Život tryskom - 32. kapitola - Nevydarený tréning

7. března 2011 v 14:09 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom

Black konečne(okolo šiesteho roku života) dostal svojho trénera. Ako to bude s ním ďalej vyzerať?


Prvé dni sa zoznamoval s okolím, Predovšetkým s jeho obyvateľmi, koňmi. Zistil, že v areáli sa nachadza veľa príjemných ľudí. Našiel si i pár rovesníkov. Každé ráno ho čakal tréning na miestnej dostihovej dráhe. Vždy na ňom jazdil tréner. Ten občas iba cválal okolo trénujúcich mladých ľudí a dohliadal na to, či všetko ide tak, ako má ísť.
Keď prvá várka jazdcov odjazdila, to bolo už osem hodín, na tréningovú dráhu sa vybral i Black so svojim jazdcom. Bežali stále tou istou trasou. Blackovi vyhovovalo najmä to, že tréner dával pozor, aby sa mu neopieral o udidlo. Pracovalo sa na tom zo zeme, no zatiaľ neúspešne.
Black trasu poznal naspamäť. Živý plot, záhradky... Bol čoraz bližšie vodnej priekope. Čoraz viac sa jej desil. Tréner si to nevšímal..
...Moje nohy sa prepletali v pravidelnom tempe. Údery kopýt sa mi ozývali v ušiach. Svišťanie vetra kĺzalo medzi pramienkami hrivy a chvosta. Bolo mi to až veľmi známe a priveľmi povedomé...
...Odrazu sa spoza zákruty vynorila priekopa naplnená vodou. V nej sa odrazil jas slnka a na okamih oslepil jazdca i koňa. Delil ich živý plot...
...Keď som si uvedomil, čo nasleduje, preľakol som sa. Srdce sa mi rozbúchalo ako kostolný zvon a všetky svaly, predovšetkým tie na nohách, sa napli. Pocítil som obrovskú horúčavu a pot sa zo mňa lial ako pri kúpaní.
Zacítil som zmenu sedu jazdca z ktorého som vyvodil, že mám spomaliť. Následne mi to potvrdil tlak holení na mojom bruchu.
Veľmi ochotne som sa podvolil...
...Tmavý hnedák z jazdcom postupne spomaľovali až tesne pred živým plotom zastali.
"Čo sa deje, kamarát?" tréner držiac oťaže v rukách sa prehol cez koňov krk aby mu dovidel do tváre. Vyplašené oči hľadeli na vodnú priekopu s vražedným strachom. Z úst kvapkala pena. Uši mal priam nalepené na spotenej srsti.
Človek zosadol. Chytil tmavé oťaže do rúk a vykročil. Kôň ho nasledoval.
Obišli živý plot a pomalými krokmi smerovali k vodnej priekope.
"Neboj sa, je to iba voda..." upokojoval ho človek. No kôň cítil, že i jemu nieje všetko jedno.
Stáli už pri bazéne keď si človek kľakol a rukou rozvíril hladinu vody. Slnko odrážajúce sa v nej sa zavlnilo.
Kôň sa splašil. Tréner ho len tak-tak udržal.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Cahi&June Cahi&June | Web | 7. března 2011 v 14:19 | Reagovat

Dobr povídka!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .