Kroniky Anethylgry - 4. kapitola - Pozvánka

6. září 2011 v 16:29 | (c) Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - I. prepis
Agar sa začne zaplietať do záležitostí šľachty. Budú z toho problémy...

Pôvodne som si myslela, že vložím pieseň z Narnie - The Battle ale dokiaľ sa to rozbehne, tak to trvá... Čiže - čosi iné :)

Sad Beautiful Instrumental Music


Niektorí z jazdcov mali široké pokrývky v hlavy z ktorých vytŕčali krásne perá alebo chocholce. Boli oblečení v jednotlivých farbách ktoré predstavovali farby ich erbov.
Boli to samí urodzení ľudia. Nebolo tajomstvom, že v tých dňoch do krajiny zavítali blízki panovníci na priateľské stretnutie. Normálny ľud, poddaní ich mohli vidieť v lesoch - v Aragonitovom lese, ktorý bol najbližším lesom k Jedarskému kráľovstvu - chlapec by prekročil rieku a bol by v ňom, ale o žiadom lese nemal ani poňatia. Stretol ich však ešte v kráľovstve, pretože princ sa im chystal predstaviť krásy okolitej krajiny. Do lesa chodili na poľovačku. Preto niektorí držali luky a tulce so šípmi.
"Ale, koho to tu nevidím!" zvolal princ pričom sa na bielom koni predral na samé čelo skupiny aby ho chlapec videl. Krokom mieril k nemu a keď ho delilo desať metrov, zosadol a pokračoval krokom vedľa koňa. Skupina šľachticov a panovníkov ho nasledovala, aj keď veľmi pomaly - princ v nich vyvolával rešpekt. Boli zvedaví no napriek tomu sa nechceli miešať do jeho záležitostí. Už len Agarov vzhľad ich odplašil.
"Teba som, tuším," pokračoval tichšie, pretože už stál takmer pred chlapcom, "teba som videl včera. Vtedy si hral svoje piesne na gitare, ale to ti šlo krajšie, než oháňanie sa konárikom."
Aj keď táto poznámka bola mierená viac-menej priateľsky, a muž to potvrdil aj slabým smiechom, Agar si to vyložil po svojom, "Panovník by nemal urážať svojich ľudí," prehovoril krátko drzým tónom, aký mal napokon aj vo zvyku.
"Isteže nemal," zvážnel Athlysole.
Chcel ešte čosi povedať, keď ho obehol jeden z panovníkov oblečený prevažne vo fialovo-zlatých farbách. Vyzeral takmer ako šašo, "Ak o teba zakopol aj samotný syn kráľa, nebudeš len potulným bardom. Nože," ukázal pohľadom na gitaru prichytenú na sedle Daminola, ktorý stal neďaleko pod stromom, ktorý na lúke naľavo od cesty bol jediným, "hraj!"
Tipická šľachta, iba zábavky pozná...
Agar sa začervenal. Zamaskoval to tým, že sa otočil k sedlu a vytiahol gitaru držiac ju za hrdlo. Pokľakol si vedľa svojho poníka na jedno koleno, o to oprel gitaru a spustil.
Bola to ostrá a poloveselá pieseň. Vyjadrovala to, čo si myslel - drzosť a nesympatie voči panovníkom a ich správaniu. Tí nič nepostrehli iba mlčky počúvali. Keď chlapec dotiahol posledný akord do konca, kone s jazdcami stáli okolo neho takmer v úplnom kruhu vo vzdialenosti asi troch metrov. Jedine Philip ešte stále stál na zemi a držal svojho koňa. Ten bol, mimochodom, o tretinu vyšší od chlapcovho Daminola. Koník to vycítil a pred veľkými a statnými koňmi pomaličky cúval. Ostatní panovníci na chlapca hľadeli zhora, ani ich nenapadlo zosadnúť na úroveň chlapca. To by normálny človek považoval za prejav neúcty, ale Agar nič také nepoznal, o ničom takom ani nevedel. Cítil sa akosi nepríjemne, ale dôvod nepoznal.
Po poslednom akorde vstal a odložil gitaru.
Medzi panstvom to zašumelo. Napokon ten vo fialovo-zlatom oblečení prehovoril, "Hra na gitaru je určite lepšia činnosť než šerm. Ale iba pre teba," pričom hľadel na Agara.
"Súhlasím," odpovedal Philip. Otočil koňa na ruke, vysadol naň a chystal sa odísť.
V Agarovi vzkypela zlosť. Jazdci sa od neho odvrátili a nasledovali princa. Agar chvíľu rozmýšľal, no napokon konal. Nik nebude urážať jeho šermiarske umenie, ani kráľ!
Rozbehol sa za mužom na bielom koni. Cestou, keď míňal panovníkov, niektorí sa ho snažili odstrčiť, keď si uvedomili, čo sa chystá spraviť. Ozvali sa aj výstražné a varovné výkriky.
Jazdec na belušovi sa nestihol ani otočiť. Agar chytil rukoväť meča jedného z najbližších šlachticov a vytiahol ho z plátenej pošvy.
Na okamih ho prekvapilo, aký je meč ťažký a vyvážený. Trochu sa zakolísal ale ihneď sa ovládol. Chytil meč jednou rukou a mieril s nim k Philipovi.
"Bráň sa!" zreval pričom zaujal tipickú bojovú pozíciu - aspoň sa tak domnieval, - a namieril meč na muža sediaceho na koni. Ten už stihol zvrtnúť zviera a držal ruku na rukoväti meča. Iba ho držal, nevytiahol. Zvažoval situáciu.
Chlapec si pripadal ako hlupák ale svoju česť pomstí.
Zozadu sa ho chystali členovia družiny udupať s koňmi v snahe zachrániť svojho spoločníka. Ten im však posunkom plánovanú akciu prekazil. Opäť, po druhýkrát, zosadol z beluša, ktorý nespokojne zafŕkal. Postavil sa pred Agara, v ktorom kypel hnev no aj strach. Nedal to však najavo.
Muž pred ním už nebol priateľský, skôr vážny. Neskôr si to Agar cenil, pretože ak by tak nebolo, skončil by veľmi zle. Athlysole naňho hľadel s rukou na rukoväti. Pomaly ju vytiahol.
Bol to svetložltý meč s oranžovým nádychom. Rukovať bola zakončená v tvare orla s rozprestretými krídlami. Meč bol krátky päť centimetrov od špičky sa rozširoval a odtiaľ pokračoval zužovaním až k rukoväti. Na čepeli sa zablysol nápis:

Za národ a česť. Vpred, Athlys!

Ako sa Agar neskôr dozvedel, Athlys je z časti názov meča. Značí však rod Athlysole, nie princa konkrétne. Meč sa dedil po generáciách, aj keď sa to na jeho vzhľade neprejavilo.
Agarov meč, ktorý si "ulovil", bol pre zmenu dlhý a menej krásny. Bol viac rovný než keby mal mať vlastný tvar.
"Vyzývam ťa do boja, Agar," prehovoril budúci kráľ.
V chlapcovi sa ešte väčšmi prebudila neistota. Vďaka tomu začal skôr, ako mal - spravil výpad nahor. Philip mu ho opätoval mieriac na jeho brucho. Nemieril však do chlapca, mečom v polovici cesty vyletel nahor a bokom odrazil úder súpera. Toho to odrazilo krok dozadu. Na okamih stratil rovnováhu. Jeho súper to využil a narazil do jeho meča ďalším úderom. Agar ho odrazil snažiac sa spojiť odraz a výpad, tento nápad však stroskotal. Muž bol rýchlejší a mečom prudko mieril na Agarov hrudník, takmer na oblasť samotného srdca. Centimeter pred ním sa však prudko zastavil.
"Už by si bol mŕtvy." prehovoril princ a odtiahol meč od chlapca.
Ten naňho hľadel ako obarený horúcou vodou. Jeho ruka s mečom pomaly klesala nadol, až napokon chlapec podal meč kamsi dozadu, ani sa neobzrel. Zacítil, ako si ho jeho vlastník horlivo berie.
Princ zatiaľ rezko vysadol na belúša. Skupina ho nasledovala čakajúc, čo sa bude diať.
"Páčiš sa mi, chlapče," povedal krátko muž, "bola by ťa škoda. Zajtra o takomto čase ma počkaj pred bránou, kde si ma videl i včera," slabúčko popchol koňa ktorý sa ihneď rozcválal a zmizol so skupinou kdesi v diaľke.
Chlapec sa iba obzrel po Daminolovi. Ten sa naňho posmešne vyškieral a ceril zuby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .