Dva koncerty mám už za sebou... čo ešte?

20. prosince 2011 v 21:23 | © Chodiaca kreativita
Akosi sa mi nechce dokopať k tomu, aby som sem konečne niečo pripísala, i keď na to myslím každý deň. Čím to je, čím to je...? - ako sa píše v jednej skladbe. Keď som bola malá, mala som ju rada...

Nuž, a teraz som veľká. Teraz letím na čomsi inom. Je to toto:


Sú to skladby od Schuberta. Prvá je "Spev na vode", Auf den Wassern zu singen. Tú aj spievam, a je krásna... Druhá skladba sa volá "Pstruh, teda Die Forelle. Rada by som i tú spievala, mala k nej slová. Moja učiteľka spevu tú skladbu i má, preto si robím nádeje :)


Prvú skladbu, Spev na vode, som mala tú česť odspievať na rodičovskom združení s klavírnym doprovodom. Celkovo nás, vystupujúcich, bolo trinásť. Od malých detí až po osemnásťročných(tí starší... nás tam bolo pomenej).

Pred koncertom boli, samozrejme, tréningy. Vtedy som v umeleckej bola doslova každý deň. Niekoľko dní pred koncertom, v pondelok, som si bola prespievať s klaviristkou. To bola teda riadna tréma, asi desať minút trvalo, kým som to konečne bola schopná zaspievať ako tak čisto, netriafala som sa do tónu.
Utorok. Vtedy mám normálne teóriu, tak som si do ZUŠky nabehla o čosi skôr.
Streda. V ten deň som tam vážne bola celý.

* * *

A štvrtok. Koncert-rodičovské. No ešte pred ním sme so školou boli v divadle v Košiciach na predstavení Chrobák v hlave. Komédia. Tá komédia však pokračovala aj po odchode z divadla, pretože na mojich bielych nohaviciach sa rodičom podarilo nájsť slabý fľak. Šup do prania. Na koncert som šla v mokrých, ale dokiaľ som sa rozospievavala, vyschli :)

Počas toho, ako ostatní vystupovali, som stála pri stene. Keď som vošla do tej miestnosti druhýkrát - bola som sa totižto rozospievať ešte s dvoma dievčatami - roztriasli sa mi kolená. Tá dusnota, ktorá tam vládla a tie chyby ostatných, to ma nakazilo. Pomyslela som si - veď čo, stratiť - nič nestratíš. A publikum ti je určite naklonené. A aj keby to pravda nebola, vážne to pomáha.

Odspievala som si svoju skladbu. A vtedy ma tá tréma prešla. Odspievala som ju, na moje počudovanie, čisto. Akurát trochu sa mi zdalo, že pri nadychovaní som si o pár stotín sekundy urobila väčšiu pauzu, ale pri tom tóne(ak ste si vypočuli skladbu), ktorý sa tak dlho ťahá, tam som prešla z piána (piano=ticho) do forte, alebo až fortisima (forte=hlasno, fortisimo=hlasnejšie), použila vybráto (to je, keď nepočujete iba ááá, ale á-á-á, taký tras hlasu), a podarilo sa mi to až tak prenikavo, že som sa skoro od prekvapenia zasekla... x)

Ako to dopadlo? Keď som prechádzala popri učiteľke, povedala, "Výborne!". Rada by som podotkla dve veci - predo mnou to nikomu nevravela a ak by bol čas na chválenie, príliš by sa k tomu nemala. Ona žiakov nechváli priamo, skôr ich pochváli rodičom, iným, ale žiakom samotným to zriedka povie.

Rodičom sa to páčilo. Mala som tiež pozitívne ohlasy. Ale hlavné - páčilo sa to i mne.

* * *

Po rodičovskom som opäť na druhý deň prišla na hodinu. Vtedy som ju už skutočne mala. Eštelen som vošla do triedy, už som sa dozvedela, že idem na ďalší koncert. Držala som vetrovku v rukách, tá mi však spadla. Mala som spievať Kedi jasná hvizda s ľudovou hudbou. Tá obsahovala cymbal(či cimbal?..), bas-gitaru, husle a akordeón. V pondelok som mala ísť na skúšku.

A aj som šla. Bola to zábava. Doprovod mal problém s presným nástupom - dozvedela som sa, že ho väčšinou udávajú husle a to pomocou slabého poddrepu - a husle mali tendenciu zrýchľovať. Ja zasa mám skúsensti, že tempo spomaľujem. Takže, šliapalo to! :D

Vyzeralo to asi tak, že zemplínska koleda sa spievala operne s ľudovou hudbou. Najprv šla predohra z refrénu, potom som nastúpila ja a vtedy doprovod mierne utíchol. V kolede sa posledné dva riadky opakujú, ja som to však nerobila, opakovali iba inštrumentály (hudobné nástroje) a hlasnejšie.

Na tomto koncerte som už mala väčšie stresy, tie však spolovice(iba) opadli a údajne to na mne nebolo vidieť. Na tréme mi pridával huslista, ktorý si takmer neustále prehrával skladbu, pričom ak nechodil po celej škole, tak tam ani nebol... :D Ostatných som radšej(?) takmer ani nevidela...

Po koncerte som sa dozvedela, že rodičovské som odspievala lepšie - od rodičov. Moja učiteľka, ešte jedna a ostatní boli spokojní. Urobila som však jednu malú chybičku - v poslednom riadku, presne v poslednom, som odrazu zabudla slová, tak som trochu zaimprovizovala -vážne iba trochu, namiesto "hodzinočka" som zaspievala "hodzinka"(od slova hodina, nie hodinky) čím som ubrala jednu dobu. Poplietla som takmer všetkých. Čo už...
Nebola som totiž sama. Okrem mňa sa pomýlil aj huslista, ktorý na refréne zahral namiesto tónu "e" "es", čo je o pol doby nižší tón - "es" je béčko. To je teória... :D
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Daysy Daysy | E-mail | Web | 20. prosince 2011 v 21:48 | Reagovat

Moc pěkný blog. :) A chválím design. ;)

2 Bylinka Bylinka | Web | 21. prosince 2011 v 0:03 | Reagovat

Gratuluju k úspěšnému odzpívání :-) Chtěla bych vidět nějaké video, jak zpíváš! Ale i bez něj jsem si vše dokázala hezky živě představit, sama jsem hrála na spoustu nástrojů a taky jsem se účastnila spousty koncertů, takže trému i pocit po úspěšně odehraném koncertě znám :-) A 15 let zpívání ve sboru by mohlo povídat samo za sebe, i když s tím rozdílem, že tam se člověk alespoň schová v davu :-)
Přeju hromadu dalšího úspěšného zpívání! :-)

3 Chodiaca kreativita Chodiaca kreativita | Web | 21. prosince 2011 v 17:11 | Reagovat

[2]: Ďakujem! :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .