaujímavé nadávky utíchli: "Nie, -"
"Hádam ti len neprirástol k srdcu? Veru, u vás láska prechádza plameňom. No, v tvojom prípade spálenými dlaňami."
Verenz mimovoľne zovrel päste.
"Zbytočne, ryšavec, nadišiel jeho čas. Pomôž mi a zbavíš sa toho prekliatia, raz a navždy."
Následne sa neznámy naklonil k Verenzovi ponad drevený stôl a čosi mu šeptom vysvetľoval. Na ryšavcovej tvári sa vystriedali všetky možné výrazy, akých je človek schopný a nič sa na tom nezmenilo, ani keď sa cudzinec konečne vystrel. "No čo, veverička? Môžem rátať s tvojou pomocou? Na začiatok by sa zišlo maličké vojsko, len hŕstka ľudí - zo dvesto jazdcov na vojenských koňoch, najlepší šermiari, lukostrelci..."
Verenz prudko vstal, až sa zakolísal stolík a voda z pohára sa vyliala. Miestnosť prefúkol studený vietor s malinkými kvapôčkami dažďa, keď Verenz zmizol medzi nimi. Niekoľko chlapov sa prekvapene obzrelo.
Verenz mu nikdy svojím výzorom nepripadal ako šľachtic. Nemal ten elegantný pohyb a nevycibril si ho ani mnohými návykmi a etiketami, ani chytrým zmýšľaním. Niekedy aj pochyboval, či sa šľachtickým titulom nechváli naprázdno.
Párkrát ho minul hostinský a zakaždým gánil na vyliatu vodu. Na druhej strane miestnosti sa traja muži pustili do ďalšieho vlastnoručného riešenia sporu, ktorého princíp sa mu nepodarilo zachytiť. Zvonku začul tiché erdžanie svojho žrebca. Bledý muž sa dvihol z lavice pri krbe a opustil miestnosť. No keď odchádzal, s kýmsi sa zrazil v dverách.
Z Verenzovho plášťa stekala voda prúdom a len ťažko lapal po dychu. Knísavo zamieril k cudzincovi zanechávajúc za sebou mláky studenej dažďovej vody ako zmoknutý pes. Pridržiavajúc sa stoličky zo seba dostal len: "Dobre, beriem."
Hrbáč sa spokojne vystrel.

V Kronikách Anethylgry, Zlatej krajiny, sa písal 15. marec stopäťdesiateho tretieho roku Zlatého veku.

>> Čítať ďalej

>> 1. kapitola, I. časť
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 mind-blowing mind-blowing | Web | 19. července 2012 v 15:38 | Reagovat

Máš krásny blog. :)

2 MeeA MeeA | E-mail | 16. března 2013 v 19:57 | Reagovat

Mas úžastný blog, veľmi sa mi páči...ja som sa len chcela opýtať či sa k príbehu o snoch (píšem ho na papier neskôr to doladím na pc) hodí obrázok kde je to dievča normálne (viem blbá otázka ale neviem čo mam ďalej robiť-aj ked to este nemám- ale nápad mam ( je super ak napises na mail poviem ti o čom to je :) )aj čas ale no chcem to nejako vylepšiť prosím nápis na mail

3 vrania vrania | E-mail | Web | 28. srpna 2014 v 18:24 | Reagovat

Nó, tak som konečne začala. A plánujem pokračovať. Celkom sa mi tvoj štýl pozdáva (šmakuje, medzi nami). Občas by som vynechala pár prísloviek a tak, ale po stránke napätia a udržania čitateľovho záujmu - palec hore =)
Iba moja drobná nechápavosť - pred koncom si nedokážem predstaviť, ako sa na cudzincovej tvári vystriedali všetky možné výrazy, akých je človek schopný. Pôsobí tak vážne, chladne, taký premýšľavý seriózny typ a odrazu meí všetky možné výrazy a to vo mne vyvoláva zasa dojem bláznivého (akože veselého), trošku menej chápavého (ale nemyslím tým hlúpeho) a možno trošičinku naivného človeka. A najmä spontánneho, ktorý prejavuje svoje emócie, kdežto cudzinec tak na mňa vôbec nepôsobil... Ale to som začala až moc rýpať na prvú časť =D
Upozorňujem, čoskoro (žiaľ, asi nie dnes) sa pustím do pokračovania! =D

4 vrania vrania | E-mail | Web | 18. ledna 2015 v 19:16 | Reagovat

No, keď tak čítam svoj predchádzajúci komentár, možno som vtedy niečo zle pochopila. Veď výrazy striedal Verenz! =D Alebo si to v prepisovaní poupravila a už mi to je jasné.

Ale jedno mi tam predsa nehrá. Nie, že by som sa vyznala do dôb dávnych a do politiky a vecí okolo, ale nejak si neviem predstaviť, že by kráľ nevedel o nejakej vojne na svojom území. Z textu to navyše vyzerá, že sa tam v boji stretlo veľa ľudí, veľa ich padlo, boli tam tiež nejakí generáli - kráľ by predsa mal vedieť, akú má jeho krajina k dispozíci armádu atď... V súvislosti s týmto som tiež moc nepobadala, aký mala tá vojna vôbec význam, keď o nej ani kráľ nevedel?

Ale inak sa mi to páči. Nespomínam si presne na znenie pôvodného, ale z tohto novšieho mám akosi lepší pocit =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .