Kroniky Anethylgry - 6. kapitola - Stretnutie pod bránou

8. září 2011 v 12:06 | (c) Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - I. prepis
Niežeby som bola taký usilovný pisár - za dobu mojej neprítomnosti sa pár kapitol podarilo nahrabať. V skutočnosti to boli tri "strany papiera" - ale diigitálneho - čo činí asi tri kapitoly. Viac sa to rozťahať nedá, radšej kračie ale viac kapitol. Použijem čosi známe z našej triedy - čí...?

Môže byť, že táto melódia vám k tomu nebude príliš pasovať. Ono sa to z časti dá, ale druhá vec je - hudba pre takéto "lenivé" kapitoly sa ťažko vyberá...
TURKISH MUSIC - AUTUMN


Keď už husi odháňali chlapci z dediny, vybehol hore strmým kopcom vedúc koňa a usadil sa neďaleko brány. Košeľa ho na tele chladila, ale nerobilo mu to problém. Keď už chvíľu tak sedel a začala ho zmáhať nuda, vytiahol gitaru zo sedlovej úchytky a vyludil z nej zopár tónov. Z hry ho asi po polhodine vyrušil hluk, ktorý sa strhol pri bráne.
Zbehli sa k nej ľudia z trhoviska. Obstúpili akúsi postavu, ktorú v tom dave nevedel rozlíšiť. Podľa hlasov si však domyslel, že postava sa chce decentne predrať cez dav. Napokon mu ľudia uvoľnili cestu sami.
Chlapec zistil, že stredobodom pozornosti ľudu bol kráľov syn, s ktorým sa mal práve o takomto čase stretnúť. Agar sa mierne zahanbil, keď muž vedúc bieleho osedlaného koňa mieril k nemu.
Philip Athlysole kráčal hrdým krokom k nemu. Jednou rukou držal oťaže svojho koňa a druhá mu voľne vysela pozdlž tela. Neskláňal hlavu, ako to je často vídať pri poddaných, ale odhodlane ju niesol. Nie vyvrátene dohora, ale rovno pred seba.
Agar si všimol, že oblečenie od predvčerajška nezmenil, no i napriek tomu bolo čisté. Jeho stredne svetlé vlasy vo svetle slnka naberali medový odtieň. Možno preto sa aj odlišoval od ostatných poddaných. Chlapec si tiež všimol, ako ľudia otáčajú hlavy k nemu a mlčky sa pohľadmi čudujú nad chlapcovými známosťami.
Muž chlapca priateľsky pozdravil a ten mu len čosi odpovedal. Potom chvíľu nańho hľadel a posunkom mu čosi raz naznačil. Agar akokošvek namáhal svoj mozog, nebolo mu to známe. Princ opäť naznačil posunok a keď mu chlapec nijakým spôsobom neodpovedal, napokon si slabo povzdychol a postavil svojho belúša vedľa hnedého koňo-poníka. Daminol sa pohŕdavo vyškeril a dal najavo svoju nepriazeň voči belušovi. Ten však len zasnene hľadel pred seba a vyčíňanie koňa omnoho nižšieho od neho si nijako nevšímal.
"Pýtal som sa ťa, či si môžem postaviť svojho koňa vedľa tvojho," oslovil ho Athlysole.
"Nerozumel som," vysvetlil mu svoje konanie chlapec. Prekvapilo ho, že sa princ pýtal na vec, ktorá bola preňho samozrejmosťou.
"Všimol som si," odpovedal muž s opäť miernym povzdychom.
Potom urobil čosi, čo Agara viac-menej prekvapilo. Postavil sa možno meter od neho povedľa steny a sadol si.
Chlapec ešte nevidel, aby tretí najmocnejší človek v krajine sa posadil vedľa tuláka s nulovým postavením. To je všeobecný prejav úcty, ktorý sa však za takýchto situácií neobjavuje veľmi často, ba takmer vôbec. Agar o tom všetkom nevedel, ale objavil sa uňho príjemný a dôverný pocit, aj keď nemal ani poňatia, prečo a kvôli čomu. K mužovmu gestu prikladal iba spolovice taký význam.
"Prečo si sa chcel so mnou stretnúť?" opýtal sa ho chlapec bez toho, aby naňho hľadel. Ani nemal poňatia o akomsi vykaní, skrátka vravel tak, ako mu ústa narástli.
Keby tam stál aj ktosi iný, všimol by si, že princ si jeho neznalosť všimol, ale nemal ju za zlé. To akurát posilnilo záujem toho človeka o chlapca.
Athlysole chvíľu mlčal predtým než prehovoril, "Odkiaľ pochádzaš? Nemáš rodinu?" odpovedal na Agarovu otázku otázkou.
"Nemám rodinu, a nechcem o tom vravieť," odvrkol chlapec.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .