HP8 - 11. kapitola

5. listopadu 2009 v 16:51 | (c) Chodiaca kreativita

Harry Potter a oblúk smrti, jedenásta kapitola


Harry bol medzi prvými v spálni. Nikto tam ešte nebol. Táto miestnosť bola pre zmenu biela, nič nenasvädčovalo tomu, že patrí k Rokfortu. Harrymu patrila posteľ na kraji, zistil to podľa nápisu, ktorý niekto položil na posteľ. Ľahol si na bielu, i keď trochu vŕzgajúcu posteľ, zastretú závesom, a ihneď zaspal.
Spáleň mala po stenách fakle z ohňom. Vedľa dverí naproti posteliam stáli malé drevené skrinky. Do spálne cez deň prenikalo slnko cez okno, ktoré bolo síce široké, ale nesiahalo až po zem.
Keď sa Harry zobudil, spoza niekoľkých závesov ešte odfukovali. Harry nemal ani potuchy, kto by ešte na Rokfort ako nový učiteľ mohol prísť.
Po raňajkách si vyšiel von do školského areálu. Nič sa tam nezmenilo. V diaľke sa črtali obrysy Zakázaného lesa. Vzadu Harry zbadal Rokfortské jazierko, Metlobalový štadión ale tiež akýsi veľký kameň, pozlátený bielym nápisom. Harrymu zovrelo žalúdok. Zamieril k nemu.

Albus Percival Wulferic Brian
Dumbledore

Bývalý riaditeľ Rokfortu. Harrymu neuveriteľne pomáhal a vždy mu veril, aj keď ho okolie odcudzovalo za neoprávnené narážky na Harryho meno. Aj keď hrozilo pánu Weasleymu, Ronovmu otcovi, o život, a videl to jedine Harry, Dumbledore o tom nepochyboval. A ktovie čo všetko ho ešte naučil...
Ale umrel dobrovoľne. To Harryho najväčšmi desilo a vďaka tomu sa mu strata ochrannej ruky zdala ešte tažšia. I keď bolo oveľa viac ľudí, ktorí si Dumbledora viac vážili a ktorých uprednostňoval pred Harrym, a Harry to dobre vedel, i tak mu ho bolo až priveľmi ľúto. Možno aj kvôli tomu, že videl, ako umrel...
"Harry!"
Harry sa strhol. V prvý okamih si myslel, že na neho kričí Hermiona alebo Ron, štekot blízkeho psa spôsobil, že si predstavil Siriusa, no ukázalo sa, že to je iba Hagrid. V inom prípade by to Harryho tešilo, no teraz nepodskočil od radosti, ako zvyčajne.
"Čo tu ty tak, Harry? O áno, veľký človek to Dumbledore.."
Zdalo sa, že aj Hagrid sa pohrúžil do spomienok. No potriasol svojou veľkou hlavou, obkolesenou divou hrivou, ako keby sa chcel zbaviť návalu spomienok.
"Harry, tak som rozmýšľal, či by si nechcel prísť na šálku čaju, hm?" zamrmlal. Vtedy k Harrymu dobehol veľký pes a horlivo ho začal oblizovať od radosti.
"Dob... re... Hag.. rid..." vravel útržkami, pretože aj to bolo v návaloch lízacieho psa niečo neuveriteľné.
"Tesák, nechaj Harryho," Hagrid si konečne všimol Tesáka. Ten s hlasným skučaním zliezol z Harryho tváre a zo spusteným chvostom robil veľké kolečká okoloi neho.
Harry vykročil za Hagridom. Mieril do svojej chalupy neďaleko Zakázaného lesa. Harry musel klusať, aby mu vôbec stačil. Hagrid bol totiž poloobor a rozhodne väčší než vysokí ľudia. Keď Hagrid otvoril dvere, obzerajúc sa vošiel dnu.
Tesák sa utiahol na svoje miesto, ktoré Harrymu pripomínalo kopu starého oblečenia a zvedavo na Harryho hľadel.
"Tak, jak sa máš, Harry?" opýtal sa ho Hagrid prechádzajúc cez miestnosť.
"Ujde. A čo ty?" Harry poškrabal Tesáka za ušami, no hrozilo, že ho Tesák znovu od radosti napadne a tak si radšej sadol na jednu zo starých stoličiek pred stolom.
"Móže byť. Pánečku, nemyslel som si, že ťa tu uvidím," rozjímal sa Hagrid nalievajúc horúcu vodu do pripraveného pohárika, ktorý vyzeral neprirodzene malý na takú veľkú ruku ako jeden dobrý kontajner.
"Ani ja som si nemyslel, že sa tu znova vrátim," prikývol Harry a vyrozprával Hagridovi, ktorý medzi tým položil dve malé poháriky na novo vyzerajúcej plastovej podložke, ako k tomu došlo.
"A kto ťa učí?" opýtal sa Hagrid po minútovej prestávke, kedy pravdepodone spracovával myšlienky.
"Eh... Feltarh Tolkien."
"Čo?" Hagrid sa tak vystrel, až sa stôl nadvihol zo zeme o dobrých desať centimetrov, pričom sa štvrtina čaju rozliala po podnose, "Tolkien?" zmätene sa opýtal nadvihujúc svoj pohár a kontrolujúc, koľko škody napáchal.
"Áno, Tolkien. Prečo?" Harry si na malý okamih pomyslel, že Tolkien patril k smrťožrútom.
"Ty si o ňom nikdy nepočul, Harry?" Hagrid skúmavo nadvihol obočie.
"Nie," odpovedal Harry. Teraz si znova uvedomoval, o koľko vecí prišiel, keď žil u Dursleyovcov.
Hagrid vstal a pritom sa obzeral po suchej utierke. Potom k nej zamieril a snažil sa utrieť rozliaty čaj. Potom spustil.
"Harry, prisámvačku, ty máš šťastie. Tolkien je kvalifi.. kvali.. no toto, auror."
"Kvalifikovaný," opravil ho Harry, "Viem, McGonagallová mi to už povedala..."
"No hej, Harry, ale jaký auror! Pánečku, lepšieho som nevidel. Ten nepotrebuje ani prútik na čarovanie," Harry si všmol, ako Hagrid na okamih zabodol pohľad o nadmieru veľký dáždnik opretý o stenu v rohu, "Je proste úžasný. Bojoval na zvrhnutí Veď-vieš-koho a všade ho zapájajú do tých najdôležitejších úloh," z Hagridovej tváre priam sršalo nadšenie. Potľapkal Harryho rukou ako kontajner po pleci ponad stôl. Harryho až prehlo do strany.
"Ten ťa toho naučí, Harry."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

---





Chcete sa dostať na hlavnú stránku? - creatio.blog.cz


free counters
Meranie spustené od 1. júla 2012

Copyright © 2009 - 2015 [ Créatio ]
Všetky práva vyhradené.

S akýmkoľvek šírením obsahu tejto stránky bez vyslovného
súhlasu autora autor . n e s ú h l a s í .