Magická motivácia... nieje tých "náhod" dosť?

8. listopadu 2011 v 19:49 | © Chodiaca kreativita |  Útržky z rozpadnutého denníka
Asi by bolo dobré, keby som začala všeobecným faktom - venujem sa opernému spevu. Rada by som v tom pokračovala aj na strednej škole(baví ma študovať dejiny hudby, okrem i.). A včera som svoju školu zvonku videla. Aké to bolo magické, doslova... :)

Rada by som si tu aj zapísala dátum - 7. 11. 2011. :)


Môj mini-ošiaľ trvá už asi dva roky(ak nie viac). Od tej doby, keď som sa rozhodla nad jednou strednou školou, kde si budem podávať prihlášku, sa tá škola sama ku mne ozýva...

Prvýkrát som slovo "konzervatórium" začula z úst iných v umeleckej škole. Akože "omylom" som si vypočula rozhovo medzi dvoma učiteľkami. Rozprávali sa o žiačke, ktorá sa na konzervatórium z našej ZUŠky dostala; o tom, načo je na konzervatóriu informatika, ktorú tam údajne chcú zaviesť; že v konzervatória na VŠMU herectva neberú a pod. Samozrejme, všetky slová som priam mlčky hltala... :)

Keď som prišla na jednu zo svojich hodín spevu, okrem učiteľky tam sedela aj jedna žiačka. Ako som tak počúvala, doklaplo mi, že je to žiačka z "konzervy", ako tú školu prezývajú niektorí žiaci. Dopočula som sa rôzne pletky, to vám poviem :)
Tú žiačku som videla aj pár krát neskôr. Dozvedela som sa, že na konzerve je aj operný zbor... Wuaw! :)

Asi pred mesiacom, keď som šla na autobuse ku koňom, posadila som sa na sedadlo a, ako to mám napokon aj vo zvyku, začala som počúvať rozhovory medzi ostatnými ľuďmi a blúdila som svojimi myšlienkami...
Odrazu len počúvam: "Vieš čo, máme tam aj základy pedagogiky, dejiny hudby, cudzie jazyky...." bolo ich viac, ale už si všetko nepamätám. Opäť mi všetko doklaplo a po tom šoku som nevydržala. Otočila som sa za seba a vyletelo zo mňa, "Prosímvás, o akú školu sa jedná?" samozrejme, že som to vedela, ale nemohla som tomu uveriť. Odpoveď prišla, "O konzervatóriu." "O súkromnom či štátnom?" "Štátnom." "O môj bože..."
Hotovo, rozhovor bol dokončený. Mala som dosť... :D Nezmohla som sa ani na slovo...

Pár ingormácií o tejto škole som si aj zistila. Napríklad, aj ulicu.

________________________________________________________

Včera sme akurát boli vybaviť určité záležitosti v Košiciach. Zaparkovali sme auto. Obzrela som sa, na akej ulici sa nachádzame. Nehorázne. Hneď som zbadala názov ulice, na ktorej sa nachádzalo aj konzervatórium, akurát číslo 27. "Pozri, kde sme. Kde sa má nachádzať konzervatórium?" padla otázka. Vyriekla som svoju domienku a vyrazili sme. Šli sme vľavo. Čísla sa však zväčšovali, preto sme sa obrátili na opačný koniec a šli sme, šli a šli a šli...

Napätie sa ma zmocňovalo. Budova č. 9, 5...

Šli sme ďalej. Napravo od nás sa objavila vysoká budova. A za ňou svetlá...

Veľa svetiel...

Akosi okamžite som vedela, že nieje všetko v poriadku. A mala som pravdu.

Napravo od nás stála niekoľkoposchodová budova(od úžasu som aj zabudla počítať poschodia). "Timonová dva." Myslela som, že sa mi nohy podlomia... V každom okne sa svietilo. Prešli sme cez prechod a vynútila som si, aby sme zastali. Z útrob tej krásnej budovy sa ozývali tiché tóny klavíra.

Bolo to neskutočné. Predstavte si, že je tma, hľadíte na budovu, v ktorej sa za každým oknom svieti. Počujete krásnu hudbu ale s vedomím, že ju nehrá iba stereo, ale človek. Bolo to úžasné, ani to neviem patrične opísať...

Šli sme ďalej. Cestou sme však trochu zablúdili. Prechádzali sme zákutiami Košíc, až sme odrazu vyšli spoza rohu, a čo sme nevideli... Opäť konzervatórium! Zasa som požiadala, aby sme krátko zastali. Teraz sme začuli nádherné rytmické tóny akéhosi dychového nástroja, asi trúbky. Čas nás však súril, tak sme museli pokračovať v ceste.

Keď sme prechádzali Košicami, pohľadom som stále hľadala onú vysvietenú budovu. Márne. :)

________________________________________________________

Neviem, či je to normálne, ale dúfam, že áno. Dnes som sa totiž pustila do prepisovania mojich poznámok z dejín hudby čitateľnejšou formou do nového zošita. Som normálna? Snáď...

No ja vážne neviem, čo budem robiť, ak ma na tú školu nepríjmu... Tak snáď mám taký dobrý hlas, aby som sa toho báť nemusela, aj keď, viete... :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 8. listopadu 2011 v 21:16 | Reagovat

Ať ti to vyjde. Dobrého zpěvu je jako šafránu.

2 Chodiaca kreativita Chodiaca kreativita | Web | 8. listopadu 2011 v 21:32 | Reagovat

[1]: Ďakujem :-)

3 MeeA MeeA | E-mail | 16. března 2013 v 22:08 | Reagovat

Viem, že je to starý článok ale ty bývaš v Košiciach?? O_O  O_O O_O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .