Kroniky Anethylgry - 12. kapitola - Po boji

26. září 2011 v 21:26 | (c) Chodiaca kreativita |  KP - Kroniky Anethylgry - I. prepis
Neuplynie deň bez toho, aby som nemyslela na svoj príbeh. No uplynie veľa dní bez toho, aby som si za príbeh sadla a písala. No, to by mohla byť moja charakteristika - myslí, ale nekoná... :)

Á, už mám vybranú skladbu. Je takmer vždy rovnaká, ale takú som aj chcela zvoliť pre túto kapitolu. Prajem príjemné čítanie :)
Calm Water - Tranquil nature sounds


Chlapec už veľa toho nevnímal. Jeho vedomie sa blížilo k mŕtvemu bodu. Nemal rád také stavy, aj keď ho zažil prvý krát. A nerád sa k jeho opisu vracal. Jeho vnímavosť však bola schopná zareagovať, keď za vstupnou bránou začul zvuky.
Pootočil hlavu, aby mal na bránu dobrý výhľad. Brána to ani nebola - cez bránu môže prejsť ktokoľvek, zatiaľ čo cez túto neprešiel bez preverenia nikto. A chlapec si až teraz uvedomil, že v celom kráľovstve v tomto okamihu nebolo ani živej duše okrem neho, muža na pokraji života a hŕstky bojovníkov. Za vstupom zbadal siluety dvoch ľudí. A za nimi sa objavovali ďalší.
"Pane... to je váš syn!" zvolal ktosi. Tá správa sa rozniesla kamsi dozadu až napokon Agar začul kroky desiatok ľudí.
"Čože?" nieslo sa davom. Pravdepodobne ležiace telá zbadali vracajúce stráže už zdiaľky. Dav sa tragicky začal pretláčal napred, každý naťahoval krk aby si tragickú udalosť mohol overiť na vlastné oči. Dav zvedavých ľudí utvoril medzeru, ktorou priam prebehli kráľ a kráľovná - na vzdory svojich vysokých postavení a nutnou dôstojnosťou. Veď keď sto dní sú stelesnením kráľovskej etikety, v jeden deň môžu všetky predpisy porušiť.
Tí dvaja okamžite pobehli k svojmu potomkovi a chlapca takmer až odstrčili, teda presnejšie mu nevenovali jediný pohľad. Chlapec im to akosi nemal za zlé. Jemu by nebolo po smere srsti, ak by si ho, naopak, všimli a venovali by mu akúkoľvek pozornosť. Chlapec sa radšej utiahol. Všimol si však, že rodičov kráľoviča obstúpili ostatní prítomní vrátane dvoch sluhov, ako chlapec zistil zo vzhľadu ich odevov. Všetci akosi odvracali pohľad, hanbili sa za to, že vidia najmocnejších ľudí v takej nepríjemnej situácií.
Jeden, pravdepodobne plukovník - ako chlapec usúdil z uniformy, aj keď žiadneho plukovníka v živote nevidel, - pomohol kráľovi opatrhne nadvihnúť Philipa. Pritom sa chlapcovi naskytol škaredý pohľad - Athlysole mal hlbokú reznú ranu pozdlž celého stehna až do hornej polovice lýtka. Po nej ostal veľký červený fľak s kúskami hnedej zrazenej krvi, ktorá už zasychala.
Zozadu pribehli oneskorenci a keď pohľadom zhodnotili situáciu, urýchlene sa ponáhľali na pomoc. Raneného odniesli až šiesti, na naliehanie kráľovnej. Kam, to už chlapec nevedel.
Ten sa radšej utiahol do svojej pridelenej spálne a celý doráňaný si ľahol na posteľ dávajúc pozor, aby nepošnil čisté posteľné prádlo. Zranenia, ktoré utŕžil v boji, ho priam až pálili po celom tele.
Až vtedy si všimol, že v kúte sedí Tomáš a v rukách drží tenkú otrhanú knihu. Krátkym pohľadom ho pozdravil.
Chlapec sa po dlhšom premýšľaní sekavo opýtal, "Čo sa ti stalo?"
Agar chvíľu mlčky hľadel do stropu a rátal, koľko pavúkov po ňom prešlo. Až keď sa uistil, že porátal všetkých a niektorých aj dvakrát, odpovedal, "Ty si nič nepočul?"
Chlapec sa zahanbene stiahol a tváril sa, že horlivo študuje riadky napísané na žltých stránkach knihy.
Viac sa ho chlapec na to nepýtal. Namiesto toho upozornil jednu slúžku na to, že "ten nový chlapec, ktorého priviedol princ," je ranený. Tá to posunula ďalej až napokon chlapcovi rany ošetrili. Ako však na tom je jeho učiteľ, to už nevedel.
Áno, učiteľ. Chlapec si to priznal pred dvoma týždňami. Bolo to priam, akoby chodil na hodiny vyučovania. Presne v stanovený čas, akoby podľa nadiktovaných osnôv, stupňov učenia.
Chlapcove hodiny sa prerušili. On ani nevedel, či niekedy budú pokračovať. Keď po jedenástich dňoch ho pustili samého prejsť sa po záhradách kráľovstva a obzrieť svojho koňa, dozvedel sa, že Philip žije. Bol priam nadšený, aj keď tomu nechápal. Keď si to tak zrátal, polovicu svojho života strávil uznávaním jedného človeka, druhú polovicu prežil utiahnutý v sebe. A odrazu sa jeho útržky z detstva vracajú. Keď dávnejšie uznával otca...
Ale hlavné preňho bolo, že jeho učiteľ... žije.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .