Kroniky Anethylgry - 22. kapitola - Zima

10. února 2012 v 22:36 | © Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - I. prepis
Opäť sa vraciam s ďalšou kapitolou príbehu, ktorý slimačím tempom prepisujem aj na počítači a obsiahlejšie. No, i táto podoba musí predsa napredovať, no nie? :)


Prešla jeseň a už napadol prvý sneh, ktorý pokryl všetko navôkol. Agar s Philipom sa ešte sále prechádzali po chodbách Celyngaru, pretože sa im obom akosi nechcelo kráľovstvo opustiť. Konečné rozhodnutie však ticho padlo - odídu vtedy, keď sa oteplí.
Kráľovstvo im poskytovalo veľmi príjemné trávenie tuhých nocí. Chlapec sa nie raz čudoval nad tým, ako je možné, že v takmer všetkých miestnostiach je tak teplo a vzduch je suchý. Najradšej sa zdržiaval pri dvorných hudobníkoch, ktorí ho zakaždým radi privítali. Bol to hotový orchester obsahujúci veľké množstvo hudobných nástrojov aj s dirigentom. Len žiadnej gitary tam nebolo, iba husle.
Medzičasom sa žiadne útoky na okolité kráľovstvá neobjavili. Théoden ešte pred zimou na Philipovu žiadosť vyslal zvedov, aby zašli k troskám Jeradovského kráľovstva, či sa tam nič nedeje. O necelé dva týždne dostal uspokojivú odpoveď. Nepokoje vládli iba v ďalekých severných kútoch Anethylgry. Agar si pri zmienke o Jeradovskom kráľovstve spomenul na Tomáša a zahrúžil sa do pochmúrnych spomienok, ktoré trvali niekoľko dní.
Z nich ho však vytrhli prípravy na akúsi udalosť. Keď sa na ne opýtal Philipa, dostal odpoveď, že sa blížia Vianoce.
"Ty si ich ešte nezažil?" prekvapene zaklipäl očami bývalý kráľovič keď naňho chlapec nechápavo hľadel.
"No, zažil," prehovoril po krátkej chvíli, "ale iba spoza okien. A ešte predtým áno, no nepamätám sa," chlapec zatajil spomienku na otca, ktorý mu práve v ten deň daroval Daminola. Vtedy to bolo ešte maličké huňaté žriebätko.
Následne celý oslavný deň preplakal v stajni zahrabaný v kope sena pri svojom hnedákovi. Vyšiel von až podvečer, keď preňho prišiel hudobník, ktorý hral na lutnu. Začal mu vykladať o všetkej kráse, ktorá ho vonku čaká, až chlapca vyvábil von. Len čo spravil krok do studeného a hlbokého snehu, takmer ho silný vietor strhol z nôh.
"No nieje to nádhera?"

Hneď ráno si Agar pri lôžku našiel menšiu kôpku papierov zviazaných tmavožltou stužkou s notami, dva banány a novú uzdu pre Daminola. Hneď s ňou bežal dolu do stajní a otŕčal ju koňo-poníkovi pred nosom.
Ďalšie sviatky chlapec prežil v miernej nostalgií a i napriek darčekom si toto obdobie neobľúbil. Nezavítal však do podhradia, kvôli veľkým zimným fujaviciam a nevedel, že okrem veľkých hostín ľud tento sviatok slávi i inak.

Sneh sa pomaličky začal topyť až na sklonku februára. Keď už slnko začínalo hriať a stromy sa začínali prebúdzať z tvrdého spánku, keď začali tiecť rieky a naberať na svojej mohutnosti vďaka horským ľadovcom, vtedy ho krása Celyngaru, to večne vysvietené kráľovstvo, musela opustiť.
Hneď ráno, ešte za svitania ho Philip zobudil s tým, že sa začínajú chystať na odchod. Vyzeral trochu nepokojne a Agar sa z neho len márne snažil dôvod jeho rozpoloženia vymámiť. To ho trochu urazilo no po chvíli na to hneď zabudol.
O Daminolovo sedlo pripli kapsy s jedlom. Keď sa Agar dozvedel, že na svojom koňo-poníkovi sa nebude môct viezť, prišlo mu to zaťažko. Chápal však, že pre zviera by to mohla byť už priveľká ťarcha a pre jeho nohy by určite padlo lepšie, keby sa šetril.
O dva dni už vyrazili na cestu. Chlapec však nevedel na ako dlho, kam a ani prečo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .