Život tryskom - sedemnásta kapitola - Keď sa cesty sa predlžujú

23. října 2010 v 10:04 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom
Prečo Black a Cheetah musia ísť ďalej? Ako ich privítajú v starej stajni? A čo Fred?


Denn ich habe zu ihm kommen... Denn ich habe zu ihm kommen... Denn ich habe zu ihm kommen...
To bola moja hymna. Hymna za život v pokoji a túžbu po získaní, čo mi bolo odňaté.

"Čo je?" naštvane som pootočil hlavu dozadu. Cheetah ma dobiehal ľahkým krokom. Takým ušľachtilým, až som sa podvedome rozhorčoval nad svojim správaním voči nemu.
"Nemôžeš tam vtrhnúť len tak. Narobil by si hluk a čo ak by nás odviedli skôr, než by sme ho zbadali."
Musel som mu dať za pravdu, lebo ju jednoducho mal.

***

Krokom sme sa približovali k stajni a výbehom. Držali sme sa pri stromoch aby nás čo najneskôr zbadali. Slnko vykuklo spoza kopcov a zaspievali vtáky. V ľahkom jarnom povetrí bolo cítiť čerstvú slamu. Roztiahol som nozdry a plnými dúškami vdychoval tú vôňu, ktorá mi tak dlho bola odoprená. Nohy túžili ľahnúť si do čistučkej podstieľky. A keď osm pred sebou mal stajňu s boxami, v ktorých ma tá podstieľka čakala, chcelo sa mi dupať a erdžať, aby ma tam odviedli. Čo akú cenu by ma to stálo. Zniesol by som i sto bičov. No vedel som, že to urobiť nemôžem.
V stajni sa ozývali prvé hlasy a zvuky, také typické pre ráno...
Spolu sme bok po boku s búšiacimi srdcami stáli obďaleč stajne ale tak, aby sme mali výhľad na vchod. Keď sa ozvali vŕzgania dverí boxov, udierajúce kopytá o zem a pľaskanie praciek na ohlávkach, zbadali sme v dverách prvé kone s ľuďmi po bokoch. Viedli ich do výbehov.
Kone zacítili našu prítomnosť. Dvíhali hlavy nahor, netrpezlivo ňou potriasali a švihali chvostami. Ostrili všade navôkol, no i keď nás cítili, nevideli na nás. Boli sme dobre ukrytí v húštine pod stromami.
Ľudia sa kone snažili ukľudniť. A keď sa vo výbehu zatvárala bránka za posledným a ľudia zmizli v stajniach, až vtedy sme vyšli z úkrytu.
"Black!" zvolal známy hlas.
V hlave sa mi zatemnela myseľ a zanieslo ma. Fred! To nieje možné, aké to bolo ľahké... Ozval sa dupot kopýt. To Fred ku mne cvála na nejakom koni, už zosadá, chytí ma okolo krku a...
"Black! Konečne si..."
A vtedy mi došlo, že tie slová nemajú pôvod v človeku.
Cez celý výbeh ku mne cválala hnedá kobyla s bielym pruhom medzi očami ktorý sa tiahol od čela po pysk kde sa sfarboval do ružovkastej farby.
"Mami," prekvapene som pootočil hlavu.
Priklusala až k ohrade. Dlho sme tam len tak stáli a hľadeli jeden na druhého. Matka, ktorá ma vychovala od malička, ktorá vzdorovala ľuďom a od nich utiekla so žriebätkom pod srdcom. Ktorá ma vychovala vo voľnej prírode. Asi im vzdoruje dodnes. Hľadel som do jej tmavých múdrych očí v ktorých sa črtal zdor ale aj radosť že opäť vidí svojho syna...
"Mami, kde je Fred?" položil som jej otázku. Vyzerala, že som ju ňou sklamal. Čakala asi iné privítanie.
"Ten tu už dávno nieje," trhlo mnou. Kútikom oka som postrehol, že aj Cheetaha, ktorý stál obďaleč, to prekvapilo, "ešte v minulú jeseň odišiel naspäť do Nemecka. Pred dvoma týždňami prišiel celý šťastný rozlúčiť sa so stajňou a personálom. To len kvôli nejakému jarnému závodu."
Hlava mi poklesla a oblial ma pot. On tu nieje...
Odvrátil som sa od matky. Kráčal, ani som sám nevedel kam. Na nič som nehľadel, nič som nevnímal. Odišiel. Ale veď vravel, že pre mňa príde! To nieje fér... To nieje pravda...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 scarletdiary scarletdiary | Web | 23. října 2010 v 10:49 | Reagovat

Och :) Dievča , teba dnes asi chytila múza . Vlastne aj mňa ale ja sa svoj príbeh nehodlám zverejniť na blogu ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .