Život tryskom -38. kapitola - Konečne

19. června 2011 v 19:12 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom
Black konečne našiel to, prečo meral tkaé dlhé vzdialenosti. A čo na to druhá strana?


"Ako ti mohol ujsť!?"
Všetci boli ticho. Na mieste, kde pred chvíľou všetci videli tmavého hnedáka, stál prísne vyzerajúci muž. I ľudia, ktorí s prípadom nemali nič spoločné, sa pred autoritou tohoto človeka museli stiahnuť. Pred ním sa krčil jazdec v bielo-modrom drese.
"Ja... neviem... prosím ponížene..."
"Ako ti mohol ujsť? To nevieš dávať pozor na koňa?!"
"Ja... prosím... nie."
"Choď ho hľadať ínak skončíš so svojou kariérou!"
Jazdec prikývol. O chvíľu po ňom neostal ani mastný fľak.

***

Konáre sa zatriasli. Spomedzi nich sa vynorila hlava.
Keď tá osoba zbadala, že všetko nieje v poriadku a dvihla pohľad, v jej tvári sa črtalo prekvapenie.
"Diese ... Diese ... Nicht möglich," prehovoril šeptom.
Akýsi predmet, ktorý držal v ruke, položil na zem a pomalými krokmi sa blížil ku mne.
Vlasy mal tmavšie, než na aké som sa pamätal. Tvár mal s ostrejšími črtami, no oči stále tie isté. Bol vyšší len o pár centimetrov.
Kôň by si nepomyslel, že až taká doba uplynula, odkedy sme sa videli na posledy. Kôň si totiž neuvedomuje, aký je už starý. Komu by napadlo, že ubehlo šesť rokov?...
"Black... Selbst in meinen Träumen hätte ich nie denken, dass Sie je sehen werden. Aber jetzt...?"
Pomalým pohybom sa dotkol mojej hlavy. Podišiel bližšie a poškrabal ma na temene nespúšťajúc zo mňa oči. Odrážalo sa mu v nich svetlo a zdali sa byť vlhké. Na jeho tvári sa objavila znánka slabého úsmevu.
"Lauft zurück zu seinen. Ich werde dann zu euch kommen. Mach dir keine Sorgen. Nie wieder getrennt zu werden. Ich verspreche es. Verstehst du?"
Nemo som počúval jeho plynulú reč s jedinečným dokonalým Nemeckým prízvukom.
Chvíľu bolo ticho počas ktorej som si užíval dotyk jeho ruky. Zdalo sa, že premýšľa. Napokon opäť prehovoril.
"Prepáč, zabudol som. Bež k svojim a ja si pre teba prídem."
Len ťasžko sa mi odchádzalo, keď som ho konečne opäť stretol. Smutne som zvesil hlavu pričom mi hriva skĺza cez krk. Štuchol som do jeho ruky načo sa zasmial. Potom sa otočil a odišiel. Aspoňže sa obzrel...

***

"Ty memehlo, tam ho máš!"
Všetci sa pozreli smerom, ktorým ukazoval človek. Na tom mieste sa spomedzi kríkov vynoril hnedý kôň. Zjavne kríval na pravú prednú.
"Bodaj by ho porantalo! Takto sa účastniť nemôže," rozhorčoval sa človek.
...V mysli som sa len zaškeril....
Kôň žalostne zaerdžal a zrútil sa na zem. Ľudia pribehli k nemu.
"Otočte ho a prezrite mu nohu," ozývali sa pokyny. Zo päť ľudí si začalo horlivo prezerať koňa.
"Hlupák! Nič tam nemá..." povedal jazdec a päsťou buchol do sponky.
"Ako vieš? Ukáž..." ponad plece mu hľadel ďalší.

***

Slnko zmizlo za mrakmi ktoré prichádzali zo západu. Schyľovalo sa na dážď. Jazdci viedli svoje kone po ešte suchej pôde smerom na menšie opracovisko. Ja som patril medzi nimi.
Pokojne sme čakali pred vstupom, kým sa medzi koňmi uvoľní miesto pre nás. Keď sa zjavila medzera, vošli sme do kruhu krokojúcich koní.
Obzeral som si súperov. Neboli o nič mocnejší než ja. Na druhej strane som zbadal jazdca vo fialovom drese na tmavom hnedákovi s nepravidelnými znakmi na nohách a nosným pruhom na nose tiahnuci sa od čela po nozdry. Spokojne som zaerdžal, druhý kôň mi odpovedal. Jazdec si ma nevšimol.
Odrazu ma ten môj jazdec kopol do brucha, "No klusaj, nepočuješ?"
Neochotne som predĺžil krok a začal dvíhať diagonálne nohy, rozklusal som sa. Musel som odstúpiť na holeň smerom do stredu, inak by som vrazil do koní pred sebou. Zozadu do mňa čosi buchlo a v strachu som vykopol.
"Čo robíš?" ozval sa nový hlas. Po mojom ľavom boku som zbadal vraníka s hnedovlasím jazdcom ako hľadí na môj chrbát. Vbehol som im do cesty.
"Ospravedlňujem sa," precedil cez zuby ten nepodarok a opäť ma popohnal do klusu. Nenápadne ma udrel z druhej strany bičom tak, aby si to druhý nevšimol.
Po chvíli po mne zas chcel, aby som sa rozcválal. Švihajúc chvostom som tak vykonal.
Odrazu ma jazdec bezdôvodne začal ťahať za oťaže. V kútikoch úst sa mi ozvala hrozná bolesť.
"Hej, čo si sa pomiatol?" ozval sa ďalší jazdec na bielom koni, ktorý začal pohadzovať hlavou, keď som precválal tesne popred neho a on musel brzdiť svojho koňal. Jeho hlas nasledovali ďalší až napokon na môjho jazdca hundrali všetci prítomní.
Jazdec si ich nevšímal, ďalej jazdil tým svojim smiešnym spôsobom.
Možno desať sekúnd na to som začul dunivý dupot kopyt, ráznejší než ten klasický. Zprava tesne popri mne precválal hnedák s bielym pruhom od nosa až po čelo, hriva mu viala vo vetre a jeho krok bol istý ako často nebýva. Keď ma míňal, môj jazdec zaryl ako zviera, kopol ma pravou nohou do brucha a následne žuchol na zem. Jazdec svojho hnedáka prudko otočil tri metre predo mnou a nebolo vidno, aby tento obrat koňovi nejako prekážal.
Zastal som, lebo jazdec mi zatarasil cestu a navyše som stratil toho svojho. Ten sa akurát dvíhal z prašnej zeme a vytriasal si z rukávov prach.
"Ak nevieš, ako sa správať ku koňom, zmizni!" prehovoril jazdec na hnedákovi.
A potom urobil také gesto, ktoré aj zvieraťu musí byť jasné. Vytrčil bradu dopredu a opľul toho chudáka. Ten sa celý červený dvíhol zo zeme a tak, ako bol, sa kačacím behom vo vysokých jazdeckých topánkach rozbehol za jazdcom. Ten sa z miesta ani nepohol. Na pomoc mu prišiel ďalší človek na ryšiakovi a vbehol tej prašivine do cesty. Neprehovoril, podľa neho bola hanba rozprávať s takýmto chudákom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 medine medine | Web | 19. června 2011 v 20:32 | Reagovat

tohle se mi moc líbí! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .