HP8 - 37. kapitola

22. prosince 2009 v 15:44 | (c) Chodiaca kreativita

Harry Potter a Oblúk smrti - tridsiata siedma kapitola


Na druhý deň sa ukázalo, že predplatné sa neoplatilo. Do Veľkej siene vletel pravidelný nával sov. Hermione priletela jedna zvlášť veľká hnedá sova. Hermiona jej rýchlo vzala zväzok novín a zaplatila jej. Onedlho sa k nim tackal Ron zo svojou stoličkou a položil ju oproti Harrymu. Hermiona rozprestrela noviny a zmizla za nimi.
"Niekto známy?" opýtal sa Ron ktorý nedokázal zakryť nával zvedavosti.
Hermiona neodpovedala ihneď. Pretočila pár stránok a potom poznamenala stručne, "Nie."
Ron si uľahčene vzdychol.
"Ale proč si předplacujete Denního věštce?" ozval sa unudený hlas. Harry sa mimovoľne strhol.
"Čo?"
No Hermiona zamávala novinami a spýtavo pozrela na Tolkiena, "Myslíte Denného proroka?"
"A co jiné?" Tolkien sa pousmial, "Já jej mám taky."
"Nevedeli sme..." zamrmlal Ron s plnými ústami párok.
Tolkien sa uškrnul, "No když chcete i nadále platit, nebudu mít nic proti tomu."
"Éé," Harry si nahrával na čas pričom hľadel na Hermionu.
"Asi nie," odpovedala po chvíli Hermiona zdvorilo, "ďakujeme."
Tolkien sa odvrátil a naďalej sa venoval svojej porcií pred sebou.
Keď sa Harry uistil, že ich nikto nepočúva, vytiahol prútik a zamieril ním na Tolkiena, "Muffliato."
"Harry!" pípla Hermiona neprirodzene vysokým hlasom.
"Och, prestaň," oboril sa na ňu Harry.
Otočil sa k Ronovi a vykladal mu o liste, ktorý mu došiel. Snažil sa nevšímať si Hermionine náreky "My sme napadli učiteľa. My sme napadli učiteľa. My sme..."
"No teda," prerušil ju Ron, "to je hrozné."
Harry si vzdychol a naďalej sa venoval svojej porcií jedla. Po chvíli ho jedenie prešlo a naštvane hľadel na vidličku v ktorej sa odrážalo svetlo z okna za ním. Mal sto chutí niekoho ňou pichnúť.
Chvíľu ticha prerušila Hermiona, "Harry, kedy ideš do Rokvillu?"
Harrymu z ruky vypadla vidlička a vôbec sa ju neobťažoval dvihnúť. Iba nechápavo hľadel na Hermionu.
"Čože?"
"No, kedy ideš do Rokvillu," zopakovala.
"Ale veď... na nástenke oznam nevysel," vyvracal jej nadšenie Harry.
"Sme učitelia, nie žiaci," zdôrazňovala Hermiona.
"A ja som čo," ozval sa Ron, "chalan od susedov?"
Hermiona si ho nevšímala, "...teda môžme ísť do Rokvillu kedykoľvek."
"Haló! Ja som vzduch?" rozhorčoval sa Ron a jeho uši naberali jasnočervený odtieň.
"Och, Ron, určite môžeš. Čo vy na to?"
Harry chvíľu uvažoval a potom prehovoril, "Ale veď si vravela, aby som si dával pozor, vzhľadom na list."
"A načo máš neviditeľný plášť?" Rona pravdepodobne nakazilo nadšenie Hermiony, pretože ich úškrny boli rovnaké.
Harry privolil.

V sobotu Harry vychádzal z klubovne v doprovode Hermiony, Rona a neviditeľného plášťa v ruke. Cestou ich dtretol Filch ale toho odrovnali z pripomienkami o ich poste. Filch ich iba veľmi neochotne nechal prejsť. Náhlili sa chodbami Rokfortu, cez príjazdovú cestu v areáli a kráčali po poľnej ceste.
"...áno, a tá McLaverová je tiež dobrá," vravel Harry.
Od možnosti voľného vstupu do Rokvillu prebrali počasie a skončili pri študentoch.
"Pýtali sa na teba," povedala vážne Hermiona po krátkej chvíle ticha, ktoré prerušovali iba ich hlasné kroky a vŕzgajúci sneh.
"Pekné od nich," neúprimne poznamenal Harry. Len ťažko si predstavil Slizolinčanov ako sa vypytujú Hermiony, kde je ich učiteľ.
"Asi ich tvoje hodiny bavia," pokračovala Hermiona pričom ignorovala Harryho poznámku. Ron sa však zasmial.
V diaľke zbadali budovy ktoré boli určite obchody v Rokvillskej dedine, jedinej čisto čarodejníckej v Británií. Harry si uľahčene vzdychol.
O pár minút už prechádzali uličkou medzi obchodmi. Ron ich obidvoch odrazu schytil za predlakta a ťahal k jednému zo zvlášť vyzývajúcich obchodov. Vo výklade stál cenník z veľmi obsiahlym popisom výrobkov majiteľa obchodu. Nad všetkými papiermi Harry nemohol prehliadnuť veľký modrý štítok na ktorom stál takmer nečitateľný nápis "Vynikajúce výmysly Weasleyho", no Harrymu neuniklo, že v dreve ostali znaky po nedávnom pomenovaní "Weasleyovcov". Ron ich ťahal dnu.
Zjavili sa vo veľkej miestnosti ktorej všetky steny zaplavovali prečudesné výmysly, rôzne pomôcky vrátane falošných detonátorov, prútikov a podobné veci.
"Čo si.." spoza pulta sa dvíhal unavený čarodejník vo fialovom plášti. Harry ho ihneď spoznal. George Weasley sa zarazil.
"Ahoj, George," pousmial sa Ron.
"Ó, ahojte," odzdravil neúprimne George. Vyzeral zničene, pod očami mal fialové fľaky a krikľavo červené vlasy mu odletovali na všetky strany. Zjavne ho prekvapila ich návšteva.
"Len tak sme sem išli, keď ma napadlo, že sa prídeme tu pozrieť," vysvetľoval Ron.
"Ako sa darí?" opýtala sa opatrne Hermiona.
Geroge ešte nedávno utrpel stratu svojho verného brata Freda, ktorý umrel vo veľkom zápase o Rokfort.
"Nič moc," odpovedal George. Harrymu sa vôbec nepozdával, takého ho ešte nevidel, "ľudia sem už veľmi nechodia. Ani vo výrobe sa mi nedarí,"z jednej z políc vyleteli červené iskry sprevádzané bielym dymom, "to bol príklad," povedal zmorene.
"Och, George," súcitne zafňukala Hermiona. Ron ju štuchol.
George si vzdychol a obrátil sa k dverám, ktoré boli večne otvorené a viedli do skladu, "Nechaj to už tak. dobre?" vravel dverám. Harry v jeho hlase zacítil trpkosť, "Čo sa stalo, stalo sa."
"George," pokúsil sa o útechu Harry, "dobre vieš, že ani nám to nieje jedno."
George si znova vzdychol a pomaly sa obrátil. Harry zbadal na jeho temene podobnú pulzujúcu žilu, akú pravidelne vídal v prípade strýka Vermona. No spojitosť s červenou hrivou vlasov ho šokovala.
"On nebol tvoj brat, ty si s ním nežil celý život," George vravel pomaly no každé slovo zvýraznil a zvyšoval hlas.
"Áno, nežil som," pripustil Harry, "ale to situáciu nemení."
No v okamihu to oľutoval. Georgovi očerveneli uši až úplne zanikali v jeho vlasoch, "Ty nechápeš... Nevieš..."
"Čo neviem?" Harry i napriek svojej polovici tela, ktorá mu prikazovala utíchnuť, vybuchol.
"Nevieš nič! Ty si ho nepoznal, Potter!" Harryho to priam ohromilo. Ešte nikdy ho George nenazval priezvyskom. Mal sto chutí sa stiahuť no mal sto a jeden chutí kričať na Georga, hádať sa s ním.
"Poznal som ho," opravil ho Harry. Hlas sa mu triasol, "no tým, že sa zrútiš na dno, nevyriešiš nič."
"TY MA NEBUDEŠ POUČOVAŤ!" George už vyťahoval prútik. Harry kútikom oka zbadal, ako Ron a Hermiona pozerajú raz na neho, raz na Georga a ustráchane cúvajú.
George priam zúril.
"Harry," ozvala sa Hermiona nadprirodzene vysokým hlasom.
Harry ju ignoroval a vyzývavo hľadel na Georga.
"Vypadni!" zasyčal. Harrymu sa to zdalo také isté, akokeby to zvrešťal.
No túto ilúziu si dĺho nemusel predstavovať, "VYPADNI!"
Harryho Hermiona stiahla za koniec habitu. George obchádzal pult a mieril k nim so zdvihnutým prútikom. Hermiona a Ron ho doslova tlačili von z obchodu. Keď už Harry stál na snehu, Hermiona rýchlo zatreskla dvere a s Ronom sa o ne uľahčene opreli. Vzápätí ich nápad s dverami Harry ocenil, pretože do dverí vletel žltý záblesk. Dvere sa v pántoch prehli a Ron s Hermionou dopadli štvornožky na zem. Harry začul naštvané kroky, ktoré po chvíli zanikli.
Navaril si to a vedel to.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Lina Lina | Web | 23. prosince 2009 v 14:12 | Reagovat

"My sme napadli učitela" je trocha prehnané, nie??
koniec bol dobrý... taký dramatický!

2 Chodiaca kreativita Chodiaca kreativita | 23. prosince 2009 v 14:47 | Reagovat

Lina - no veď práve :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .