Život tryskom -36. kapitola - Spritziger

26. dubna 2011 v 16:26 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom
Black sa neoddialiteľne blíži k svojmu snu. "The end" sa blíži, no nebude tak, skoro, ako si možno niektorí myslia...


Slnko vychádzalo spoza stromov. Po tréningovej dráhe sa rozliehal dupot kopýt statných koní. Black druhý v poradí....
...To všetko ma unavovalo. I ten včerajší západ mi odobral viac energie, než som predpokladal...
...Nohy sa mu nekontrolovateľne triasli, ale vydržal cválať.
Kone boli omnoho pomalšie, než on. Nevedel prísť na to, či on je taký rýchly, alebo tie kone sú také slabé. Mal málo šancí porovnať si to s inými koňmi. No tá príležitosť sa blížila - už pozajtra...
Tretia prekážka bola živý plot. Black ju preskočil a hneď na to sa dostal na vedúcu pozíciu, keĎže prvý tmavý kôň zaváhal pri skoku. Pri dostihoch teda veľmi záleží na šťastí a Black pevne dúfal, že ho má...
...Cválal som ako s vetrom opreteky užívajúc si prvenstvo. Trénera, sediaceho na mojom chrbte, to nijako nevykoľajilo a naďalej ma pevne a svedomito viedol.
Vôňa zelenej trávy mi šteklila nosné dierky. Trávnik bol čerstvo pokosený, preto sa po ňom cválalo pomerne dobre a tá vôňa dodávala atmosféru.
Odrazu sa čosi zalesklo v diaľke.
Nie, zasa tá priekopa naplnená vodou...
Delilo ma od nej len pár metrov.
Onedlho nadišla chvíľa, kedy som mal skočiť...
Odrazil som sa a... nič...
...Tmavý hnedák na vedení najprv povyskočil. Potom akoby sa zastavil vo vzduchu. Predné nohy vystrel pred seba akoby sa chcel brániť, zadnými sa dotkol naspäť zeme. Predné pevne položil do priekopy pričom vystrekla spŕška studenej vody. Jej kvapôčky sa zaleskli vo slnku akoby sa porazenému chceli vysmievať.
Nedokážem to, pomyslel si kôň. Celý spotený sa poddal tejto myšlienke. Len vytiahol nohy z dosahu studenej vody a položil ich naspäť na trávnik. Vyčerpane stál s hlavou prevesenou nadol pričom mu kvapkala pena z úst.
"To nič, Brown, to nič..." upokojoval ho tréner sediaci na jeho chrbte. Doteraz si ho od tej chvíle neuvedomoval.
No odrazu mu niečo došlo - Ja niesom Brown, ale Black...

***

Na druhý deň sa všetko opakovalo rovnako, ako v ten predchádzajúci. Iba s tým rozdielom, že sa tréning - na Blacko-Brownovo šťastie - nekonal. Musel si udržať sily na zajtrajšie dostihy.
Okolo tretej hodiny poobede si ho Medwin vyviedol pred stajňu na tradičné miesto, ktoré spájal s čistením. Na zemi ležala pripravená zelená hadica z ktorej ešte kvapkali kvapky vody. Nasledovalo kúpanie - predsa sa musí predviesť v tej najväčšej kráse...


***

Zajtrajšie ráno bolo náročné. Black dostal svoju dennú dávku o pár hodín skôr. Onedlho prišiel na to, prečo. Opäť ho voviedli do...
...tej debny... Počkať - naposledy som do nej kráčal, keď som odchádzal od Fredericka... Čo ak... Čo ak... Nie, to by bola až priveľká náhoda.
Podlaha sa pod mojimi nohami tradične roztriasla.

Prešlo pár hodín, keď ten hluk utíchol. Dvere za mnou sa otvorili a do "škatule" sa konečne vlialo slnečné svetlo. Ktosi ma obišiel, uvoľnil vodítko a cúvaním som sa dostal preč z tej tmy.
To, čo som uvidel, bolo hrozné. Teda, aspoň pre mňa. Všade samí ľudia, občas sa mihol nejaký ten biely záblesk vychádzajúci z okrúhlych objektívov.
Presunuli sme sa do tichej a svetlej stajne. Tam som si odstál jeden deň. Nudu som trávil tým, že som naprázdno prežúval alebo počúval vravu ľudí. Väčšinou to bolo o ničom, po Nemecky som nevedel ani mäkké ň.
Bolo to už pred večerom, keď som zbystril sluch. Na konci stajne som začul Češtinu. Medzi slovami sa ozývali kroky z čoho som zhodnotil, že sa blíži skupina ľudí.
"Videl si majstrovstá v parkúri?" ozval sa jeden hlas.
"Jasné, kto ich nevidel..."
"Tá nemecká krv prekvapila, čo?"
"Aká nemecká krv... Jazdci?"
"Ale nie, myslím kone."
Kroky ustali a ľudia chvíľu žasli nad akýmsi koňom.
Potom kroky pokračovali.
"Čo vravíš na Expremisie?"
"To je ten ryšiak?" jeho spoločník pravdepodobne prikývol, lebo pokračoval, "Áno, môže byť. Mimochodom, vieš o tom Spritzigerovi? Vraj si tesne pred majstrovstami zlomil nohu, nemohol sa teda účastniť."
"Fakt? To je pre Nemecko riadna škoda..."
"Ani nie. I tak nemá žiadneho poriadneho koňa."
To meno mi bolo až priveľmi známe. Napäto som počúval ďalej.
"Vyhral okolo dvadsať závodov. Mimochodom, vieš o tom, že jazdí i dostihy? Pretekári ho musia mať plné zuby. Inak, asi by som s tým mal i ja začať. dostihy údajne spevňujú sed. Dobré na parkúr..."
"Tak, tak. Je to multitalent..."
Chcel som počúvať i ďalej, no to už rečníci zmenili tému rozhovoru. O chvíľu prešli popred môj box. Vyslúžil som si poškrabanie po nose. Boli to dvaja vysokí muži v dôstojných oblekoch. Pokračovali ďalej, cez celú stajňu až napokon vyšli kdesi von.
Aj keď on nemal žiadneho skuseného skokana, zaumienil som si, že to zmením. Už idem, Fred!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .