Život tryskom - tretia kapitola, Na tréningoch úspech nebude

13. listopadu 2009 v 22:50 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom

Život tryskom, tretia kapitola - Na tréningoch úspech nebude

Black sa prvýkrát dostane pod sedlo. Ako dopadne prvý tréning koňa, ktorý nikdy nebol s ľuďmi v dobré? Pod ochranné a výcvikové krídla si ho niekto vezme. Kto to bude? Ako to skončí?


Jazdec pred mojim výkopom obratne uhol.
"Už je to v poriadku," prihovoril sa otočený ku mne.
Keby som len tú ohlávku nemal na hlave...
Pomalým krokom sa pretiahol cez úzky priestor a pomaly, no rozhodne, šiel ku mne. Čosi mrmľajúc, čo ma ukľudňovalo, ma uznanlivo škrabal za ušami. Postupne som sa naozaj ukľudnil. Jazdec odopol pracku na ohlávke snažiac sa ani najtichšie šuchnúť a pomaly mi ju stiahol z hlavy pričom ma rukou pohladil po čele, kde sa mi vynímala biela hviezda.
"Šikovný žrebec," povedal uznanlivo.
Karabína na ohlávke zacvendžala čo malo za následok, že som sa opäť slabo vyplašil.
Dvere stajne sa znova otvorili a dnu vošli ďalší ľudia vedúci kone do svojich boxov. Medzi nimi bola aj moja matka. Erdžaním som ju pozdravil.
"Čo sa stalo, Fred? Nevieš, čo sa tu dialo? Počuli sme krik a..." ozvala sa jazdkyňa s vlasmi medového odtieňa o niekoľko boxov ďalej.
"Nič to nebolo," odpovedal jej Fred. Dosypujúc mi ovos. Ešte ma potľapkal po šiji a vyšiel z boxu.
Vyklonil som hlavu ponad dvere a ľútostivo hľadel za ním. Ten jazdec sa mi nadmieru pozdával, v jeho blízkosti som sa cítil oveľa bezpečnejšie.
"Black, prečo si tak jačal? Počulo ťa celé stádo," otočila sa ku mne matka.
"Ja, a že som jačal?" zamyslene som jej odpovedal, pričom som ani príliš nepochopil jej otázku.
"Ľuďom nesmieš dôverovať," opakovala sa matka, keď jej jedna z jazdkýň čistila kopytá. Stojac na troch nohách na mňa hľadela.
"Ale ten druhý nebol zlý," namietal som.
"Pretvárka," odvrkla matka a podala jazdkyni druhé kopyto.

***

Prešli už takmer tri roky. Na svoje narodeniny som mal byť obsadnutý. Skvelé...
Z ovsa som si odšklbol iba trochu. Nemal som chuť do jedla. Nasledoval tréning. Zasa mi budú do úst strkať to železo.

Obsadnutie trvalo namiesto klasických troch dní dva týždne. Na svojom chrbte som nikoho nezniesol. Zasa si pomáhali tým čiernym čo volali bíčik. To ma prinútilo nebrániť sa. Raz som aj ušiel, akurát čo ma ten človek, ktorý mi sedel na chrbte, došľahal. Vrátil som sa celý roztrasený. Pysk som si vôbec necítil. Kvapkali mi z neho sliny a pena a ťažko sa mi dýchalo, no konečne som mal od nich pokoj.

Po nasledujúcich troch dňoch som bol úplne obsadnutý, našťastie aj vyliečený - vlastne iba svojpomocne. Z rozhovorov som vypočul, že dnes ma vezmú na dostihovú trať.
V normálnom prípade by som sa tešil, pretože by to bolo prvýkrát, čo by som uvidel trať, no nebolo tomu tak. Mne pridelili akéhosi nízkeho jazdca, ktorý mi vôbeh nevyhovoval. Prudko poťahoval oťažami a mňa to v pysku ťažilo ako závažie. Opieral sa o zubadlo a to mi ničilo pysky čím dlhšie, tým viac.
Keď to opäť urobil, vydvihol som hlavu do výšky. To sme už cválali. Oťaže sa mu vyšmykli z rúk a tlak v tlame sa mi konečne uvoľnil.
Keď to takto pokračovalo ďalej, trpezlivosť ma prechádzala. Nedbajúc na poslušnosť svojho plemena som prudko zastal. Tesne pred živým plotom. Jazdec mi preletel cez krk, ktorý som mu ako k šmýkačke ochotne ponúkol. Keď jazdec skončil v kroví, otočil som sa a vysoko dvíhajúc nohy som odklusal niekoľko metrov ďalej. Spokojne som sledoval, ako tam leží neschopný dvihnúť pravú nohu.
Niekoľkí jazdci k nemu pribehli, "Moja noha! ÁÚ! STOJÍŠ MI NA NEJ TY..." nasledovala kopa nepekných nadávok. Pobavene som strihal ušami.
"Nemáte ju zlomenú...?"
"TO SA MA PÝTAŠ?!" hromžil exjazdec.
Niekoľkí pribehlíci ho dvíhali zo zeme
"Fred, stoj!"
Zastrihal som ušami. Srdce sa mi roztĺklo ako opreteky.
Moje zmysly ma buď klamali, alebo.. Na tmavohnedom koni sa niesol Fred. Jeho svetlé vlasy som videl už z diaľky. Tryskom prebehoval zákrutu. Obzrel sa a keď zbadal, čo sa stalo, stočil koňa a klusom mieril k nim. Na okamih sa mi zazdalo ako mu po tvári prebehol ľahký úsmev. Potichu som zaerdžal a pomalými krokmi som podišiel o trochu bližšie k nemu. No nevšímal si ma.
"Ten kôň je divý!" hromžil jeden z ľudí, ktorí pribehli jazdcovi na pomoc. Bol to nízky, dokonale zaokrúhlený muž, riaditeľ stajne Wildershoft, "Dám ho vyradiť a potom predať, nech bude z neho aspoň nejaký ten užítok."
"To nie," konečne prehovoril Fred vážnym hlasom. To už stál pri nich hľadiac na nich z veľkej výšky, zo sedla.
"Prečo nie? Útoči na jazdcov," riaditeľ Wildershoftu zvyšoval hlas a hľadel na Freda akoby mu odpílil ruku.
"Je to temperamentný a citlivý kôň, potrebuje iba dobrého jazdca. vysvetľoval Fred.
Riaditeľ si odfrkol, "Tak si ho ber. Ale ak ťa ten kôň zhodí... poletí a ty s ním," rriaditeľ nebezpečne mával krátkym prstom. Potom sa vystrel dvíhajúc nešťastníka takmer v jeho rokoch a preniesol ho zo zlomenou nohou na trávnik mimo trasy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Faint Faint | Web | 19. srpna 2012 v 20:53 | Reagovat

Som zvedava ako si Fred pocne s konikom ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .