Kroniky Anethylgry -16. kapitola - Noc v divočine

14. října 2011 v 23:21 | (c) Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - I. prepis
Od tejto kapitoly sa začínajú písať skutočné "Kroniky Anethylgry". Na Philipa sa toho veľa valí, a toto je veľmi silná rana, nie však posledná. A čo bude s chlapcom Agarom, keď už obidvaja nemajú kam ísť?...

Opäť som natrafila na skladbu Paula Colliera. Od neho som už jednu použila :)
Calvary - Paul Collier


Chvíľu tam ochromene stáli a sledovali oblaky dymu dvíhajúce sa spomedzi malých domčekov. Severnmá strana hradu bola celá zničená. Z druhej strany kopca sa dali spozorovať posledné kone nepriateľského vojska. Philip vydal akýsi čudný zvuk, chlapcovi sa to videlo ako čosi medzi zvieracím rykom a kňučaním nešľastného šteňaťa. Na okamih mu prebleslo hlavou, že sa rozbehne za vojskom a holými rukami pomstí svoju vlasť, ale vtedy si už uvedomil, že je neskoro...
Zvrtol sa, kone nechal koňmi a zašiel medzi kríky. Na chlapca ani nepomyslel, ten ho však inštinktívne nasledoval. Athlysole neprotestoval, pretože si to ani nevšimol.
Kráľovič sa zakrádal tak, aby ho nikto nemohol zbadať a Agar sa snažil nasledovať jeho príklad. Prechádzali ulicami, v ktorých páchol smrad spálenín, kde-tu sa na nich takmer zrútili uvoľnené rýmsy či obhorené strechy začmudených domčekov. Kráľovské mesto vyzeralo ako po vymretí. Nikoho nenašli. Mohlo to znamenať dve veci - buď ľud utiekol do okolitých lesov alebo ich vojsko odviedlo ako zajatcov.
Philip sa zakrádal ako tieň poza obhorené alebo horiace domy a obkľukami sa blížil k hradu, teda skôr k tomu, čo pred pár hodinami bolo hradom. Odrazu však tak prudko zastal, až chlapec doňho takmer vrazil. Okamžite sa zvrtol a náhlil sa naspäť. Chlapec ešte stíhol zbadať dvoch vojakov krčiacich sa za spadnutými kusmi hradieb ako ich čakali z druhej strany. Agar sa náhlil naspäť za kráľovičom, ktorý mieril naspäť do lesov.
Dobehli až na čistinu a tam konečne prešli do rýchleho kroku. Došli k svojim koňom, ktoré ich vzorne čakali tam, kde ich nechali. Kráľovič sa vyšvihol do sedla.
Chlapec sa konečne odvážil otvoriť ústa, "A teraz čo?..."
Athlysole mu rozhorčeným hlasom odpovedal takmer vzápätí, "Preč, čo najďalej odtiaľto! Tu sa už nezdržím ani chvíľu!"
A svojho prejavu sa aj držal. Svojho belúša hnal až do vysilenia. Chlapcov Daminol za nimi takmer nestíhal. Zastal až neskoro v noci, keď si nedovidel ani na špičku nosa. Takmer sa prevrátil z koňa, stiahol si svoj plášť, vystrel ho na zem a ľahol si naň. Z každého jeho pohybu bol badateľný vzdor. Ak by Agar vžil v dnešnej dobe, pomyslel by si, že Philip prežíva depresívne obdobie, a oprávnene.
Ležali v prirodzene vytvorenom kruhu stromov. Nebolo to veľmi dobré miesto, ale uplynulé okolnosti ich tak zarazili, že sa im útok zverov zdal iba ako nezmyselné zrnko piesku v púšti.
Zhora pomedzi konáre na potulných dopadlo jemné biele svetlo Mesiaca, ktorý začal svoju nebeskú púť. Chlapec mal veľmi ľahký spánok a žiara Mesiaca ho vyrušila zo spánku. Keď sa započúval, zistil, že Philipov dych nieje pravidelný. Ani on nespal.
Nedočkavému Agarovi to nedalo a potichu sa ozval.
"Čo sa vlastne stalo?"
Kútikom oka spozoroval, ako sa postava vedľa neho pomaly posadila. Kráľovič sa neprítomne zahľadel medzi stromy a trvalo hodnú chvíľu, dokiaľ sa pomaly rozhovoril. Chlapec však trpezlivo čakal.
"Naša rodina urobila čosi, čo sa niekomu inému nepáčilo," povedal pomaly zvažujúc slová, "otec zaviedol niektoré nové reformy, ktoré nevyhovujú ostatným bohatým panovníkom, predovšetkým šľachticom. Jeden z nich proti tomu povstal. Jeho protest prerástol až do takých rozmerov, až si zmyslel, že ovládne aj naše územie. Patrí mu totiž celá štvrtina Anethylgry, a keby ovládol Jeradovskú monarchiu, ovládol by pomocou mej aj ten zbytok," Philipovi sa pri posledných slovách roztriasol hlas.
Chlapec chvíľu rozmýšľal, "A teraz čo s tým...?"
"Čo s tým?" trpko odvetil Athlysole, "Čo by som mohol robiť s tým, keď som posledným nástupcom na trón ale toho trónu už niet?!..."
Chlapec pokorne sklonil hlavu nad hnevom jeho spoločníka. Aj jeho táto situácia veľmi zarazila a nevedel si vysvetliť, čoho všetkého je ten šľachtic alebo kto schopný. Tak oberať ľudí o domovy len pre nejaké reformy.
Athlysole sa po chvíli rozmýšľania a krútenia hlavou sám rozrečnil, "Teraz potrebujem ísť čo najďalej odtiaľto, možno aj za hranice krajiny a predstierať svoju smrť, aby som sa jej v ranom veku nemusel dočkať. Alebo sa ako biedny človek prešmyknem do krajiny Azura či jedného z jemu spriaznených vladárov a pobudnem tam dovtedy, dokedy ma bude ešte hľadať. Alebo... neviem."
Athlysole si beznádejne vzdychol. Chlapec nič nepovedal, radšej sledoval koruny stromov pred nimi. V diaľke zavyli vlci.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .