Život tryskom - štvrtá kapitola - To je správny prístup

14. listopadu 2009 v 13:06 | (c) Chodiaca kreativita |  KP: Život tryskom
V predchádzajúcej kapitole ste sa dozvedeli, že Black dostal nového majiteľa. Ako to bude vyzerať s ním ďalej?


Z jazdeckej dráhy ma odviedla Ann´. Nebezpečne som sa zaháňal po jej ruke pyskom ale keď ma pri každej odbočke strhla tak ma to prešlo. Fred ešte ostal pri nich. Čosi preberal s riaditeľom.
Doviedla ma do boxu, pričom na mňa ostatní hľadeli ako na šelmu, ktorá každú chvíľu zaútočí. Opatrne mi nasypali odmerku na večeru.
"Čistenie nechám na niekoho iného," zahundrala si Ann´ a zmizla. Pocit, že mi má čistiť kopytá, ktoré môžu kedykoľvek vystreliť proti nej sa jej nepozdávala Uľavilo sa mi. Stáť na troch nohách nieje moja najobľúbenejšia poloha.
Odzobol som si trochu zo senáže a prežúval. Chutila ako stará pneumatika, aj keď tú som ešte neochutnal...
Uľahčene som si ľahol a vyváľal v slame. Podstieľka nebola práve najčistejšia, pretože sa každý bál vymeniť ju
Spánok... Spánok...
Nie, spať určite nemôžem...
Spánok...
Nie, nebudem spať...
Áno...
Nie...
No nevydržal som. Spánok... Spánok ma premohol. Zavrel som oči.
Zdalo sa mi, ako keby prešla sekunda a dvere sa rozleteli. Zastrihal som ušami a prekvapene vstal.
Za oknami už bolo pomerne tma
Ozvalo sa šťuknutie a stajňu zaplavilo biele svetlo vychádzajúce zo žiaroviek nad chodbou medzi boxami. Biele steny žiarili čistotou.
Stajňa v podstate bola rozdelená bielym oblúkom na tri časti. V prvej boli dostihové kone, v strede boli odchovanci, prenajaté kone, žriebätá a kone v učení, teda aj ja a na konci stáli silné parkúrové kone. Boxy boli ohraničené vysokým svetlým hnedým drevom. Otvárali sa doboku ťahaním.
Niekoľkí jazdci prišli doviesť kone. Svoju mamku som nikde nevidel.
Už som sa otáčal, že si zajem z večere, keď vtom som zbadal pri dverách pohyb.
Na konci skupinky parkúrových koní som spoznal jedného z jazdcov. Srdce sa mi rozbúšilo. Fred kráčal za nimi a zastal pred mojim boxom.
Spokojne som zafŕkal. Bol som radosťou celý bez seba.
Fred otvoril dvere. Okolo neho prešiel ďalší jazdec, ktorý ho potľapkal po pleci a zamrmlal niečo podobné ako: "Dávaj si pozor".
Fred mu čosi povedal a ďalej sa venoval mne. Nasadil mi ohlávku, pripojil na ňu vodítko a vyviedol ma z boxu.
"Poď," povedal a vykročil cestou pomedzi boxy. Cesta bola pomerne voľná, občas tadiaľ prebehol nejaký človek. Fred sa za každým druhým krokom obzrel, ako keby očakával, že zastavím a odmietnem pokračovať. Ihneď som vedel, že nieje vo svojej koži.
Vyviedol ma pred stajňu a zamieril do budovy vedľa.
Veľkými oblúkmi obchádzal objekty, ktoré by ma, podľa neho, mohli znepokojiť. Stále sa na mňa obzeral.
Spomalil som krok. Na zemi som zbadal akúsi tmavú škvrnu.
Tlak vodítka na mojom nose zosilnel. Mykol som hlavou.
Fred sa ostražito otočil a odbehol niekoľko krokov dozadu, držiac vodítko dvoma rukami, ako keby som už-už mal vyskočiť. Stál som však na štyroch a prekvapene a zároveň pobavene som na neho hľadel. To bolo z jeho strany teda trápne...
Keď som si myslel, že sa Fred spamätá a bude ma viesť ďalej, Fred ešte viac spozornel.
To ma trochu vytočilo. Niesom nejaká citlivka, čo útočí ihneď, keď jej niečo nieje po smere srsti. Hrabol som kopytom, pričom ma Fred ostražito sledoval a sám som zamieril do budovy z ktorej sa ozývala tečúca voda.
Fred na okamih zaváhal, potom sa krátko zasmial a znova prevzal vedenie. Uľavilo sa mi. Priateľsky som doňho štuchol nosom.
Viedol ma pod prístrešok, ako som neskôr zistil. Keď sme ta vošli, skoro polovica jazdcov ostražito vypla kohútiky a ich kone, ktoré čistili, sa znepokojene obzreli. Na zemi sa povaľovala kopa hadíc.
Kúpanie však neskončilo strašne. Nechal som si osprchovať nohy studenou vodou, i keď to nebolo nič príjemné, pričom ma Fred zakaždým sledoval. Uvažoval som, či čaká, kedy znova vyskočím na zadné nohy alebo sleduje moju reakciu. Státie na troch nohách sa mi tentokrát tiež nezdalo také strašné. Zvláštne...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Jasmína Jasmína | Web | 14. listopadu 2009 v 13:09 | Reagovat

Já s tím ořezáním taky nejsem moc spokojená, ale je to moc piplavá práce a já s tím neměla dostatek tropělivosti :-D

2 kiki kiki | 15. srpna 2011 v 13:00 | Reagovat

Ten článek se mi líbí, i když mám přečteno jenom do třetí kapitoly :D  :D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .