Život tryskom, dvanásta kapitola - Starí priatelia sa vždy stretnú

25. září 2010 v 9:46 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom

Život tryskom, dvanásta kapitola - Starí priatelia sa vždy stretnú

Ako dopadne Blackov prvý závod? Čo urobí, keď uvidí Freda v popredí? Ako to bude prežívať po takej dlhej dobe odlúčenia?


"Fred!" vykríkol som. Dobre som vedel, že mi nik nerozumie, teda aspoň význam ľuďom uniká. Erdžanie však počujú všetci.
Fred sa neobzrel. Ďalej hľadel napred.
Vyrovnal som sa ryšiakovým zadným nohám. Do nôh mi udierali kamienky, ktoré kôň vykopával dozadu.
Postupne som sa prepracovával napred a napred, skutočne to však nebolo ľahké. Až keď som dupal kopytami o zem na úrovni Fredových nôh, zaregistroval som kútikom oka prudký pohyb. Srdce mi poskočilo a rozbúchalo od radosti. Cítil som ho až v krku.
V tom okamihu mi kvapkajúca pena z pysku neprekážala. Stala sa vec, za ktorou som celý rok smútil a polovicu závoda myslel len na ňu. Fred sa obzrel. Bol to iba okamih, ihneď odvrátil pohľad, na chvíľu akosi čudne sklopil hlavu no potom to opäť vyzeralo, akoby sa nič nedialo. Akurát jediná zmena bola, že sa mu svaly na tvári napli a na rukách vystúpili hánky. Tuho zovieral oťaže.
Nevedel som si význam jeho správania vyjasniť. Možno si myslel, že ho chcem obehnúť. Alebo bol prekvapený, že ma vidí? Či sa na mňa hnevá? Alebo je taký sebec, že chce silou mocou ten závod vyhrať a zhrabnúť peňažitý grant?
Po chvíli, čo som sa snažil udržiavať rýchlosť s ryšiakom a dav ľudí šaliel, som si čosi všimol. Bolo to tuhé rozmýšľanie na Fredovej tvári, teda na tom kúsku tváre, ktorý som videl. Nedával to nijak najavo, napriek jeho vôli sa mu to zrkadlilo na očiach a pohľade.
Ryšiak trochu spomalil. Nevedel som, či je to jeho vlastné rozhodnutie alebo patrí niekomu inému. Využil som to. Postupne som ich obehol a celý naštvaný som namiesto konečnej čiary videl len pomstu tomu človeku. AK som nad tým rozmýšľal, je to poriadny slaboch.
Fred nijak nepoháňal ryšiaka napred. Držal sa tesne za nami.
A odrazu mi to všetko do seba spadlo ako puzzle ktoré sa dopadom na zem rozbijú a lepidlo ich spojí.
Hlupák na mojom chrbte sa zaprel o oťaže no holeňami ma poháňal. Ďasná mi ťahal dozadu a to tak poriadne, až som mimovoľne vypleštil oči a rozšvihal chvost.
"Ideš, makaj!" rozkrikoval sa.
Nánosník mi nedovoľoval otvoriť pysk. Vydvihol som hlavu hore no to ma akurát viac poranilo. A keď som následne stiahol hlavu nadol a ohol nos až k pleciam, na chvíľu tlak povolil no vzápätí ma jazdec zasa ťahal. Už som si videl akurát len pod nohy. Každú chvíľu ma narušená rovnováha ťahala a chcela prevrátiť dopredu.
Za mnou sa ozval nejaký hurhaj ktorý som v kriku davu nepočul jasne. Napovedali mi to iba tóny hlasov. Tesne vedľa seba som začul fŕknutie koňa a dole zazrel napravo blížiace sa ryšavé cválajúce nohy. Potom zmizli a videl som pod sebou len svoje bežiace kopytá a míňajúcu trávu,
A po chvíli tie nohy tu znova boli. Na chrbte som zacítil tlak ktorý sa stiahol doľava. Tem hluppák na mojom chrbte ešte tuhšie stiahol oťaže. Snažil sa vyrovnať či čo no zasa ma stiahol váíhou naľavo. Nechápal som to. Pomôcka k tomu, aby som doľava odbočil, dobre poznám, čo je vlastne okamih, keď sa jazdec okrem iného mierne nakloní na pozadovanú stranu ale toto čudné vyklenutie ju nevystihovalo.
Ktosi čosi kričal, niekto druhý sa bránil. Zrolovaný krk mi akosi skresľoval slová a hlasy.
"Ešte raz...- tak...- uvoľni..- predstaviť..- keby som ti ja..."
Vtom ma oťaže stiahli napravo, potom naľavo a zasa doprava. Potom obe naraz prudko dozadu a viac sa nepohli.
Veľmi rýchlo som pochopil, že tlak oťaží povolil. Konečne som mohol dvihnúť hlavu nahor a ako-tak ponaťahovať stuhnuté svalstvo. Z rozpáleného pysku mi kvapkala červená pena.
To, čo som uvidel, na nadmieru prekvapilo.Tesne vedľa mňa, tak blízko ako ešte nikdy, cválal Fred vydvihnutý v sedle s fialovou prilbou a fialovými pásmi na rukávoch a chrbte. V tú chvíľu, keď som konečne dvíhal hlavu, sa od nás vzdiaľoval ku kraju trate no neuniklo mi, ako poškuľoval po mojom jazdcovi. Vtedy sa mi aj hlasy spojili do celku. A keď som počul tie útržky slov, Fred vlastne vravel:
"Ešte raz ho tak budeš ťahať, tak ti to spočítam a skončíš pod jeho kopytami! Uvoľni ho, preboha! Človeče, vieš si vôbec predstaviť, čo mu robíš? Keby som ti ja tak stiahol ten tvoj ksicht a ohol ten kýpeľ, čo voláš krk, čo by si na to povedal!"
A podľa toho šarapatenia na mojom chrbte som si domyslel, že doňho vlastne Fred sácal, asi dvakrát. Potom zaútočil na oťaže, vytrhol ich tomu hlupákovi z ruky a položil na sedlo. Potom sa od nás vzďaľoval a ďalej bežal po konečnú čiaru.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 scarletdiary scarletdiary | Web | 25. září 2010 v 10:33 | Reagovat

Nádhera :) Teším sa na pokračovanie ...

2 Wicky Envy Leviathan Wicky Envy Leviathan | Web | 25. září 2010 v 11:34 | Reagovat

XDDD Whoaaaaaaaaaa fakt good poviedka

3 scarletdiary scarletdiary | Web | 25. září 2010 v 16:19 | Reagovat

My máme dom :D A ja mám vlastné kvety v izbe . A mama tiež miluje kvety :D Vieš si predstaviť tú smrteľnú kombináciu ?

4 Chodiaca kreativita Chodiaca kreativita | Web | 27. září 2010 v 20:00 | Reagovat

[2]: ti akurát verím, že sa ti tak páčila...

[3]: nie :D

5 scarletdiary scarletdiary | Web | 29. září 2010 v 15:05 | Reagovat

[4]: Arf ... :D Ale potom sa nenazývaj kreativitou :D

6 JuLLy JuLLy | Web | 2. října 2010 v 1:24 | Reagovat

nádhernej blog =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .