Fotografovanie koní (24.7.2012)

26. června 2012 v 16:08 | © Chodiaca kreativita |  Keď foťáčik cvaká
Predvčerom(v nedeľu, 24.6.2012) sme šli pozrieť nejaké rastliny do veľkoobchodu. Ja som si do kufra vzala aj foťák. Cestou naspäť ma ocko vysadil neďaleko od koní a šiel k známej. Mala som ísť fotiť kone. Aký idylický nápad, že? Lenže predchádzala tomu hodinová prechádzka a spálené plecia. No stálo to za to. :)

Prvýkrát v živote som sa vybrala ku koňom fotiť ich. No, nie tak celkom, kone v klube, kam (OBČAS) chodím aj ja, som už raz fotila - môžte sa na to pozrieť "tuná". V nedeľu som ich však fotila prvýkrát na pastvine, vlastne aj prvýkrát som stála za elektrickým ohradníkom sama medzi voľnými koňmi.

Ako som spomínala vyššie, ocko ma vysadil pred odbočkou k stajni. Stojac pri aute som si skladala foťák, nakoniec som zavrela kufor a auto sa rozbehlo. Prišla som na chodník a odrazu ma zamrazilo. Rýchlo som otvorila kryt a moje zdesenie sa potvrdilo - doma som si zabudla pamäťovku. Beznádejne som sa obzrela - auto už bolo "ďáleko-preďáleko".... Nuž, čo. Neodbočila som do odbočky, šliapala som rovno hore popri hlavnej ceste na druhú stranu dediny/mesta(je to čosi medzi tým). Šliapala som rovno peši k známej, pretože som vedela, že ocko tam má prísť. Cestou sa mi prihovorili deti s kalnými úmyslami("Teta, nepožičiate mi foťák?"), chodník sa mi vysmieval keď som si nevšimla veľký výškový rozdiel medzi chodníkom a cestou - možno aj tridsať centimetrov - kam som len tak stúpila a odraz ma sekol do bedier. To bolo keď som šla popri kostole, resp. poza kostol, ktorý ma delil od hlavnej cesty a myslím, že práve vtedy ma míňalo auto s mojou taškou na foťák...
K tomu keď som s akonečne opäť napojila na hlavnú som zbadala odbočku ktorá sa mi zdala známa. Šla som teda po nej a aké bolo moje prekvapenie, keď som zbadala, že je slepá(aj keď značky nikde). Opýtala som sa miestnych, ktorí stáli pred domom na konci ulice, či sa k danému cieľu dostanem aj cestičkou popri záhradkách. Tí ma odkázali na most cez rieku. Nasledovalo ďalšie šliapanie po ceste, po ktorej som ešte nikdy nešla a dúfanie, že sten most sa podo mnou neprevalí a že idem správne. Ale prinajhoršom by som sa vrátila naspäť.

Nakoniec som došla hore k známej, ocko tam už bol. Vypila som dva poháre vody(rozhodla som sa šetriť na vlastný úkor). Tá mi aj požičala pamäťovku, tákže nasledovalo ďalšie šliapanie na samý koniec dedino-mesta. Došla som nakoniec na miesto.

Cestou som objavila tohoto vtáčika, ktorý spieval z druhej strany chodníka.
Pri tejto fotke ma objektív veľmi prekvapil - je to totiž detail listov STROMU fotených z chodníka aj to možno... päť metrov od stromu? A taký pekný detail.. :)
Toto bol detail akejsi rastlinky rastúcej pri ceste. Pripomína mi chilli papričky :)
Prešla som sa krížom - nikoho nikde. No to by mi ešte len chýbalo, žeby po takom úmornom šliapaní tu nikto nebol okrem koní? Nakoniec som stretla Lucku, ktorá ma raz mala na lekcí jazdy. Chcela som sa jej spýtať, či sú kone vzadu na pastvine(to bolo len také rečnícke, pretože videla som prázdne boxy aj prázdnu jazdiareň a kde inde by teda mohli byť?) keď sa ma odrazu sama spýtala, či idem s nimi hore. Tak jasné, že som šla, s foťákom(aj pamäťovkou, konečne).

Vyšla som napred, pretože ju zastihol akýsi telefonát či čo, a aké bolo moje prekvapenie, keď som cestou nestretla natiahnutú krížom cez cestičku lemovanú kriačím špirálu drôtu a ani natiahnutú pásku, ktoré bránili koňom ujsť, keby náhodou zborili ohraničenie pastviny, ale natiahnutý pás pletiva. Nebolo síce vysoké(nevedela som, prečo, lebo kone by ho ľahko preskočili) ale prekročiť som ho radšej nechcela, mala som predsa len foťák v rukách. S Lucku sme to obišli cez kríčie(čo mi akosi nenapadlo) a boli sme tam. Ešte som sa spýtala, či môžem ísť dnu na pastvinu ku koňom. Že hej, nuž tak som šla.

Ohradník bol elektrický(farebné pásiky pod napätím), tak som ich podkotúľala po zemi. A bola som tam.

To bola prvá fotografia ešte z chodníka, kadiaľ sa prichádza, keď osm zbadala drôtený pások.

Samozrejme, že som si bola vedomá toho, že kone sa môžu hocikedy rozcválať a môžu ísť hocikedy aj rovno na mňa. Alebo môžu byť blízko mňa a vykopnúť zadnými, čo si napokon aj kone medzi sebou robia v rámci hry(nám by nebolo príjemné, kebyže dostaneme taký fajný kopanec od dokonca podkutého kopyta...). Ak mám povedať pravdu, trochu som sa aj bála a nielen o seba, ale aj o foťák.

Ľahla som si na zem, lakťami podoprela foťák a začala som cvakať. A že to bolo naozaj úžasné! Predstavte si to ticho, v ktorom sa iba ozýva spev vtákov, zvuky hmyzu(ako aj neškodné cvrčky, tak aj muchy a ovády), erdžanie a fŕkanie koní, švihanie chvostov, chrumot trávy. Občas poveje slabý vetrík. Stádo pred vami sa pokojne pasie a vy sa odrazu cítite s nimi ako na jednej vlne. Jasne bolo vidieť, ako sú kone rozčlenené na skupinky a kto s kým v stáde drží. Keď sa vedúca kobyla pohla, celé stádo ju nasledovalo.

Od malička som chodila k jedne kobylke, teraz má myslím že aj dva roky - ku Cara Mií. Tá kupne prišla asi po pätnástich minútach. Ale ako prišla! Ležala som na zemi obďaleč stáda, keď odrazu som počula dvojpravidelný dupot kopýt. To ku mne klusala Cara Mia. A doslova ku mne, valila sa na mňa. Aj keď som vedela, že by ma obišla, z ľahu som vyskočila a keď už bola takmer pri mne, stála som na nohách. Kôň vás totiž skôr zaregistruje, keď stojíte a to ho aj okrem toho skôr prímäje k tomu, aby spomalil.
Stihla som však cvaknúť klusácku fotku. Tá bola pôvodne na šírku, akurát som ju však chcela orezať a dať na ňu podpis, keď som omylom prepísala originál. Pričom som ju ani orezať nemusela, pretože to bola super fotka aj na šírku. Rozmery na výšku sú zachované z pôvodného(kôň nemá ani useknuté uši či hrivu, ani useknuté nohy a predsa nieje v diaľke, čo ma veľmi prekvapilo - prvýkrát kôň kluše a mne sa ho podarí tak pekne cvaknúť... :) Akurát mi lezie na nervy ten prepísaný originál. Tak aspoň toto:

Ale to trošku predbieham, pretože táto fotka úplne prvá nebola. :)

Keď táto vedúca kobyla zavelila presun resp. odchod, pratala som sa aj ja :)

Toto bol prvý kôň, ktorý dvíhol hlavu od pasenia - kobyla českého teplokrvníka.
Druhá fotografia z tohoto okamihu(resp. tretia, tá je však menej vydarená). Akurát má veľmi veľa jasu v sebe. Nechcela som ho príliš uberať, lebo mi balancuje a okrem toho by niektoré fotky mohli byť z druhej zatienej strany veľmi tmavé.
Pred touto kobylkou som sa ani vôbec nemusela uhýbať, ona si ma nevšímala :)

Fotografia jednej skupinky. Na hnedke v strede v poslednej dobe jazdím aj ja.

Na tejto fotke je mladý žrebček z minulého roka.

Bola by to veľmi pekná fotka, kebyže foťák posuniem viac dole. Okamih, kedy kobyla pootočila hlavu, bol však veľmi krátky a nestihla som to odfotiť ešte raz.


Táto fotka sa mi veľmi páči :)
Asi ju uštipol hmyz...
Veľmi vydarený portrét.
A opäť muchy. Ani repelent nepomáha.

Ďalší snímok zhluku. A vidíte? Opäť tie isté kobyly :)

Opäť Cara Mia. To bol ďalší z jej nájazdov, akurát už krokom :) Keď prišla ku mne, odrazu sa spolu s ňou vybrala polovica stáda, všetky kone šli smerom ku mne. Aj som sa ptoešila, akoby ma prišli pozrieť, či mi dobre pózujú :D
Kobyla potriasala hlavou aby odplašila muchy.

Podľa mňa veľmi pekná fotka žrebčeka.

Tu je ten istý koník, akurat už podišiel pár krôčkov ďalej :)

Ďalší spásač trávy :)


Tí dvaja sa stále držia pospolu :)

Opäť tí dvaja. Skúsme nájsť kobylkine zadné nohy. Nenájdete ich :) totiž práve vtedy veľmi "krásne" kopla žrebčeka do brucha, len to tak zadudnelo, preto ten potriasa hlavou. Nič vážne to však, myslím, nebolo :)

Tu už radšej od nej žrebček ušiel. :)


Fotiek je celkom vyše 350+, zo 4GB som vyfotila okolo 3,2GB. Fotenie to bolo veľmi príjemné a dopadlo dobre ako aj pre foťák, tak aj pre mňa. Raz som sa veľmi zľakla, pretože tí dvaja tak zadrobčili aj neďaleko mňa, akurát sa rozklusali iným smerom. Ale keď počujete blízko seba dupot kopýt, nieje vám všetko jedno :)
Prišla som na to, že ak sa fotograf drží mimo stáda, ktoré sa môže hocikedy rozklusať či rozcválať(čo je však zriedkavosť, pri mne neklusali hromadne ani raz), nielen skôr ujde, ale je malá pravdepodobnosť, že naňho kone nabehnú. S výnimkou jednej kobylky, ktorá ma skôr prišla akoby "obzrieť" :D A keď už kôň na vás mieri, treba vstať. Vtedy vás skôr spozoruje a nieje také riziko, že vás kopne kopytom. A ak už sa na vás rúti, radšej sa odkotúľajte do druhej strany, neš na vás mieri ale aj tam opatrne, nesmú ísť dvaja spolu a vy nesmiete byť v ich strede. A keď už na vás mieria, je aj tak veľká pravdepodobnosť, že vás obídu - vy tiež miniete stĺp, keď idete na bicykli a ak doňho udriete, tak čisto iba náhodou.
Stádo pri fotení musíte mať vždy pod dohľadom a nielen kvôli tomu, či niekto z koní pekne nepózuje. No na blížiacu hrozbu vás upozorní aj dupot kopýt, ktorý veľmi hlasno počuť, takže si takmer s čistým svedomím môžte prezerať už hotové fotky :)

Ak mám pvoedať pravdu, teším sa aj nabudúce :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Týna Týna | Web | 26. června 2012 v 16:12 | Reagovat

Páni, nádherné fotky! :-)

2 Nameless Nameless | Web | 26. června 2012 v 16:21 | Reagovat

Všechny fotky jsou krásné, s těmi by jsi se klidně mohla přohlásit do soutěže, co mám na blogu. :-)

3 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 26. června 2012 v 16:23 | Reagovat

Ten první čelem běžící je naprosto super.

4 Briace Briace | Web | 26. června 2012 v 17:02 | Reagovat

Já koně miluju a fotky je dokonale vystihují. Opravdu krásné :-D

5 Skříteček2 Skříteček2 | Web | 26. června 2012 v 17:40 | Reagovat

[2]: Nenápadná reklama. :-D

6 Lady Snílek Lady Snílek | Web | 26. června 2012 v 17:58 | Reagovat

nádherné fotky :-)

7 *Le Mája *Le Mája | E-mail | Web | 26. června 2012 v 22:15 | Reagovat

máš krásný blog! :)

8 Anett Anett | E-mail | Web | 27. června 2012 v 19:43 | Reagovat

krásné fotky

9 Chodiaca kreativita Chodiaca kreativita | Web | 15. července 2012 v 11:24 | Reagovat

Ďakujem vám :) :)

10 Faint Faint | Web | 20. srpna 2012 v 9:52 | Reagovat

veľmi pekné fotky :) nejde mi však dohlavy prečo ma jedna kobylka na nohách chrániče...mohli by jej opuchnuť nohy...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .