Červenec 2012

Kroniky Anethylgry - 1. kapitola - I. časť

30. července 2012 v 21:22 | © Creatio |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis


"Koberce na predaj! Pane, nepotešíte svoju ženu pekným koberčekom?"
"Tento dobre stavaný ryšiak s kvapkou krvi divých Jazerných koní je na predaj! Je rýchlejší než hviezdy na nebi a keby ste chceli, určite by vás na samý kraj sveta odviezol, stačí ho poprosiť!"
"Drahá slečna, nechcete radšej šťavnaté jablká? Z nich je väčší osoh."
Jeradovské podhradie, srdce Jeradovského kráľovstva a Zlatej krajiny, prekypovalo životom. V lete i v zime sa tu konali Jeradovské trhy, najväčšie v Zlatej krajine. Pod nespočetnými šiatrami by ste našli všetko, po čom by vaše srdce zatúžilo. Obchodníci sem merali nezriedka dlhé cesty, aby práve tu predali svoj tovar. Potraviny - ľudia predsa potrebujú jesť každý deň; náradie, sviečky, varešky, misy; zvieratá od králikov cez sliepky až po kone a kravy. Krajčíri, kováči, hrnčiari, čižmári či rezbári boli pripravení ponúknuť vám to najlepšie zo svojich dielní. No a keď vám v mešci diera ostala, hneď vo vedľajšej uličke vás čakali komedianti.

Odporné a ešte raz odporné zemiaky...

25. července 2012 v 21:42
Aj vy ste mali taký blbší deň? Ja dosť, ani čítať sa mi nechcelo čo už je čo povedať :D
Uvarené zemiaky mám rada - najmä tie v pahrebe, mňam :) - ale rada si ich aj uvarím len tak v hrnci so šupkou podobným spôsobom, ako sa varia na zemiakový šalát. Vtedy sú veľmi dobré. No po dnešku som asi o ne stratila záujem.

Po dlhej dobe sme sa dnes dostali k zemiakom, pretože ich cena v poslednej dobe je asi až neprimerane vysoká, povedala by som. Poľnohospodári si sťažujú na počasie - nemyslím, aby bol z toho až taký veľký problém. Koľko veľa zemiakov sa pestuje po poliach? A okrem toho, u nás sa práve predávajú zemiaky z dovozu zväčša, nie domáce. A potom ceny naťahujú a pozerajú, koľko sme a za koľko sme ich schopní kúpiť.

Ako vravím, dnes sme sa k zemiakom dostali. Celá šťastná som ich dala do hrnca, uvarila a začala lúpať. Aká krása na mňa tam čakala - asi polovica zemiakov bola vnútri "tmavšia" než je vhodné, jeden bol až so zelenkastým nádychom. A zvonku vôbec nevyzerali zle, práve naopak. Tie lepšie som nechala, tie horšie si museli zvoliť inú cestu. Ochutnala som prvý - a okamžite letel oblúkom do koša. Niežeby som tak plytvala jedlom, práveže naopak. Ale to sa skrátka vôbec nedalo jesť. Niektoré boli horké - niektoré až prenikavo kyslé alebo čo to, preboha, bolo zač. To som sa vážne ani nenajedla. To by som ešte prežila, ale aké nevoľnosti sa ma potom chytali - bolesť brucha, všade mi bolo horúco, niekedy sa mi zbiehali sliny a ťahalo ma na obrátenie obsahu žalúdka - čo by mi aj výnimočne prospelo, aj keĎ tento dej nemám najradšej...


O toto však nešlo - ja skrátka nemôžem pochpiť, ako sa nám vôbec niečo také odvážia vykladať na pulty. Alebo, nie zriedka vídavam zhnité rajčiny, plesnivé ovocie, jahody, špinavé kapusty... Niekedy sa ani hrozna štítim dotknúť, také je "pekné"... Nechápem, či to niekomu nevadí alebo čo? Asi je chyba v tom, že to kupujeme a oni si vlastne aj myslia, že to kúpime. A potom aj vedia, že to kúpime, samozrejme.

Nechcú nás niekedy až otráviť len pre to, aby zbohatli?

Trio nových digitálnych kresieb

24. července 2012 v 15:39 | © Creatio |  Digitálne kresby
S uverejňovaním digitálnych kresieb na svojom vlastnom blogu akosi zaostávam. Dokonca až tri kresby naspäť! :D Treba to napraviť a nechcelo sa mi s tým babrať, preto ruším tradíciu a do jedného článku dávam tri kresby. :D
Boli kreslené za obdobie cca dva týždne naspäť, pričom posledná bola nakreslená asi tri dni naspäť.
Jedna vyobrazuje kobylku so žriebätkom na lúke, druhá dve kone v rieke - napadlo mi opäť si zopakovať vodu a raňajšiu náladu, pretože stále vyzerá ako večer :D, a tretia plaváka v akejsi žltej krajine či čo :D No, poďme sa na to radšej pozrieť, lebo z môjho popisu asi toho veľa nezistiť. :)

Pod perexom väčšie náhľady :)

Kroniky Anethylgry - prológ

19. července 2012 v 15:22 | © Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - II. prepis
Prajem vám príjemné čítanie.

Créatio, 2015.


Nikto ani len netušil, prečo by sa nejaký cudzinec na tak parádnom koni zaujímal o dedinu, na ktorú zabudol i jej vlastný kráľ. No predsa sa zdalo, že to myslí vážne.
Na západnej jazdeckej ceste sa dvíhalo mračno prachu.
Grošované zviera šibko prepletalo nohami až onedlho k prvým domom doliehal dupot kopýt, pleskot jazdcovho sivého plášťa, ktorý ho chránil pred zimou a cvengot meča po jeho boku.

Kroniky Anethylgry

18. července 2012 v 23:18 | © Chodiaca kreativita

Malému tulákovi Agarovi v živote nenapadlo, že sa naňho usmeje toľké šťastie. Vždy sníval, že sa stane potulným hudobníkom alebo šermiarom. A odrazu stretne samotného nástupcu trónu Philipiera Athlysole z Jeradu. Chlapcove sny sa začínajú plniť a život sa závratným smerom mení k lepšiemu.
A zdá sa, že práve to zachráni Agarovi a Philipovi život, keď ktosi podpáli kráľovstvo. A keď hľadajú vynníka, dozvedia sa tené tajomstvá, ktoré nemali nikdy vyplávať na povrch...


-------------------------------------------------------------------------

I. prepis | II. prepis

I. prepis je prvotná podoba príbehu. Obsahuje 23 kapitol a ich počet je konečný. II. prepis je opis toho istého, akurát podrobnejšie, obsiahlejšie, s pridaním nových udalostí, je kompletnejší. Na čítanie ho odporúčam.
-------------------------------------------------------------------------
- - - - - - - - - ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE:
Stav príbehu: rozpísaný, ukončenie sa zatiaľ neplánuje (aktuálne)
Žáner: historický, dobrodružný, kvapka fantasy (nie vo veľkej dávke)
Obmedzenia: myslím, že žiadne

Jednorožcovská digitálna kresba

17. července 2012 v 15:18 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Po menších trampotách s tabletom - o tom nižšie :) - som opäť niečo nakreslila. Bolo to z čírej radosti, že opäť kreslím. Totiž...

Myslím, že to bolo asi 14. júla, keď som potrebovala vymeniť baterku v pere. Batéria sa vymenila, v pohode, no odrazu sa hrot pera zasunul väčšmi dovnútra a vytŕčal iba kúsok špičky. Okrem toho sa tlačítka pre pravé a ľavé tlačidlo myši vôbec nedalo stlačiť. O tom, že tablet mi od začiatku nereaguje na prítlak - iba cez sviatky, asi keď sa mu zachce - teda, nereaguje na voliteľný prítlak, reaguje iba na dotyk, akoby som kreslila myšou. Rôzna hrúbka čiar mi dosť chýba pri kreslení, no ale čo už...
Včera šiel tablet na reklamáciu a kúpili sme nový - ale zasa ten istý. Zatiaľ funguje, som zvedavá, kedy aj tento vypadne zo služby. Takisto nereaguje na prítlak. Včera som na krabici našla ikonku Windowsu Visty a keďže mám W7, tak to bude asi tým. Preto som ten istý tablet nechcela brať znovu.

Len tak, pre zaujímavosť, je to už tretí tablet rovnakej značky a modelu. Je cenovo dostupný a je to asi aj na ňom vidieť... Škoda... Ale som rada, že mám aspoň toto, vždy lepšie ako nič, no nie? :)

Ale konečne ku kresbe - je to kresba jednorožca, pretože mi napadlo, že dávno som nič realistickejšie nekreslila. A fantastické už vôbec nie. Kresba mi zabrala asi dve - dve a pol hodiny aj s pozadím a náčrtom. Nebolo to náročné. Akurát zdá sa mi, že zadné nohy mi veľmi dobre nevyšli - neviem. Ale inak, celkom fajn, nemyslíte? :)
Kresba už bola kreslená novým tabletom.


Pod perexom zväčšený náhľad.

Cornelia Funkeová: Atramentové srdce /a/ Atramentová krv

15. července 2012 v 11:49 | © Chodiaca kreativita |  Recenzie
Boli to asi dva mesiace naspäť, čo som našla knihu Atramentové srdce. A bol to asi polrok naspäť, čo som v televízií videla sfilmovanú verziu. Preto mi bol ten názov známy. Knihu som prečítala celú(a že je dosť hrubá :)), potom som našla ďalšiu, tú mám akurát rozčítanú v stole ale už takmer pri konci.

O čom tá kniha je?
Meggie žije so svojím otcom v starom dome, keď sa jednej upršanej noci objaví pred ich dverami neznámy muž. Varuje jej otca pred Kaprikornom, a preto hneď za svitania opúšťajú dom, aby si našli nový úkryt u tety Elinor. Keď otca unesú, Meggie s Elinor sa ho vyberú hľadať a len postupne sa dozvedajú o tajomstvách, ktoré pred nimi ukrýva.
Martinus.sk
Meggie sa dozvie, prečo jej Mo, otec, nikdy nečítal knihy nahlas. Dokáže totiž postavy pričítať z knihy do skutočného života, ale na úkor toho vždy niečo živé musí v knihe zmiznúť namiesto toho, čo z nej príde. Tak jednej noci zmizla aj Resa, Meggiína mama. Namiesto nej prišiel okrem i. aj Prašnoprst, ktorému neskôr Mo sľúbil, že ho včíta naspäť. To včítavanie trvalo celých desať rokov, pretože sa Mo začal pred ním skrývať. Jednej noci ich všetkých Prašnoprst nájde a žiada od Mortimera, aby ho včítal naspäť. Okrem toho aj varuje "Čarojazyka" pred Kaprikornom.
Práve kvôli tej správe opúšťajú dom a začína sa veľké dobrodružstvo s postavami z knihy, ktoré v tomto svete nikdy nemali byť...

Druhý diel rozpráva o tom, ako Meggie túžila žiť v Atramentovom svete, v diele spisovateľaa Fenoglia, ktorý v knihe na vlastnú žiadosť tiež zmizol. Napriek výčitkám sa spolu s Faridom včítajú do knihy, aby aj varovali Prašnoprsta pred Bastom. Zatiaľ Elinoriin dom napadne Basta so svojou skupinou a donútia Mortimera, aby ich všetkých včítal do príbehu vrátane seba a Resy. Po včítaní Mortimera vážne zrania, až je na pokraji smrti.
V knihe čaká objavovanie veľmi pekného sveta, zachraňovanie ríše Vypaseného grófa pred Hadohlavom, zápletka so zbojníkom Sojkou, ktorého vymyslel Fenoglio ako rozprávku pre deti.



Fajn, to by bolo. Prvýkrát píšem aj o knihe, nielen dojmy. A myslím, že takto to asi bude lepšie, pohodlnosť bokom :D

Kniha je veľmi pekne písaná, ako aj pre mladšie ročníky, tak aj pre dospelých(myslím :)). Atramentový svet je veľmi nápaditý príbeh, ktorý sa len tak často nevidí. Kniha sa ľahko číta, písmená akoby sa liali z papiera. Celý dej je dobre premyslený a pekne vysvetlený. Jedinou nevýhodou môže byť to, že knihy sú hrubé. No a čo! :)

Mne sa najviac zahováral druhý diel, aj keď aj prvý bol veľmi pekný. K tretiemu som sa ešte nedostala, pretože u nás v knižnici ho ešte nemajú a v kníhkupectve som ešte nebola. Túto trilógiu však vrelo doporučujem. Sú to asi najlepšie knihy od Cornelie Funkeovej :)

Tretia chvíľka hudobných postrehov

4. července 2012 v 9:27 | © Chodiaca kreativita |  Hudobné výstrelky
Neustále objavované sú tie hudobné výstrelky... Je to už tretí článok obsahujúci pár klasických skladieb, ktoré mám v poslednej dobe veľmi v obľube. Poďme sa teda na ne opäť pozrieť. Dnes to nebude výlučne iba klasika, ale spomenula som si aj na pár novších skladieb až úplne nových. To len také osvieženie :)

Začnem asi skladbou Largo al factotum z Rosinniho Il barbiere di Siviglia. Ale trochu inou verziou. Nieje síce zmenená, ale zato z toho vznikla menšia šou. Skladby, ktoré sa normálne spievajú v operách, sa dajú začuť aj na koncertoch spevákov, ktorí ich majú v repertoári. A niekedy ich spievajú aj bez toho, aby sa v tej opere vôbec objavili(typický jav napríklad u nás, v umeleckých školách). Táto verzia od Thomasa Hampsona je asi čosi také akurát neviem, či sa aj objavil v práve tejto opere, ale myslím, že áno. Pretože i napriek vystúpeniu nižšie je fakt veľmi dobrý spevák.
Odporúčam vám spozornieť na 2:31 minúte do 2:34/35. Keď si vypočujete napr. túto skladbu a hlavne od cca 2:36 minúty, spozorujete rozdiel.
Neviem, čo sa stalo v tej verzií Hampsona, mám dojem, že ho orchester predbehol. Ja som pukala smiechom :D

Fajn, toto by sme mali za sebou a vrhneme sa ďalej :)

Tak ty nebudeš poslúchať? - digitálna kesba - + ešte jedna

3. července 2012 v 17:24 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Vonku je v poslednej dobe tak horúco, že sa človeku ani von nechce ísť. Pretože ešte aj dnu je na upečenie. Občas mám dojem, že kurča stačí vyložiť na parapetnú dosku a upečie sa samo... Do zlatista... Nuž, a preto je tablet fakt dobrý "kamarát" :)

Pustila som sa do kreslenia kresby, z ktorej som v podstate mala aj ja sama strach. Bolo to ešte predtým, než som vôbec začala chodiť ku koňom. Aj pri prvej jazde. Dodnes som však ešte nespadla, aj keď takpovediac "na vlásku" som to mala zopárkrát. Raz to bolo aj trochu vážnejšie, vtedy mi jedno koleno odletelo od sedla a už som mala dojem, že zletím - kobyla podo mnou splašene zadrobčila. No našťastie som nespadla. A tým, že vravím "takpovediac", myslím aj bzdenie z klusu do kroku, keď ma to stále vyhodí dopredu, nepríjemne... :D

Napadlo mi túto obavu zakresliť do obrázka. Tam to však nepôsobí až tak dramaticky, našťastie. Inak - chudák chlapec :D A odôvodnenie nadpisu? Vyobrazená scénka mala predstavovať neskúseného chlapca, ktorý sa pri jazdení dopúšťa veľmi vážnych problémov(napríklad, čo ja viem, poháňa koňa lýtkami a zároveň ho brzdí udidlom), a kobyla pod ním sa proti tomu vzpriečila, aby sa chlapec poučil. Dobrý učiteľ, no nie? :D(žartujem...)

Možno si všimnete, že v kresbách častejšie opakujem dva kone. Túto kobylu a ešte jednu hnedku. To aj kvôli tomu, aby som si navykla kresliť rovnaké kone s rovnakými znakmi.

Pod perexom nájdete orignál + ešte jednu, takú jednoduchšiu.


Učebnice zhltnuté skôr, než privoňajú škole

2. července 2012 v 11:51 | © Chodiaca kreativita |  Útržky z rozpadnutého denníka
Ách, to je krásny pocit prebudiť sa v pondelok o 10:59 a nestrachovať sa, že som zaspala školu. To človeka poteší... :)

Na úkor toho mi však škola nedala pokoja. Niežeby som sa na ňu už nevedela dočkať(len to nie...), ale keďže sme učebnice dostali na konci roka, už som sa do nich pustila. Včera som zhltla zemepis, dnes čítam dejepis(svetový). A to všetko kvôli tej Kronike Anethylgry, čo píšem vo worde. Premýšľam, že sem dám aj zopár ukážok, uvidím :)

Len jedna vec, čo ma na učebniciach mrzí, je ich neaktuálnosť. V geografií sa neustále píše, že na svete žije 6 miliárd ľudí. Ja viem, že v roku 1989 to vážne tak bolo, ale keď sa z tej učebnice má niekto učiť a bude z toho odpovedať, dôveryhodné to nebude. Alebo, že autá v mestách špinia ovzdušie výfukovými plynmi. Asi na prvom stupni nám vraveli, že modrosť vzduchu, ktorú vidíme napr. keď sa pozeráme na hory, to sú že vraj výfukové plyny. Nedávno som sa dozvedela, že je to IBA kyslík. No neviem, čomu mám veriť, veď sa vraví, že škola "všetko vie"... Alebo nás strašili s prácou s elektrinou. Samozrejme, že je nebezpečná, ale nie vtedy, keď sa dotýkate IZOLOVANEJ ZÁSUVKY a snažíte sa zapojiť kábel. Aj dnes sa musím ešte trochu prekonávať, žeby som od tej zásuvky neubzikla... :D

V deviatke si fakt poviem - "Díky, škola!". Tá nás je fakticky schopná pripraviť do ďalšieho života - zaostalými informáciami(rátala som roky, tie učebnice sú staré 30 rokov) alebo keď nie zaostalými, tak nepresnými.

No, ale aby som toľko na tú školu ne.., tak poviem, že má aj plusy. Áno, jasneže má, otázka je, koľko. :D Ja sa fakt viac teším na strednú...(nepreskočím ročník? :D).

Čarovné ráno - digitálna kresba

1. července 2012 v 20:56 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Napadlo mi, či si nezopakovať bočné svetlo pripomínajúce východ slnka, ako som už kreslila napríklad tu, tu a tu. Na výsledný obrázok a zároveň originál sa môžte pozrieť pod perexom.

Tieto dve kobylky som kreslila každú zvlášť na iný "papier" - na iné okno. Tŕpla som, či budú spolu sveteľne ladiť, keď ich zakomponujem do jedného obrázka. Najprv som začala bočným tieňovaním(svetlo zľava - toto, čo je jemnejšie) a potom som na to všetko nahrubo dokreslila svetelné svetlo a kone na pôvodnej vrstve(s jemnejším tieňovaním) stmavila, aby vyniklo to orzanžové svetlo. Nakoniec ešte ostávalo pozadie - čo akosi nemám rada...

Origninál na vás čaká pod perexom. Dúfam, že sa vám bude páčiť :))

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .