Príbeh túlavého psíka

15. dubna 2010 v 14:37 | (c) Chodiaca kreativita
Ako som už písala, som v kúpeľoch. Včera dopoludnia som bola v herni s malými dievčatkami, ktoré sa hrali na obchod. No a tak vznikol tento príbeh. Môžte si ho prečítať v príbehovej forme.

Nie pre slabé povahy :D


 Dvere na obchode sa otvorili.
"No poďte, preboha, už sme tu," ozval sa drsný hlas.
Spoza pultu vyšla prestrašená chudá predavačka. Prešla popri silne vyzerajúcom mužovi a a vyšla pred obchod. Ocitla sa pred veľkým nákladným autom, spoza ktorého vychádzala akási žena nesúc škatuľu. Predavačka ju prevzala. Na zadnej strane krabice zacítila malé labky. Mimovoľne sa pousmiala nad tými krásnymi malými tvormi, ktorých niesla a v blízkej dobe jej budú robiť spoločnosť. Ale potom...
Nie, nechcela na to myslieť.

***
Zvonček sa rozzvonil. Prišli zákazníci.
Mladá predávačka vedela, čo bude nasledovať.
Dnu vošla štíhla žena s blond vlasmi v ktorých sa kde-tu objavila už aj šedina. Za ňou postarší pán. Určite manželia. Zamierili ku klietkam s malými šteniatkami.
"Tohto," rozhodla po chvíli obzerania si šteniatok žena a vytiahla biele s malými uškami nahor, "je ako malá snehová guľka."
Predávačka sa pousmiala. To isté si totiž myslela aj ona o tom šteniatku. Len myšlienka na to, že odíde, ju odrazu začala hrízť ako zúrivý pes odtrhnutý z reťaze.
Musela sa však spamätať, zákazníci podišli k nej.
Za šteniatko dostala peniaze. No tie peniaze nedokážu nahradiť to malé klbko...
Nepatrne šteniatko pohladkala po malom chrbtíku. Odrazu dvihlo hlávku a pozrelo na ňu tými veľkými hlbokými očami ktoré vraveli viac, než vedelo povedať.
A predsa to všetlo trvalo iba pár minút.

***
Šteniatko viac nevidela. Iba jeho majiteľku, ktorá občas prešla popred okná obchodu.
V zamračený deň do obchodu ktosi ďalší vošiel. Žiaden zákazník, majiteľ obchodu.
"Toto viac nebude zverinec! Ani vyspať sa nemôžem, ak nevieš, čo s nimi urobiť, aby držali tie svoje pysky a čušali, tak odtriaľto vypadnú!" rozkrikoval sa na celú predajňu.
"Ale to hádam nie, veď..."
"Mňa netrápia tvoje výhovorky!"
"...nemajú kde bývať a..."
"Máme útulok, tam im bude lepšie!"
"...a...a... ja ich nenechám."
"Budeš musieť. Budú tu potraviny a bodka!"
"Skôr výkričník..."
"Stichni. Tie svoje psiská si do rána odprac!"
Predávačka si nevedela predstaviť, ako to bude, keď namiesto týchto malých krásnych stvorení bude stáť zelenina a ovocie... Nedokázala.
Do rána sa však, ako jej bolo prikázané, a vedome, že robí niečo zle, vyniesla psíky do útulku. Najradšej by skočila z okna...

***
Ako bolo prikázané, tak bolo urobené. Mladá predávačka sa mohla aspoň tešiť, že majiteľku toho krásneho šteniatka vídala častejšie a mohla sa čo-to na šteniatko povypytovať. Dozvedela sa tiež, že tej pani sa zhoršuje stav a každú chvíľu môže padnúť a viac nevstať...

*** o 10 rokov neskôr ***
Majiteľka toho psíka odrazu prestala chodiť do obchodu. Zo dňa na deň. Predávačka tušila, čo sa asi stalo, ale nedokázala si to priznať.
Až večer začula pred dverami obchodu vytie. Vytie plné žiaľu a zúfalstva. Vytie, ktoré sa ani opísať nedá.
Vyšla z obchodu. Poháňala ju zvedavosť no skôr nádej. Nádej v to, že opäť uvidí tie veľavýznamné očká, ako na ňu hľadia.
A uvidela. V tme, osvetlenej pouličnými lampami, sa odrážali dve veľké očká. No neboli také šťastné, ako keď ich videla naposledy. Boli plné žiaľu, tak, ako jeho vytie.
Psík vyrástol a zostarol, i keď bol ešte plný života. Špinavý a zničený kožuch ho už ani nehrial v ten chladný večer.
Predávačka mu celá šťastná dala vodu do malej misky a podhodila trochu surového mäsa, tovar mal prísť až o jeden deň neskôr.
Psík na ňu opäť pozrel tými očami. Bol šťastný. No netešil sa z jedla a vody, ale z toho, že opäť vidí pred sebou obrysy tej osoby, ktorú videl tak dávno.
Utiahol sa pred dvere obchodu. Naposledy pozrel na predavačku, ktorá musela odísť domov. Vzdiaľovala sa v tme.

Ráno, celá šťastná, že opäť toho psíka uvidí, priam letela k obchodu hodinu vopred.
Psík ležal na tom istom mieste, kde večer. No nevstal.
Nevstal ani na obed, keď okolo neho prechádzali davy ľudí a po cestách sa preháňala piatková špička.
Nevstal ani večer.
Nevstal už nikdy.
Narodil sa šťastný a šťastný aj... zaspal.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 MeeA MeeA | E-mail | 16. března 2013 v 20:15 | Reagovat

Dala som ***** lebo sa mi to páči ale (jasné stale to ale) je to veľmi smutné... :'(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .