Život tryskom - ôsma kapitola, Rozhodnutie "Veľkého súdu"

5. prosince 2009 v 12:47 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom
Ako sa to s našim chudákom Blackom skončí? Čo na to Fred?


Vyšiel som zo stajne nevediac, čo mám robiť. Neďaleko dverí som práve oňuchával trávu, keď sa ozvali ľahké kroky. Zastrihal som ušnicami a dvíhol hlavu. V žalúdku sa mi rozľahol príjemný pocit. A nemýlil som sa. Cez trávnik ku mne kráčal Fred no nie taký, ako predtým. Na jeho tvári nebolo ani jedinej známky radosti. Pod očami mal kruhy a vlasy mu na temene výrazne odstávali.
Vsunul ruku pod uzdu, ktorú som mal stále na hlave a viedol ma do stajne.
"Je mi ľúto, čo si včera prežíval," poznamenal.
Pozorne som vnímal každé jeho slovo.
"Bolo to kvôli mne," dokončil.
Nesúhlasne som zafŕkal.
Fred ma doviedol do boxu. Nasypal mi do žľabu ovos a bez každodenného čistenia ma nechal. Nechápal som, čo to má znamenať.

***

Asi po hodine sa dvere stajne znova otvorili. Z nádejou, že zbadám Freda, som dvíhol hlavou. Mýlil som sa.
Do stajne vošiel akýsi guľatý nízky pán v čiernom obleku. Okrúhlu tvár mu lemovali svetlé vlasy a pod nosom dominovali fúzy. Za ním kráčali niekoľkí vysokí muži v rovnakých oblekoch z veľkým zeleným odznakom VC-S.
Zastali pred mojim boxom, "Tak tu je," poznanal ten malý.
Jeden z radov vysokých sa predieral davom a dôstojne otvoril dvere na mojom boxe, "Nech sa páči, Augustín."
"Ďakujem,," zamrmlal Augustín a vzápätí sa jeho veľké brucho vynímalo v mojom boxe. Jeho prítomnosť mi v žiadnom prípade nebola príjemná, "Uzda."
Jeden z ľudí za ním podával Augustínovi veci, ktoré si zažiadal. Ten dvíhol tučnú ruku a surovo ma schytil za ohlávku. Pohoršene som zafŕkal.
"Radšej len vodítko," poznamenal ktosi.
Augustín chvíľu stál. Pripojil k ohlávke vodítko a prudkým pohybom ma potiahol.
Kladúc mierny odpor som vyšiel z boxu. Augustín koniec vodítka podal komusi a sám vykročil vpred.
Všimol som si niekoľko zvedavých hláv jazdcov ako vykúkali z boxov.
"Zoberiem ho," ozval sa znenazdania Fred zastretým hlasom. Ani som si nevšimol, kedy sa pri mne zjavil.
Na moje veľké potešenie vysoký muž uľahčene podal vodítko Fredovi. Niekoľkí ľudia ho chceli zastaviť ale Augustín si to nevšímal. Spokojne som oňuchal Fredovú ruku a natočil som uši smerom k nemu dúfajúc, že niečo povie.
Ten však zaťato mlčal. Vôbec mi nepripomínal toho Freda, ktorého som v daždi niesol na svojom chrbte.
Vyviedol ma zo stajne za skupinou a mieril k veľkému obdĺžniku. Spoznal som v ňom prepravník.
Tesne pred ním vysoký muž vytrhol vodítko z Fredovej ruky, ktorý nenamietal. Zatiahol zaň a mne nič iné neostávalo, než vstúpiť do prepravníka.
Štvrtá strana za mnou sa dvihla a hlasno zaklapla. Ostal som v polotme ale jasne som rozoznal hlasy zvonku.
"Veľký súd dňa 21. októbra, rozhodol nasledovne. Kôň, prezývaný Blavk, bol po príchode do stajne Wildereshoftu, ďalej popisovanú termínom Poškodení, zaregistrovaný ako nebezpečný kôň. Pohoršujúce správanie - Kôň bol z tohoto dôvodu odsúdený na prepravu do inej stajne.
Podpísal," ďalej čítal iba mená, no tie ma už nezaujímali.
Do inej stajne... Čo si ako o sebe myslia? Za nič nemôžem!
Ozvali sa kroky, otvorenie dverí, štrkanie kľúčov a podlaha pod mojimi nohami sa roztriasla. Auto vyštartovalo.
Nič iné mi neostávalo iba sa lúčiť. Lúčiť sa z Wildereshoftom, Fredom, svojou matkou... No lúčiť iba v mojej mysli.
Odchádzam a neviem, čo so mnou bude ďalej.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .