Prosinec 2011

Rozlúčka s rokom - uschnutý citrónovník

31. prosince 2011 v 16:22 | © Chodiaca kreativita |  Útržky z rozpadnutého denníka
O tom, že som bola hrdým majiteľom citrónovníka, som sa už zmieňovala v tomto článku. Citrón mi nádherne prospieval. Komplet zelené lístky, nepustil mi žiaden list. Ani sa mu tie listy netočili, ani nežltli. Pravidelne, raz za dva týždne, som ho i prihnojovala, zalievala som ho vždy iba odstatou vodou . bez vysokého obsahu vápnika a chlóru. Mal najlepšie miesto medzi ockovými rastlinami. Dokonca sa zdalo, že mi chce pustiť nový konárik. Bol už zaštiepený a žiadna z halúzok nevyrastala do stredu koruny. Dbala som, aby si nedajbože zaštiepený "pníček" či ako to nazvať nezmyslel, že pustí konár.


Kroniky Anethylgry - 21. kapitola - Noty

30. prosince 2011 v 0:32 | © Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - I. prepis
Dokopy som to písala dva dni. Uvedomila som si však, že samotné záujmy autora sa prelínajú aj v jeho tvorbe. Zasa som sa akosi nevyhla klasickej hudbe... :D



A ďalšia digi-kresba - kresba hnedáka

28. prosince 2011 v 18:42 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Opäť som sa vyhrala so svojím tabletom a vznikla z toho kresba. Je to celkovo asi moja štvrtá kresba, na ktorej môžte vidieť zimu. S tým pozadím opäť niesom najspokojnejšia, i keď najhoršie to síce nieje, ale mne tie pozadia nie a nie ísť. Asi si to aspoň vynahrádzam hlavným objektom x)

Obrysy(čiary) som tvorila s predlohou, tieňovanie iba napoly. Použila som však novú vec - na jednej vrstve som si nechala iba čisto základnú farbu; do druhej som kreslila bielou a čiernou, tieňovala; do tretej vrstvy som šla svetlou a tmavou hnedou, tá vytvárala odtiene srsti - tmavšie a svetlejšie. Na posledné dve menované som použila režim "prekrytie".

Keby to bol kôň príslušníkom plemena quarter horse, sfarbenie by asi najskôr bolo "liver chestnut". :)

Čo k tomu ešte povedať? - asi to, že naľavo môžte vidieť vychodenú cestičku smerujúcu hore na kopec. Na koňa svieti zapadajúce slnko(viz. tieň). :)

Pod perexom originál.


Steeplechase v zime - digitálna kresba

27. prosince 2011 v 20:11 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Keďže tu máme tú zimu, hodilo by sa k nej čosi nakresliť. Toto dielo vzniklo asi za tri hodiny. Kreslila som ho s predlohou pre obrysy, farba - grošák - a tieňovanie je už čisto z hlavy. S ním som spokojná, ale to pozadie... Nikdy mi nejde. Naučím sa ho vôbec? Nemám naň trpezlivosť :)

Pod perexom originál. :)




Prosím, prosím, prosím... - digitálna kresba

25. prosince 2011 v 23:54 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Prvýkrát som kreslila psa rozprávkovým štýlom a tabletom. Psi mi príliš nešli, ale rada by som to napravila. Vedľa môžte vidieť kresbu čivavy. To plemeno tak nemám rada... Uštekané, malé - len prišľapnúť, veľké okále to má a laby tenké ako špilky, stále sa k tomu treba skláňať... Nenávidím ich. Ale skvele sa kreslia. Ja radšej tie veľké psy - austrálske ovčiaky, zlaté retrívery, labradori, nemecké ovčiaky, a tak. :)


Pod perexom originál:


Trpaslík a Vianoce

21. prosince 2011 v 22:44 | © Chodiaca kreativita
Rozprávky? A prečo nie? Tie tak krásne dokážu rozosmiať. A napokon, z technického hľadiska - píšu sa ľahšie a aj publikum majú vďačnejšie :)


"Chytaj!"
"Áu!..."
Nadýchané oblaky kropili okolitý kraj malými vločkami. Pod nimi sa naháňali deti kľučkujúc pomedzi snehové zmrznuté kvapky s červenými noštekmi.
"Počkaj, ja ti to vrátim!"
"Netrafíš ma, netrafíš, netrafíš!"
V diaľke sa ozýval spev vianočných kolied a vravy ľudí, ktorí sa stretávali na preplnených uliciach.
"Netrafím, ja ťa asi vážne netrafím," fňukalo malé dievčatko držiac guľku bielučkého snehu.
"Ale, Alenka, poď sa hrať," prehováral ju malý chlapček.

Dva koncerty mám už za sebou... čo ešte?

20. prosince 2011 v 21:23 | © Chodiaca kreativita
Akosi sa mi nechce dokopať k tomu, aby som sem konečne niečo pripísala, i keď na to myslím každý deň. Čím to je, čím to je...? - ako sa píše v jednej skladbe. Keď som bola malá, mala som ju rada...

Nuž, a teraz som veľká. Teraz letím na čomsi inom. Je to toto:


Sú to skladby od Schuberta. Prvá je "Spev na vode", Auf den Wassern zu singen. Tú aj spievam, a je krásna... Druhá skladba sa volá "Pstruh, teda Die Forelle. Rada by som i tú spievala, mala k nej slová. Moja učiteľka spevu tú skladbu i má, preto si robím nádeje :)

Kroniky Anethylgry - 20. kapitola - Raňajky

11. prosince 2011 v 20:47 | © Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - I. prepis
A je to tu, už mám za sebou dvadsiatu kapitolu, dvakrát desať. Pekné guľaté číslo to je... A príbeh ešte zďaleka nieje pri konci. Rozmýšľam, koľko tých kapitol ešte bude... Vážne sa obávam, že viac než dvakrát toľko... A jéje - pomóc, upíšem sa k smrti... :D

Mimochodom, túto kapitolu už asi píšem vyše týždňa... Vážne skvelé, akosi som sa zasekla :)

Händelova hudobná suita pre barokovú trumpetu



Olympíjske zlato v žiare lampášových reflektorov - digitálna kresba

10. prosince 2011 v 17:44 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Prinášam vám ďalšiu čerstvú digitálnu kresbu, ktorú za dnešok vypotil môj tablet. Môžte na nej zbadať drezúru - plavák s jazdcom. :)

Veľmi sa mi páči to tieňovanie. Ani som sa na ňom nemusela snažiť a vyzerá to fajn. Tajomstvo je v tom, aké farby som na to použila, pretože tie toho tam robia veľa :)

Na kresbe môžte vidieť(snáď vydarený) španielsky krok.

Prečo olympíjske zlato? Už ten samotný kôň mi tento drahý kov pripomína. A tá žiara lampášových reflektorov... Môžte ich vidieť tam vzadu. Pôvodne to malo byť len také skrášlenie, ale potom som si čosi uvedomila... Ak sa jazdí drezúra, parkúr či iné pri umelom osvetlení, žiadne také malé lapmášiky tam niesu, nájdete tam iba silné diódy :)

Tak, poďme sa pozrieť na tú kresbu. Pod perexom nájdete originál :)


Mikuláš!

6. prosince 2011 v 22:32 | © Chodiaca kreativita |  Útržky z rozpadnutého denníka
Hej, fajn. Ja viem, že k Mikulášovi sa oplatí vravieť skôr, ráno, ale ja som sa sem dostala až teraz. K Mikulášovi okrem iného som dostala aj parádny darček - na teórií nás učiteľka rozpustila, pretože sme boli iba traja z... desiatich? Hm, asi :D No každopádne, ja som viac narozdávala cukríkov než dostala :)

Stalo sa to asi kvôli tomu, že sme spoločne, ako trieda "vyvolených", celý mesiac dopredu pripravovali a cvičili verše na MIkuláša. Tie sme potom jednotlivo po triedach odrecitovali s nejakou tou inprovizáciou navyše, takisto sme recitovali aj pred učiteľmi v zborovni a neobišli sme ani naše kuchárky :)


Hodina zboru

5. prosince 2011 v 10:09 | © Chodiaca kreativita |  Útržky z rozpadnutého denníka
Na jednej hodine sólového(operného) spevu mi moja učiteľka navrhla, prečo nechodím do zboru. Zamyslela som sa - fíha, fakt neviem. A pritom som sama vedela, že mi to chýba. Chcela som si niekde zaspievať dvojhlas, ale o tom, že existuje čosi ako "zbor", som vážne nevedela... Teda, zabudla :)

Tak, po dvoch týždňoch strávených prehováraním samej seba som sa na druhý(tretí?) piatok vybrala hneď po hodine do zboru. Jednu stredoškoláčku, Líviu, som tam už poznala, takže to bolo o čosi ľahšie.

Prešla som popri koncertnej sále a zastala pred dverami, za ktorými sa mal konať zbor. Tie sa odrazu rozleteli a všade naokolo lietali žiaci - do triedy, z triedy... Nohy sa mi roztriasli a nemohla som sa odhodlať vojsť tam. Tak som sa zahrabala za skupinu žiakov, ktorí práve vchádzali, vošla som do triedy a obzerala som sa.
Bola to štvorcová miestnosť pričom na náprotivej stene od dverí pred oknami boli rozložené stoličky v troch(?) radoch. Tie siahali až po pravú stranu a naľavo boli rozložené hudobné nástroje tipu bície, gitara, varhany...
Ešteže som Líviu poznala, nemusela som tam len tak stáť. Hneď som dostala strohé inštrukcie, čo a ako :D Usadila som sa na to asi najlepšie miesto - hneď druhá od bícií. To bol hluk, niekedy som rozmýšľala, či to moje uši vydržia.

S kapelou som raz spievala aj duet, spomínam to aj v tomto článku. No tie pocity boli rovnaké. Akurát v tejto skupine nehrali žiaci, ale učitelia - čo som zistila z toho, ako ich ostatní oslovovali.

Čo ma veľmi potešilo bolo asi to, že v zbore sa spievali dvojhlasy, ak nie trojhlasy. Akurát som tam nemala poriadne čo robiť, pretože cvičili skladby na koncert. Trochu som si, samozrejme, "pobrunela".


Bola to riadna zábava. Prečo? Tak napríklad, bola menšia medziskladbová prestávka, a odrazu gitarista začal hrať úvodné tóny k úplne inej (rokovej, modernej) skladbe, jej meno však neviem, aj keď ju poznám. Dosť od veci :D
Alebo, opäť gitarista. Spievala sa skladba, myslím, Aleluja, a tesne pred refrénom si úplne že vynechal jeden takt. Namiesto toho povedal "Sorry". Bóže... :D
Ešte taký zálet bol, keď niekto(asi varhanista či ako sa to vraví) zahral úvodnú zvučku k jednej "vychodňarskej" ľudovke. Podarilo sa mi ju nájsť na youtube, konkrétne tu. A po zborovej miestnosti sa len tak z ničoho nič rozľahli tie prvé tóny. Tiež dosť od veci :D

Inak, poriadna rana bola, keď odrazu z ničoho nič sa blízko vedľa mňa roztrieskali bície. Nie raz mi šlo srdce vyskočiť z hrdla. Keď kapelníci-učitelia nastavovali repráky, ešte som ich aj začula, "Daj to nahlas, nech majú deti zážitok!" no tak fajn, myslela som, že odtiaľ zdrhnem :D


Ale inak, niektoré piesne boli aj také, že jeden sólista spieval a ostatní sme mu do toho robili vokál, zbor. A tie sólistky boli vážne veľmi dobré :)


Tak, takto sa asi mala Chodiaca kreativita na speváckom zbore. Teší sa aj nabudúce :D

"Prepáčte, toto nemám rád..." - digitálna kresba

4. prosince 2011 v 22:05 | © Chodiaca kreativita |  Digitálne kresby
Dnes som sa opäť nudila a z toho nudného dňa vyšli celkovo dve hodinové kresby. Táto vedľa mi zabrala dva a pol hodiny - nebola náročná. Vážne, vôbec. Väčšia fuška je nakresliť celého koňa. Ak chcete kresliť koňa s postrojom, to vám dá na čas. Ak chcete nakresliť koňa so špičkovým exteriérom, to je ešte horšie. A ak si chcete dať záležať na pozadí, to je asi nočná mora. Videla som tvorbu niekoľkých autorov, ktorí jeden obrázok tvorili pol dňa, dvanásť hodín. Fakt hrozné... Nuž, asi preto nemám krajinky rada... :D Nie, nie. Ja ich vážne neviem.

Preto to pozadie. Pôvodne malo byť hnedé.

Ale, ako už mám vo zvyku, k tejto kresbe - k digital-arte pridám aj teoretický opis.

Vedľa na obrázku je vyobrazený hannoverský kôň, pôvodom z Nemecka. Je to veľmi rozšírené plemeno, hlavne pre svoje uplatnenie v drezúre, nie raz a nie výnimočne aj na úrovni Grand Prix(veľmi vysoká úroveň).
Na obrázku môžte vidieť uzdičku - jednoduchú uzdu. Uzda má viac "remeňov", laicky povedané. Takisto je na nej pákové udidlo - ktoré však kresliť neviem, iba sa domnievam, že je nakreslené správne. V prípade, že to tak nieje, to, prosím, považujte za nový druh udidla :D Okrem pákového máme ešte stihlové, to môžte vidieť iba ako krúžok blízko papule koňa. Ten používajú začiatočníci či parkúroví jazdci, ktorým stačí iba "odbočiť, zastaviť". Pákové udidlo sa používa predovšetkým na upravvovanie polohy hlavy - či je nos na kolmici(na kolmici voči zemi, čiže smeruje kolmo k zemi) a pod. Teda - stihlové udidlo určuje smer a rytmus, laicky povedané(je to však zložitejšie) a pákové udidlo ohýba, určuje polohu hlavy a nosa. Preto sa používa v drezúre a neuvidíme ho napríklad na skokových pretekoch. Nepoužívajú ho začiatočníci, lebo je veľmi jemné.
Tie sliny, ktoré vyletúvajú hannoverovi z... tlamy, sú takmer v poriadku a skutočný jav. Pri cvale sa vytvára jemná pena, ak sa však pri cvale a po ňom zbieha do chuchvalcov, máme problém s nesprávnym psychickým rozpoložením koňa. To môže prerásť až do takého extrému, že klň si doslova zasliní hrudník.
A ešte by som chcela spomenúť nánosník. Je to ten pruh, ktorý vedie od udidla(viz. hore) a "leží" na nosnej kosti. Normálne má jemne spájať obe čeľuste koňa, pretože ak by kôň niesol hlavu na kolmici, pysk by sa mu otváral vzhľadom na zemskú príťažlivosť. Druhé využitie nánosníka bolo predchádzaniu úrazu čeľuste pri páde - má to pôvod z vojska. Ak by kôň spadol, mohli by sa mu čeľuste roztvoriť a tak by si mohol spodnú doslova zlomiť, údajne. Okrem rôznych druhov nánosníkov, ktoré majú svoje dôvody, existuje aj švédsky nánosník. Ten je často širší než ostatné a väčšmi prilieha. A prilieha doslova. Dá sa veľmi silno zatiahnuť a vtedy konskú papuľu doslova zviera. Totiž, ak sa s koňom jazdí nešetrne, prejavuje to okrem i. aj otváraním papule. Tomu chcú švédske nánosníky zabrániť, ale na to, ako sa kôň s nimi cíti, o to sa výrobcovia a propagonisti nezamýšľajú... Snažila som sa tento nánosník vyobraziť.

A ešte - snažila som sa, aby tá pena nebola jemná, ale aby bola chuchvalcovitá - kvôli nánosníku. Taká nepríjemná pena vzniká AJ z nánosníka, keďže koňovi to sťažuje dýchanie a prejavuje sa to takým spôsobom... Nuž, a tento kôň nemá rád takýto nánosník... :)


Pod perexom originál.


---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .